Slovenský dohovor za rodinu pre Vás pripravil 33 dňové zasvätenie skrze ruky Panny Márie podľa sv. Ľudovíta M. Grigniona. Každý deň nájdete už v skorých ranných hodinách článok so zamysleniami a modlitbami k danému dňu a videom, v ktorom budete mať všetky potrebné texty načítané. Zasvätenie budeme taktiež vysielať na našich facebook a youtube kanáloch Slovenský dohovor za rodinu každý deň o 6:00 a 22:00. Pridajte sa k nám!
ČASŤ IV. (27.-33. deň)
Tretí týždeň – poznanie Ježiša Krista
Tretí týždeň nech sa napĺňajú poznaním Ježiša Krista. Môžu čítať a meditovať, čo sme o ňom povedali a modliť sa modlitbu svätého Augustína, ktorá je na začiatku tejto druhej časti. Nech s týmto svätcom hovoria a opakujú hoc aj stokrát za deň: „Pane, nech poznám teba!“ alebo tiež: „Pane, nech vidím,“ kto si! Nech sa ako v predchádzajúcich týždňoch modlia litánie k Duchu Svätému a Zdravas, Hviezda morská a denne pridajú Ježišove litánie.
Skutky lásky k Bohu, vďakyvzdania za Ježišove požehnania, kajúcnosť a rozhodnutie. Počas tohto obdobia sa snažíme poznávať Ježiša Krista. Čo znamená poznávať Ježiša Krista?
Po prvé: Človeka – Boha, jeho milosti a slávu, jeho práva na suverénnu vládu nad nami, pretože po tom, čo sme sa vzdali hriechu, zriekli sa Satana a sveta, zvolili sme si Ježiša Krista za svojho Pána.
Po druhé: Jeho vnútorný život, cnosti a činy jeho Najsvätejšieho Srdca, jeho zjednotenie s Máriou v tajomstvách Zvestovania a Vtelenia, počas jeho detstva a skrytého života, na svadbe v Káne a na Kalvárii.
33. DEŇ
Nasledovanie Krista IV. Kniha 11. kapitola: Ježišova prítomnosť v duši
Hovorí učeník:
1. Najmilší Pán Ježiš, aká je to slasť pre nábožnú dušu s tebou hodovať na tvojej hostine, kde sa jej nepredkladá na pokrm iné jedlo ako ty sám, jediný jej miláčik, nad všetky túžby jej srdca žiadaný!
2. I mne by bolo najväčšou rozkošou prelievať v tvojej prítomnosti slzy najvrúcnejšej lásky a s nábožnou Magdalénou slzami kropiť tvoje nohy.
3. Ale kdeže vziať toľkú zbožnosť, taký hojný prúd slz milosti?
4. Veru, pred tebou a pred tvojimi svätými anjelmi malo by celé moje srdce vzplanúť a plakať radosťou.
5. Veď ťa mám vo Sviatosti naozaj prítomného, hoci skrytého v inej podobe.
6. Lebo hľadieť na teba v tvojej vlastnej a božskej velebnosti by moje oči nezniesli; ba ani celý svet by nemohol zotrvať v žiare tvojej velebnosti.
7. Skrývaš sa vo Sviatosti z ohľadu na moju slabosť.
O PRAVEJ ÚCTE K PANNE MÁRII (Ľudovít Mária Grignion z Montfortu)
c) Všetko konať v Márii
Všetko treba konať v Márii. Na správne pochopenie treba vedieť:
1) Že presvätá Panna je pravým pozemským rajom nového Adama a že starý pozemský raj bol len jeho predobrazom. V tomto pozemskom raji sú teda nevysloviteľné bohatstvá, krásy, výnimočnosti a sladkosti, ktoré tam zanechal nový Adam, Ježiš Kristus. Práve v tomto raji sa kochal počas deviatich mesiacov, keď konal divy a vystavil svoje bohatstvá s veľkoleposťou Boha. Toto presväté miesto pozostáva iba z panenskej a nepoškvrnenej zeme, z ktorej bol pôsobením Ducha Svätého utvorený a živený nový Adam bez každej škvrny a nečistoty, ktorý tam prebýva. Práve v tomto pozemskom raji je opravdivý strom života, ktorý zrodil plod života, Ježiša Krista, aj strom poznania dobra a zla, ktorý dal svetu svetlo. Na tomto božskom mieste sú stromy sadené Božou rukou a zavlažované božským pomazaním, ktoré denne rodili a rodia ovocie božskej chuti. Sú tam záhony spestrené krásnymi a rozmanitými kvetmi čností, ktoré vôňou okúzľujú samých anjelov. Sú tu zelené lúky nádeje, nedobytné veže sily, nádherné domy dôvery a podobne. Duch Svätý jediný môže dať poznať pravdu, skrytú pod týmito obrazmi hmotných vecí. Na tomto mieste je číry vzduch čistoty, bez nákazy. Krásny deň svätého človečenstva, bez noci. Žiarivé slnko Božstva, bez tieňov. Žiarivá a ustavičná vyhňa lásky, v ktorej sa všetko železo rozpaľuje a mení na zlato. Tečie tam rieka pokory, ktorá vyviera zo zeme, rozvetvuje sa na štyri ramená, zavlažuje celé to prekrásne miesto. To sú štyri kardinálne čnosti. (Múdrosť – rozvážnosť, Spravodlivosť, Miernosť a Mravná sila
