UŽ V STREDU O POLNOCI (13.12. o 00:00) SA SPOJÍME V MODLITBE RUŽENCA NAŽIVO CELÝ 24 HODINOVÝ RUŽENEC JE OBETOVANÝ NA ÚMYSEL: ABY SA KAŽDÉ DIEŤA MOHLO NARODIŤ TAK, AKO JEŽIŠ 
VIAC INFO:https://slovenskydohovorzarodinu.sk/…/zivy-prenos…/
Gloria Polo – stála som pri bráne neba a pekla
Udalosti opísané v knihe Stála som pri bráne neba a pekla sa odohrali 5. mája 1995 v kolumbijskej Bogote. Posolstvo tejto knihy už takmer 20 rokov brázdi celý svet. V čom je táto nenápadná kniha výnimočná? V prvom rade v tom, že je v nej opísaná skutočná udalosť života jednej ženy. Života, ktorý prešiel radikálnou zmenou. Paradoxne v chvíli poslednej.
Gloria Polo hovorí o tom, ako v to osudné popoludnie po zasiahnutí bleskom zomrela (udržiavaná len na prístrojoch), stretla sa s Bohom, bola podrobená osobnému súdu a vrátila sa na zem. Jej návrat do života je o to viac šokujúci, že prežila absolútne uzdravenie a obnovenie svojho tela. Po nehode bola totiž celá spálená: a to zvnútra aj zvonku. Jej svaly, vnútorné orgány ako pečeň, ľadviny, pľúca, i jeden z vaječníkov boli zuhoľnatené. Preto už len ona sama je chodiacim zázrakom, pred ktorým stojí v nemom úžase každá logika.
Ježiš Kristus Gloriu na zem odprevadil slovami: „Pôjdeš späť na zem. Ale nebudeš to, čo si prežila, rozprávať len tisíckrát, ale tisíc tisíckrát. A pritom budú existovať ľudia, ktorí sa nezmenia, aj keď budú počuť tvoj príbeh. A takéto osoby budú potom súdené podľa ešte prísnejších meradiel.“ (autorka anotácie: Zuzana Ring)
Teraz vám prinášame zvlášť strhujúce svedectvo o súde pri 5. Božom prikázaní – NEZABIJEŠ
Keď sme v mojej „knihe života“ prišli k piatemu Božiemu prikázaniu – Nezabiješ, pomyslela som si: Konečne si nemusím nič vyčítať, pretože som nikoho nezabila a žiadneho človeka som nepripravila o život. A na moje veľké zdesenie ma Pán Boh poučil o niečom celkom inom. Ukázal mi so všetkou zreteľnosťou, že som bola príšerne hroznou vrahyňou. A vraždy, do ktorých som bola zapletená, patrili mimo iné do triedy zločinov zabíjania, ktoré sú v Pánových očiach najohavnejšie svojho druhu, totiž umelé potraty nenarodených detí.
Dávajte teraz dobrý pozor! Moc a vplyv, ktoré som získala pomocou peňazí, ma zviedli a priviedli k tomu, že som financovala nie jeden, ale niekoľko – ak nepoviem mnoho – umelých potratov. Len moje peniaze tieto potraty umožnili. Pretože som, áno, stále hovorila: „Žena má právo si zvoliť, kedy chce zostať tehotná a kedy nie. Jej brucho patrí len jej samej!“
A teraz sa pozrite! V mojej „knihe života“ bolo čierne na bielom – a bola to pre mňa veľká bolesť, keď som tu videla a nakoniec tiež pochopila – do akých odporných zločinov som sa sama zaplietla vďaka peniazom. Bolo to ale nezmazateľne zapísané v mojej „knihe života“. Naviac som donútila k potratu jedno dievča, ktoré malo sotva 14 rokov. Bola som jej majstrová. Ak má niekto v sebe jed, tak v jeho okolí nezostane nič zdravé. Všetci, ktorí sa priblížia k takémuto človeku, sú negatívne ovplyvňovaní, prichádzajú do styku s týmto jedom a aj sami sa potom stávajú zamorenými a jedovatými. Ďalšie ešte úplne mladé dievčatá, tri z mojich neterí a snúbenica jedného z mojich synovcov, išli na potrat. Bez všetkého im dovolili prísť za mnou, pretože som bola tá s veľkými peniazmi, ktorá mohla všetko riadiť – a bola taká „dobrotivá“. Bola som tá dobrá teta, ktorá vždy všetkých pozvala. Tá dobrá teta, ktorá im rozprávala o novinkách zo sveta módy a ktorá im najnovšiu módu tiež predvádzala a často aj kupovala. Bola som tou, ktorá týmto mladým stvoreniam napomáhala ako sa učiť byť atraktívnejšími, ako vstúpiť do sveta „lesku“ a ako druhým ukazovať svoje mladé telá čo najviacej sexi a dráždivé.