[2)] Duch Svätý ústami Otcov nazýva svätú Pannu aj: a) východnou bránou, ktorou veľkňaz Ježiš Kristus vstupuje a vychádza do sveta. Vstúpil ňou po prvý raz a vráti sa ňou i druhýkrát. b) Svätyňou Boha, spočinutím Najsvätejšej Trojice, trónom Boha, Božím mestom, Božím oltárom, Božím chrámom, svetom Boha. Všetky tieto rozličné prívlastky a chvály sú úplne pravdivé vo vzťahu k rozličným divom a milostiam, ktoré Najvyšší vykonal v Márii. Ó, aké bohatstvá! Ó, aká sláva! Ó, aká potecha! Ó, aké šťastie môcť vstúpiť a prebývať v Márii, kde si Najvyšší postavil trón svojej zvrchovanej slávy!
Ako ťažko však hriešnici ako my získajú povolenie, spôsobilosť a svetlo vstúpiť na také vznešené a sväté miesto, ktoré už nestráži cherubín, ako starý pozemský raj, ale sám Duch Svätý, ktorý sa stal jej zvrchovaným Pánom. Hovorí o nej: „Si zatvorenou záhradou, sestrička moja, nevesta, zamknutým prameňom, zapečatenou studničkou.“(Pies 4,12) Mária je zamknutá, zapečatená, a preto úbohé deti Adama a Evy, vyhnané z pozemského raja, nemôžu doň vstúpiť, iba ak zvláštnou milosťou Ducha Svätého, ktorú si však musia zaslúžiť.
Keď vďaka jej vernosti dosiahneme túto výnimočnú milosť, musíme so záľubou zotrvávať v krásnom vnútri Márie, aby sme si v ňom pokojne oddýchli, dôverne sa podopreli, bezpečne sa schovali a bezvýhradne sa v ňom stratili. Musíme v jej panenskom lone zotrvávať, aby sa v ňom naša duša:
1) živila mliekom jej milosti i materského milosrdenstva;
2) oslobodila sa od svojich problémov, strachov a úzkostí;
3) uchýlila sa do bezpečia pred všetkými svojimi nepriateľmi: démonom, svetom i hriechom, ktorí sem nikdy nevstúpili. A to je dôvod, prečo o sebe hlása, že „tí, čo v nej pracujú, vôbec nehrešia“ (Sir 24,30) – Čiže tí, ktorí duchom zotrvajú vo svätej Panne, nikdy nespáchajú závažný hriech.
4) A napokon, aby bola v tomto panenskom lone duša formovaná v Ježiša Krista a Ježiš Kristus v nej, lebo, ako hovoria Otcovia, jej lono je sieňou božských tajomstiev, kde Ježiš Kristus a všetci vyvolení boli vyformovaní: Ten i tamten sa v nej narodil (Ž 87,5 Vulgáta)
d) Všetko konať pre Máriu
A napokon, treba konať všetky svoje skutky pre Máriu. Veď keď sme všetko oddali jej službe, je len spravodlivé, aby sme všetko robili pre ňu: ako sluhovia, služobníci a otroci. No nie tak, že ju pokladáme za posledný cieľ svojich služieb, ktorým je iba Ježiš Kristus, ale za blízky cieľ, tajomné prostredie a ľahký prostriedok, aby sme prišli k nemu. Ako dobrý sluhovia a otroci nesmieme zostať nečinnými, ale treba začínať i konať veľké veci pre túto majestátnu Vládkyňu, spoliehajúc sa na jej ochranu. Treba hájiť jej výsady, keď jej ich upierajú. Podporiť jej slávu, keď sa na ňu útočí. Pritiahnuť všetkých, ako je to len možné, do jej služby a k tejto pravej a zdravej úcte. Hovoriť a kričať proti tým, ktorí zneužívajú jej úctu na urážanie jej Syna a súčasne zavádzať túto opravdivú úctu. Nič od nej nepožadovať ako odmenu za tieto malé služby, okrem cti patriť takej láskavej Kňažnej a šťastia môcť byť skrze ňu spojení s Ježišom, jej Synom, nerozlučným putom v čase i vo večnosti. Sláva Ježišovi v Márii! Sláva Márii v Ježišovi! Sláva Bohu samému!
Modlitby: Litánie k Duchu Svätému; Zdravas, Hviezda morská; Litánie k Najsvätejšiemu Menu Ježiš; Modlitba k Ježišovi Kristovi; Modlitba k Duchu Svätému
K zasväteniu sme vydali knihu aby ste mohli mať všetky potrebné texty vždy pri sebe. Taktiež sv. Ľudovít M. Grignion odporúča po zasvätení nosiť retiazku ako vonkajší znak nášho zasvätenia.
Knihu či retiazky z chirurgickej ocele so zázračným medailónom Panny Márie si môžete zaobstarať kliknutím a vyplnením tohto formulára:
V prípade otázok píšte na mail sdzr2023@gmail.com
Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás
MODLITBY:
LITÁNIE K SVÄTÉMU DUCHU
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa.
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Kriste, uslyš nás. Kriste, vyslyš nás.
Otec na nebesiach, Bože, zmiluj sa nad nami.
Syn, Vykupiteľ sveta, Bože, zmiluj sa nad nami.
Duch Svätý, Bože, zmiluj sa nad nami.
Svätá Trojica, jeden Boh, zmiluj sa nad nami.
Duch Svätý, ty vychádzaš z Otca i Syna, zmiluj sa nad nami.
Duch Svätý, ty si rovný Otcovi i Synovi,
Duch Svätý, z tvojho vnuknutia hovorili boží muži,
Duch Svätý, ty vydávaš svedectvo o Kristovi,
Duch Svätý, ty nás učíš všetky pravdy,
Duch Svätý, ty si zostúpil do Márie Panny,
Duch Svätý, ty si v podobe holubice zostúpil na Krista,
Duch Svätý, ty si sa zjavil nad apoštolmi v ohnivých jazykoch,
Duch Pána, ty si naplnil okruh zeme,
Duch Boží, ty prebývaš v nás,
Duch múdrosti a rozumu,
Duch rady a sily,
Duch poznania a nábožnosti,
Duch bázne Božej,
Duch milosti a zľutovania,
Duch viery, nádeje a lásky,
Duch pokory a čistoty,
Duch pokoja a tichosti,
Duch Svätý, ty skúmaš i hlbiny Božie,
Duch Svätý, ty za nás prosíš nevýslovnou vytrvalosťou,
Duch Svätý, ty spravuješ Cirkev,
Duch Svätý, v tebe sme znovuzrodení,
Duch Svätý, ty z nás utváraš adoptívne Božie deti,
Buď nám milostivý, odpusť nám, Pane.
Buď nám milostivý, vyslyš nás, Pane.
Od všetkého zlého, ochraňuj nás, Pane
Od každého hriechu,
Od pokušení a úkladov diabla,
Od odmietania poznanej pravdy,
Od zatvrdilosti a nekajúcnosti,
Od nečistoty duše i tela,
Od domýšľavosti a malomyseľnosti,
Od večnej smrti,
My hriešnici, prosíme Ťa, vyslyš nás.
Vnukni nám odpor voči hriechu,
Osvieť naše mysle svojím svetlom,
Vlož do našich sŕdc svoj zákon,
Roznieť v nás oheň svojej lásky,
Udeľ nám pravú nábožnosť,
Veď nás cestami spásy a povzbudzuj nás konať dobro,
Daj nám silu premáhať zlé žiadosti,
Chráň nás pred znesvätením tvojho chrámu v nás,
Nedovoľ nikdy, aby sme ťa hriechom zarmútili,
Pomôž nám zachovať jednotu ducha a pokoja,
Daj nám milosť vytrvať v dobrom až do konca
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zľutuj sa nad nami, Pane.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, vyslyš nás, Pane.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami.
Duch Svätý, naplň srdcia svojich verných. A zapáľ v nás oheň svojej Božskej lásky.
Modlime sa: Prosíme ťa, Bože, udeľ nám pomoc Ducha Svätého, nech očistí naše srdcia a nech nás chráni od každého protivenstva. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
ZDRAVAS’, HVIEZDA MORSKÁ
Zdravas Hviezda Morská, jasná rajská brána,
slávna Matka Božia, pritom večne Panna.
Prijmúc ono „Ave“, čo ti anjel spieva,
vráť nám milosť a zmeň v opak meno Eva.
Trestancom sním putá, slepcom zažni svetlo,
odvráť zlo, by dušu vždy len dobro stretlo.
Ukáž sa sťa matka, aby skrze teba
ujal sa nás ten, čo pre nás zišiel z neba.