A predstavte si! Moja sestra mi v úplnej dôvere poslala a prenechala svoje deti. A ako som ich skazila a urobila prostitútkami! Áno, priviedla som tieto mladé dievčatá, napoly ešte deti, k prostitúcii. A to bol ďalší do neba volajúci zločin a strašný hriech, ktorý v poradovníku tých najohavnejších zločinov pred Pánom zaujíma hneď ďalšie miesto za umelým potratom. Pretože som tieto mladé dievčatá učila nasledujúcemu: „Moje milé dievčatá, nebuďte predsa hlúpe! Aj keď vám vaše matky toľko rozprávajú o hodnote panenstva, cudnosti a čistoty, potom je potrebné proste poukázať na to, že vaši rodičia ešte žijú v minulosti, ich svet už nie je svetom dneška, sú v zajatí včerajška, zmeškali slobodný a moderný život. Musíme mať pre to pochopenie. Ale vy samé by ste sa mali pripojiť k modernému životu, ktorý obsahuje slobodu vybojovanú nami ženami, a naplno sa realizovať ako ženy – teda počúvajte ich, majte pre nich porozumenie, pretože oni skrátka inak nemôžu. Ale nekazte si predsa preto svoj vlastný mladý život. Vaše matky s vami hovoria o Biblii, ktorá existuje už 2000 rokov. Ony už tiež nie sú „up-to-date“ (moderné).
A farári tiež odmietli to moderné a nechcú ísť s dobou. Kážu len to, čo im predloží pápež, ale pápež tiež nie je zrovna dobový, tento pápež vyšiel z módy. A každý moderný človek, ktorý ho ešte počúva, je hlúpy a môže si za to sám, keď si svoj život nevie poriadne užiť.“
Viďte teraz ten jed, ktorý som sypala do týchto mladých, nevinných dievčenských sŕdc. Je to proste nepredstaviteľne obludné!
A tiež som tieto mladé dievčatá učila, ako si môžu najlepšie užívať svoje telo a potešenie pri sexe. Pritom som ich výslovne upozorňovala na to, aké je dôležité, aby sa chránili. Naučila som ich všetkým mne známym metódam. Pod názvom „Dokonalá, samostatná žena“ som ich čo najpresnejšie informovala o všetkých rizikách a ochrane pred nimi pri pohlavnom styku. A jedného dňa potom ku mne do ordinácie príde jedno z týchto dievčat, totiž snúbenica môjho synovca – mala ledva 14 rokov – (a to, čo vám tu rozprávam, som osobne videla zapísané v „knihe môjho života“) – príde teda ku mne do ordinácie a rozpráva mi s usedavým plačom: „Gloria, som predsa ešte taká mladá, som prakticky sama ešte dieťa, a napriek tomu som už tehotná.“ Ja som na to odpovedala: „Ty si ale hus! Či som vás neučila, ako sa má človek chrániť!!!“ Na to povedala, stále ešte plačúc: „Áno, iste, ale ono to proste správne nefungovalo.“ A pohľadom do svojej „knihy života“ som videla, že mi Pán toto mladé stvorenie vlastne poslal, aby som ho uchránila pre hlúposťou. Chcel, aby som ju uchránila pred pádom do tejto priepasti, aby som ju odvrátila od potratu jej dieťatka.
Pretože umelý potrat nám okolo krku navlieka takú ťažkú reťaz, ktorá nás tlačí k zemi a ktorú potom len sotva dokážeme za sebou vláčiť. Vyvoláva bolesť, ktorá už nikdy v našom živote neprestane. Je to tá nezmyselná istota, že človek spáchal vraždu, teda že je vrahom.
A najhoršie na tom je, že človek nezavraždil len tak niekoho, ale svoje vlastné telo a krv, svoje vlastné dieťa. A v prípade tohoto dievčaťa bolo najhoršie to, že namiesto toho, aby som ju od toho odvrátila a rozprávala o našom Pánu Bohu, vtisla som jej do ruky hrsť peňazí, aby si tento potrat mohla dovoliť. A aby som uspokojila svoje svedomie – vôbec neviem, či sa to ešte vôbec dá nazvať svedomím, čo som vtedy mala – dala som jej toľko peňazí, aby mohla ísť do najrenomovanejšej potratovej kliniky, aby potom neboli naozaj žiadne komplikácie. A tak, ako pri tejto príležitosti, som financovala ešte niekoľko – ak nepoviem veľa – potratov.
Je to tak strašné, keď na to dnes pomyslím. Zakaždým, keď je takto prelievaná krv dieťatka, je to ako veľká zápalná obeť pre satana, je to slávnostná hostina pre diabla. Šúcha si ruky a tancuje od radosti. A nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi to spôsobuje bolesť ako pri Jeho smrti na kríži a pri týchto bolestiach sebou šklbe a zakaždým tým veľmi trpí, keď je umučené nenarodené, nevinné dieťa.
V „knihe života“ som totiž tiež mohla vidieť, ako vzniká život. Videla som, ako sa naša duša tvorí v okamihu, keď sa stretne spermia s bunkou vajíčka. V tom okamihu preskočí prekrásna iskra, ktorá vyžaruje svetlo, ktoré má svoj pôvod v slnečnom svetle Boha Otca. A brucho nastávajúcej matky je ožiarené lúčmi tejto novej duše v okamihu, keď bola oplodnená jej bunka vajíčka. A keď potom dôjde k potratu, potom táto duša kričí a stená čírou bolesťou, aj keď sa ešte neutvorili žiadne oči ani údy. A celé spoločenstvo svätých, celý onen svet vníma tieto výkriky a toto stenanie, keď je vraždená nová, za pomoci Boha stvorená duša. Celá nebeská klenba sebou pri tomto výkriku šklbne a je ho počuť od jedného konca k druhému, hlasne a zreteľne ako ozvenu v horách. V pekle sú tiež počuť hlasné výkriky, ale tam sú to výkriky jasotu, ktoré vydávajú všetci démoni na slávu dňa a predvádzajú pritom tanec radosti.
A bezprostredne potom sa v pekle otvára niekoľko pečatí a vychádzajú ohavní strašidelní duchovia, ktorí sú vypustení na zem, aby znova pokúšali celé ľudstvo a zvádzali ho na scestie. A dôsledkom toho je, že ľudia sú stále viac zotročovaní satanom, stále viac prepadajú žiadostivosti a pôžitku, vyskytujú sa stále nové závislosti na vášňach a dejú sa všetky tie hrozné a strašné zločiny a ošklivosti, ktoré denne vidíme a počujeme o nich v správach a o ktorých si zakaždým myslíme, že už nemôžu byť horšie, a ďalší deň narazíme prostredníctvom nových zločinov na to, že stupňovanie bolo predsa ešte len možné.
Máme vôbec ešte predstavu, koľko detičiek je denne zabitých na celom svete? Už nie je možné, aby sme si predstavili rozsah tohoto obrovského zločinu. Brodíme sa v krvi týchto neviniatok a vôbec to už nepozorujeme. Je to pre nás normálne a patrí to už ku všednému životu. Keď sa niekto postaví proti potratu, je označovaný za fanatika a konzervatívca, za staromódneho a akéhosi pomäteného. A to je jeden z najväčších triumfov pre pekelné knieža satana. Ako bude postarané o náš svet, ak cenou za nevinnú krv každého jednotlivého nenarodeného je to, že je na zem vypustený nový démon? Už skoro sa náš svet zatemní čiste kvôli démonom, ktorí boli vypustení.