Prevyšuješ všetky a máš srdce vľúdne;
očisť naše, nech je pokorné a cudné.
Pomôž nám žiť čisto, k nebu kráčať isto,
kde nás radosť spojí s Kristom, veď sme svoji.
Nech sa večne vzdáva Otcu, Synu sláva,
aj Duchu buď chvála rovná, neskonalá. Amen.
LITÁNIE K NAJSVÄTEJŠIEMU MENU JEŽIŠ
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa.
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Kriste, uslyš nás. Kriste, vyslyš nás.
Otec na nebesiach, Bože, zmiluj sa nad nami.
Syn, Vykupiteľ sveta, Bože, zmiluj sa nad nami.
Duch Svätý, Bože, zmiluj sa nad nami.
Svätá Trojica, jeden Boh, zmiluj sa nad nami.
Ježišu, Syn živého Boha, zmiluj sa nad nami.
Ježišu, obraz Otca,
Ježišu, žiara večného svetla,
Ježišu, kráľ slávy,
Ježišu, slnko spravodlivosti,
Ježišu, syn Márie Panny,
Ježišu, hoden lásky,
Ježišu, obdivuhodný,
Ježišu, Boh mocný,
Ježišu, otec budúceho veku,
Ježišu, anjel veľkej rady,
Ježišu, najmocnejší,
Ježišu, najtrpezlivejší,
Ježišu, najposlušnejší,
Ježišu, tichý a pokorný srdcom,
Ježišu, milujúci čistotu,
Ježišu, milujúci nás,
Ježišu, Boh pokoja,
Ježišu, pôvodca života,
Ježišu, príklad čností,
Ježišu, horliteľ za spásu duší,
Ježišu, Boh náš,
Ježišu, naše útočisko,
Ježišu, otec chudobných,
Ježišu, poklad veriacich,
Ježišu, dobrý pastier,
Ježišu, pravé svetlo,
Ježišu, večná múdrosť,
Ježišu, nekonečná dobrota,
Ježišu, naša cesta a náš život,
Ježišu, radosť anjelov,
Ježišu, kráľ patriarchov,
Ježišu, majster apoštolov,
Ježišu, učiteľ evanjelistov,
Ježišu, sila mučeníkov,
Ježišu, svetlo vyznávačov,
Ježišu, čistota panien,
Ježišu, koruna všetkých svätých,
Buď nám milostivý, zľutuj sa nad nami, Ježišu.
Buď nám milostivý, vyslyš nás, Ježišu.
Od všetkého zla – ochraňuj nás, Ježišu.
Od každého hriechu,
Od tvojho hnevu,
Od úkladov diabla,
Od ducha smilstva,
Od večnej smrti,
Od zanedbávania tvojich vnuknutí,
Pre tajomstvo tvojho svätého vtelenia,
Pre tvoje narodenie,
Pre tvoje detstvo,
Pre tvoj božský život,
Pre tvoju namáhavú prácu,
Pre tvoju smrteľnú úzkosť a tvoje utrpenie,
Pre tvoj kríž a tvoju opustenosť,
Pre tvoje mdloby,
Pre tvoju smrť a tvoje pochovanie,
Pre tvoje zmŕtvychvstanie,
Pre tvoje nanebovstúpenie,
Pre tvoje ustanovenie najsvätejšej Eucharistie,
Pre tvoje radosti,
Pre tvoju slávu,
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zľutuj sa nad nami, Ježišu.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, vyslyš nás, Ježišu.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami, Ježišu.
Ježišu, uslyš nás. Ježišu, vyslyš nás.
Modlime sa: Pane Ježišu Kriste, ty si povedal: Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a bude vám otvorené; prosíme ťa, daj nám pocítiť svoju božskú lásku, aby sme ťa milovali celým srdcom, ústami i skutkami a nikdy ťa neprestali chváliť. Pane, daj, aby sme stále mali bázeň pred tvojím svätým menom a zároveň ho aj milovali; veď ty neprestajne spravuješ všetkých, ktorých upevňuješ vo svojej láske. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
MODLITBA K JEŽIŠOVI KRISTOVI (tretí týždeň)
Môj milovaný Ježišu, dovoľ mi obrátiť sa na teba a prejaviť ti vďačnosť za milosť, ktorú si mi preukázal tým, že si ma týmto svätým otroctvom daroval svojej svätej Matke, aby ma obhajovala pred tvojím Majestátom a dopĺňala všetko, čo mi v mojej preveľkej biede chýba. Beda, Pane! Taký som biedny, že bez tejto dobrotivej Matky by som bol istotne stratený. Áno, Mária je pre mňa nevyhnutná v každom ohľade: nevyhnutná na utíšenie tvojho spravodlivého hnevu, keďže ťa denne toľko urážam. Nevyhnutná na odvrátenie večných trestov, ktoré si zaslúžim. Nevyhnutná, aby som mohol hľadieť na teba, prihovoriť sa ti, prosiť ťa, priblížiť sa ti a aby som sa ti mohol zaľúbiť. Nevyhnutná na spasenie mojej duše i duše iných. Jedným slovom, nevyhnutná na stále plnenie tvojej svätej vôle a na šírenie tvojej väčšej slávy vo všetkom.
Ach, kiežby som len mohol celému svetu ohlásiť, aké veľké milosrdenstvo si mi preukázal! Kiež by sa celý svet dozvedel, že bez Márie by som už bol stratený! Kiež by som mohol vzdať dôstojné poďakovania za také veľké dobrodenie! Mária je vo mne, je to môj údel (Ž 119,56) Ó, aký poklad, aká útecha! A po tomto by som nemal byť celý jej!? Aká by to len bola nevďačnosť, môj drahý Spasiteľu! Skôr prijmem smrť, než aby ma postihlo také nešťastie, lebo oveľa radšej chcem zomrieť, ako žiť bez toho, žeby som nebol celý Máriin.
Už tisíc a tisíckrát som si ju pod krížom spolu so svätým Jánom Evanjelistom vzal za všetko moje dobro a toľkokrát som sa jej aj celkom odovzdal. Ale ak som to dosiaľ neurobil dosť dobre podľa tvojich túžob, môj drahý Ježišu, teraz to robím tak, ako chceš, aby som to vykonal. A ak nájdeš v mojej duši alebo tele niečo, čo nepatrí tejto majestátnej Panej, prosím ťa, aby si mi to vytrhol a odhodil ďaleko odo mňa. Lebo ak to nie je jej, je to nehodné teba.
MODLITBA K SVÄTÉMU DUCHU
Ó, Duchu Svätý! Dožič mi všetky tieto milosti a zasaď, polievaj a pestuj v mojej duši milovanú Máriu, ktorá je Stromom pravého života, aby rástol, kvitol a priniesol hojné ovocie života. Ó, Duchu Svätý! Daruj mi hlbokú úctu a náklonnosť k tvojej božskej Neveste, silnú podporu v jej materskom lone a daj, nech sa neustále utiekam k jej milosrdenstvu, aby si cez ňu utvoril vo mne naozaj Ježiša Krista, veľkého i mocného, až po plnosť jeho dokonalého veku. Amen.
MODLITBA K JEŽIŠOVI KRISTOVI
(OD SVÄTÉHO AUGUSTÍNA)
„Ty si Kristus, môj otec svätý, môj Boh milostivý, môj kráľ veľký, môj pastier dobrý, môj učiteľ jediný, môj pomocník najlepší, môj miláčik najkrajší, môj chlieb živý, môj kňaz na veky, môj vodca do vlasti, moje svetlo pravé, moja sladkosť svätá, moja cesta priama, moja múdrosť vznešená, moja jednoduchosť čistá, moja svornosť mierna, moja celá ochrana, môj podiel dobrý, moja večná spása… Ježišu Kriste, láskavý Pane, prečo som len miloval, prečo len som si žiadal v celom svojom živote niečo iné okrem teba, Ježišu, môj Bože? Kde som len bol, keď som mysľou nebol s tebou? Vy, všetky moje túžby, už od tejto chvíle vzplaňte a vzneste sa k Pánu Ježišovi; bežte, veď dosiaľ ste už dosť otáľali; ponáhľajte sa tam, kam sa uberáte; hľadajte toho, koho hľadáte. Ježišu, kto ťa nemiluje, nech je prekliaty! Kto nemiluje teba, nech ho naplnia trpkosti… Ó, sladký Ježišu, nech ťa miluje, nech sa v tebe kochá, nech ťa obdivuje každý dobrý cit vhodný na tvoju oslavu. Bože môjho srdca a moje dedičstvo, Ježišu Kriste, nech sa moje srdce zriekne svojho zmýšľania, a ty ži vo mne; nech sa v mojom duchu vznieti živá iskra lásky k tebe a nech sa rozrastie na dokonalú vatru; nech navždy horí na oltári môjho srdca, nech planie v mojom vnútri, nech plápolá v skrytosti mojej duše; aby som v deň svojej smrti predstúpil pred teba očistený týmto plameňom. Amen.“
Prečo sa zasvätiť Ježišovi skrze ruky Panny Márie podľa sv. Ľudovíta M. Grigniona?