A potom som videla, ako som bola ponorená a umývaná touto krvou nevinných detí. A úplne v protiklade k umývaniu v našom svete sa stávala moja biela duša týmto krvavým kúpeľom stále temnejšia a nevzhľadnejšia, až bola úplne čierna. A po týchto udalostiach s potratmi som už vôbec nemala cit pre hriech. Pre mňa už proste hriech neexistoval. Všetko bolo dovolené a moje chovanie sa mi pritom ešte pripadalo ako dobré. Veď som pomáhala ľuďom. Nebola som si len vedomá toho, že týmto ľuďom pomáham k istej ceste do pekla.
A objavila sa ešte druhá vec, ktorá by mi nikdy nenapadla alebo neprišla na um, keď som ja sama bola uvedená na diablovej výplatnej listine. Boli mi ukázané všetky detičky, ktoré som usmrtila ja sama, ktoré som ja sama umelo potratila. A presne tak – ako vy teraz – som v prvom okamihu nevedela ako, kedy a kde! Bolo mi to však hneď ukázané a mala som to potom aj jasne pred očami. Veď som vám už na začiatku hovorila, že ja sama som si zvolila ako ochrannú metódu plánovaného rodičovstva vnútromaternicové teliesko a nechala som si ho zaviesť. A v bolestnom údive som teraz vo svojej „knihe života“ musela vidieť, koľko mojich vaječných buniek bolo oplodnených a bolo pripravených vyrásť na malé detičky. Videla som veľa tých svetelných iskier, ktoré sa rozžiarili pri utváraní ich duší. A počula som tiež výkriky týchto duší, ako boli vyrvané z ruky Boha Otca.
A naraz som pochopila dôvod, prečo som bola stále tak zle naladená, zatrpknutá a protivná. Bola som v zlom rozpoložení, často sa so mnou nedalo hovoriť, neovládala som sa a bola som náladová voči svojim blížnym, voči svojej rodine. Celý deň som bola len frustrovaná, nič ma nemohlo uspokojiť. Často ma prepadali strašné depresie. A teraz ako keby mi spadli šupiny z očí:
„Aké jednoduché a jednoznačne jasné – veď som sa premenila na stroj na zabíjanie detičiek!“ A to všetko ma nechávalo klesať stále hlbšie do bahna hriechu. Ako som si len mohla na začiatku tohto zhrnutia môjho života domýšľať a pyšne vyhlasovať, že som nikoho nezabila? A ako som len mohla každého druhého, ktorý mi pripadal príliš tučný alebo mi bol nesympatický, obchádzať, pohŕdať ním, áno, naozaj s ním jednať nenávistne a proste ho odmietať? Ako som mohla nosiť nos tak hore, pričom som bola úplne obyčajnou vrahyňou?
A bolo mi tiež ukázané, že človeka nezabíja len rana z pištole. Nie, často stačí, keď ho neprekonateľne nenávidíme, keď mu prajeme alebo spôsobujeme zlo, keď niekoho zožiera závisť voči tejto osobe. A už tým môžeme druhého zabiť. Vražda v rodine alebo v dedine veľmi často začína týmto jednaním, ktoré často my sami hodnotíme ako vôbec nie nebezpečné, aj keď zlé.
Zdroj: svedectvo Dr. Glorie Polo, zdroj foto: https://www.misiefilmom.sk/dr-gloria-polo-7-cast/
CELÉ SVEDECTVO GLORIE POLO SI MÔŽETE PREČÍTAŤ V KNIHE STÁLA SOM PRI BRÁNE NEBA A PEKLA. ZAKÚPIŤ JU MÔŽETE TU: https://www.zachej.sk/produkt/2243/stala-som-pri-brane-neba-a-pekla/
Vypočuť si priamo toto svedectvo o potratoch môžete tu:
Svedectvo a vízie očistca. Gloria opisuje najspodnejšiu časť očistca, kde trpia duše a hlavne duše ľudí, žien, ktoré išli v živote na potrat, alebo ľudí, ktorí napomáhali alebo nahovárali na potrat. Pri počatí dieťaťa je už duša dospelá, rozpráva sa s Ježišom a má svoje talenty, úlohy, ktoré jej Boh zveril a tieto duše, ktoré tu trpia, vidia, čo by z tohto potrateného dieťatka bolo….
One Response
Comments are closed.