„Keď sa takto oddáme Ježišovi rukami Márie, napodobňujeme Boha Otca, ktorý nám dal svojho Syna len cez Máriu a aj svoje milosti nám udeľuje len cez ňu. Napodobňujeme Boha Syna, ktorý k nám prišiel len cez Máriu a zanechal nám príklad, ako konať. Nabáda nás ísť k nemu tou istou cestou, ktorou on prišiel k nám, a tou je Mária. Napodobňujeme Ducha Svätého, ktorý nám udeľuje svoje milosti a dary len cez Máriu.“ (Sv. Ľudovít M. Grignion)
1. V čom spočíva pravá úcta k Panne Márii
Duša predurčená, táto úcta spočíva v úplnom darovaní seba, ako otroka, Márii i Ježišovi skrze ňu a následne v konaní všetkého s Máriou, v Márii, cez Máriu a pre Máriu.
Vysvetlím tieto slová… Treba si vybrať význačný deň, aby sme sa dobrovoľne a z lásky, bez donucovania, úplne i bezvýhradne, dali, zasvätili a obetovali svoje telo i dušu. Aj svoje vonkajšie dobrá, ako dom, rodinu a príjmy. Aj vnútorné dobrá našej duše, totiž: zásluhy, milosti, čnosti a zadosťučinenia.
Tu treba poznamenať, že touto oddanosťou obetujeme Ježišovi skrze Máriu všetko, čo máme najcennejšie a čo žiaden rád nevyžaduje obetovať. A to je právo, ktorým rozhodujeme o sebe i o svojich modlitbách, almužnách, umŕtvovaniach a zadosťučineniach. Až tak, že prenechávame presvätej Panne plné dispozičné právo použiť ho podľa jej vôle k čo najväčšej Božej sláve, ktorú ona jediná dokonale pozná.
Necháva sa jej k dispozícii všetka odčiňujúca i vyprosujúca hodnota našich dobrých skutkov. Takže po vykonaní tohto obetovania, hoci bez akéhokoľvek sľubu, už viac nevlastníme žiadne dobro, ktoré konáme. No presvätá Panna ho môže použiť buď pre dušu v očistci, aby jej uľahčila či ju vyslobodila, alebo pre biedneho hriešnika, aby ho obrátila.
Svoje zásluhy však touto úctou dávame do rúk svätej Panny, aby nám ich strážila, rozmnožovala a skrášľovala. Lebo si nemôžeme jeden druhému odovzdávať zásluhy posväcujúcej milosti, ani slávy…
No dávame jej všetky naše modlitby a dobré skutky, vyprosujúce aj odčiňujúce, aby ich rozdeľovala a dávala, ako sa jej páči. A ak po takomto zasvätení sa svätej Panne chceme svojimi modlitbami, almužnami, umŕtvovaniami či obetami pomôcť nejakej duši v očistci, zachrániť hriešnika či pomôcť niekomu zo svojich priateľov, musíme ju o to pokorne poprosiť a prijať jej rozhodnutie, aj keď ho my nespoznáme. A keďže hodnotu našich skutkov rozdelí tá ruka, ktorou Boh rozdeľuje svoje milosti a dary, musíme pevne veriť, že iste budú použité k jeho väčšej sláve.
Povedal som, že táto úcta spočíva v tom, že sa Márii dáme ako otroci. Treba poznamenať, že sú tri druhy otroctva.
- Prvé je otroctvo z prirodzenosti: dobrí i zlí ľudia sú otrokmi Boha týmto spôsobom.
- Druhé otroctvo je z prinútenia: diabli a zatratení sú Božími otrokmi týmto spôsobom.
- Tretie je dobrovoľné otroctvo z lásky. A ním sa musíme zasvätiť Bohu skrze Máriu, čiže najdokonalejším spôsobom, akým sa stvorenie môže darovať svojmu Stvoriteľovi.
Všimni si ešte, že je veľký rozdiel medzi sluhom a otrokom. Služobník chce plat za svoje služby, no otrok žiaden nemá. Služobník je voľný, čiže môže kedykoľvek službu zanechať, no otrok podľa práva odísť nemôže, lebo je v moci svojho pána navždy. Služobník nedáva pánovi právo nad svojím životom a smrťou, no otrok patrí celý svojmu pánovi do tej miery, že ten ho môže aj usmrtiť bez toho, že by ho spravodlivosť obťažovala.
No ľahko vidieť, že otroctvo z prinútenia robí človeka najviac závislým. A to prináleží iba Stvoriteľovi vzhľadom na človeka. Preto kresťania násilne nezotročujú, len Turci a modlári tak robia.
Šťastná, ba tisíckrát šťastná je štedrá duša, ktorá sa zasvätí ako otrok lásky Ježišovi skrze Máriu potom, čo krstom striasla tyranské otroctvo démona!
2. Jej vznešenosť
Potreboval by som mnoho svetla na dokonalé opísanie vznešenosti tejto praxe, a tak poviem len stručne:
1) Keď sa takto oddáme Ježišovi rukami Márie, napodobňujeme Boha Otca, ktorý nám dal svojho Syna len cez Máriu a aj svoje milosti nám udeľuje len cez ňu. Napodobňujeme Boha Syna, ktorý k nám prišiel len cez Máriu a zanechal nám príklad, ako konať. Nabáda nás ísť k nemu tou istou cestou, ktorou on prišiel k nám, a tou je Mária. Napodobňujeme Ducha Svätého, ktorý nám udeľuje svoje milosti a dary len cez Máriu. „Či nie je správne, aby sa milosť vracala k svojmu pôvodcovi“ – vraví svätý Bernard – „tou istou cestou, ktorou k nám prišla?“
2) Keď ideme cez Máriu k Ježišovi Kristovi, preukazujeme mu pravú úctu lebo si uvedomujeme, že pre svoje hriechy nie sme hodní predstúpiť priamo pred jeho nekonečnú svätosť, že potrebujeme Máriu, jeho svätú Matku, ako našu obhajkyňu a prostredníčku u neho, ktorý je náš Prostredník. Pristupujeme k nemu ako k Prostredníkovi i bratovi, a zároveň sa koríme pred ním ako pred Bohom i sudcom. Jedným slovom, cvičíme sa v poníženosti, ktorá vždy uchvacuje srdce Boha…
3) Keď sa takto zasvätíme Ježišovi cez Máriu, vkladáme do jej rúk naše dobré skutky, ktoré, i keď by sa zdali akokoľvek dobré, veľmi často sú poškvrnené a nehodné pohľadov Boha a jeho prijatia. Veď pred ním ani hviezdy nie sú čisté.
Ach! Prosme túto dobrú Matku a Paniu, aby náš biedny dar očistila, posvätila, pozdvihla a skrášlila tak, aby sa stal hodným Boha. Všetky zisky našej duše sú pre Boha, Otca rodiny, menej hodné na získanie jeho priateľstva a milosti, než by bolo pre kráľa červivé jablko chudobného vidiečana, nájomcu jeho Veličenstva, na zaplatenie nájomného. Čo by urobil tento chudobný človek, keby bol snaživý a u kráľovnej vítaný? Ako priateľka chudobného vidiečana a z úcty ku kráľovi by odstránila červivé a zhnité časti a dala by ho na zlatú misu okrášlenú kvetmi. A mohol by sa kráľ ubrániť prijať ho, dokonca radostne, z rúk kráľovnej, ktorá miluje toho vidiečana…
Modicum quid offere desidaras? manibus Mariae tradere cura, si non vis sustinere repulsam. – „Ak chceš Bohu obetovať nejakú drobnosť“ – vraví svätý Bernard – „vlož ju do rúk Márie, ak nechceš byť odmietnutý.“
Dobrý Bože, veď všetko, čo robíme, je tak málo! No touto úctou to vkladáme do rúk Márie. Keď sa jej celkom oddáme, nakoľko sme len schopní, a všetkého sa zbavíme na jej počesť, bude k nám nekonečne štedrejšia. Dá nám „za vajíčko hoviadko“.
Odovzdá sa nám úplne, aj so svojimi zásluhami a čnosťami. Naše dary položí na zlatú misu svojej lásky. Oblečie nás, ako Rebeka obliekla Jakuba, do krásnych šiat svojho prvorodeného a jediného Syna, Ježiša Krista, čiže do jeho zásluh, ktoré má k dispozícii. Omnes domestici ejus vestiti sunt duplicibus. – Keďže sme sa na jej počesť všetkého zbavili, ako svoju čeľaď a otrokov nás na duši, zbavenej samolásky a vernej vo svojom zrieknutí sa, zaodeje dvojmo a to: Ježišovými aj Máriinými šatami, šperkami, vôňami, zásluhami i čnosťami.
4) Keď sa takto oddáme svätej Panne, cvičíme sa v najvyššom možnom stupni lásky k blížnemu. Lebo stať sa dobrovoľne jej zajatcom znamená dať jej to najcennejšie, čo máme, aby tým podľa svojej vôle mohla disponovať v prospech živých i mŕtvych.
5) Touto úctou si u Márie ukladáme do bezpečia svoje milosti, zásluhy a čnosti, keď jej vravíme: „Vezmi do úschovy, moja drahá Pani, čo dobré som vykonal milosťou tvojho drahého Syna. Pre svoju slabosť aj nestálosť a pre veľké množstvo i zlobu mojich nepriateľov, ktorí na mňa doliehajú dňom i nocou, nie som schopný si ich udržať. Beda! Veď každým dňom vidno, že libanonské cédre padajú do bahna a z orlov, vznášajúcich sa až k slnku, sa stávajú nočné vtáky, že tisíc spravodlivých padne po mojej ľavici a desať tisíc po mojej pravici. No ty, moja mocná a premocná Vládkyňa, stráž celé moje imanie, chráň ma pred strachom, že mi ho ukradnú, pred strachom, že padnem. Zverujem ti do úschovy všetko, čo mám: Depositum custodi. – Scio cui credidi.
Viem dobre, kto si, a práve preto sa ti celkom zverujem. Si verná Bohu i ľuďom a nedopustíš, aby sa stratilo niečo z toho, čo sa ti zverí. Si mocná, takže nič ti nemôže uškodiť, ani ti nič vyrvať z rúk.“ Ipsam sequens non devias; ipsam rogans non desperas; ipsam cogitans non erras; ipsa tenente, non corruis; ipsam protegente, non metuis; ipsa duce, non fatigaris; ipsa propitia, pervenis. (Sv. Bernard, Inter flores, cap. 135, De Maria Virgine, s. 2150).
A na inom mieste: Detinet Filium ne percutiat; detinet diabolum ne noceat; detinet virtutes ne fugiant; detinet merita ne pereant; detinet gratiam ne effluat. Tieto slová svätého Bernarda v podstate vyjadrujú to, čo som práve povedal. Keby ma k tejto úcte neviedla iná pohnútka okrem toho, že je prostriedkom na zachovanie sa v Božej milosti a vzrastanie v nej, už by som musel prekypovať zanietením a zápalom pre ňu.
6) Táto úcta dušu naozaj oslobodí slobodou Božích detí. Keď sa z lásky k Márii dobrovoľne znižujeme na otrokov, táto drahá Pani z vďačnosti nám zväčšuje a rozširuje srdcia a dáva nám kráčať obrími krokmi po ceste Božích prikázaní. Zbavuje nás nudy smútku a škrupúľ, ako oslobodila drahú Agnešu z Langeac, rehoľníčku, ktorá zomrela v povesti svätosti, z veľkých súžení i zmätkov. Náš Pán jej ukázal túto oddanosť, keď jej povedal: „Staň sa otrokyňou mojej Matky a daj si retiazky.“ Keď to vykonala, v okamihu prestali všetky jej súženia.
Na potvrdenie tejto úcty by som musel spomenúť všetky pápežské bully a odpustky v jej prospech i pastierske listy biskupov, na jej počesť založené bratstvá, príklady svätých a osobností, ktorí ju praktizovali. Ale to všetko iba prejdem mlčaním…
3. Jej vnútornosť a podstata
Tiež som povedal, že táto úcta spočíva v konaní všetkého s Máriou, v Márii, cez Máriu a pre Máriu.
Nestačí, že sme sa raz dali Márii ako otroci. Ani to nestačí robiť každý mesiac, ani každý týždeň. To by bola príliš nestála oddanosť a nedvíhala by dušu k dokonalosti tak, ako je schopná ju povzniesť. Veď nie je veľkým problémom vstúpiť do nejakého bratstva, dať sa na túto pobožnosť a pomodliť sa denne predpísané modlitby. No obrovská ťažkosť je vniknúť do ducha tejto úcty, ktorá robí dušu vnútorne závislou a otrokyňou presvätej Panny a Ježiša skrze ňu.
Našiel som veľa ľudí, ktorí sa s obdivuhodnou horlivosťou navonok dali do jej svätého otroctva. No len občas som našiel takých, ktorí prijali aj ducha a ešte menej takých, ktorí v tom vytrvali.
Konať s Máriou
Podstatná praktika tejto úcty spočíva v konaní všetkého s Máriou, to znamená, vziať si svätú Pannu ako dokonalý vzor všetkého, čo máme robiť.
Preto prv, než čokoľvek začneme konať, musíme sa zriecť seba samých i svojich najlepších zámerov. Musíme sa pred Bohom rozplynúť ako sami od seba neschopní akéhokoľvek nadprirodzeného dobra a činu užitočného pre spásu.
Musíme sa opakovane utiekať k presvätej Panne a spájať sa s ňou i s jej úmyslami, akokoľvek neznámymi. A cez Máriu sa musíme zjednocovať s úmyslami Ježiša Krista. To značí, vložiť sa ako nástroj do rúk presvätej Panny, aby ona pôsobila v nás, z nás a pre nás tak, ako ona uzná za vhodné k čo najväčšej sláve svojho Syna a skrze Ježiša k sláve Otca. Tak prijímame vnútorný život a duchovnú činnosť iba v závislosti od nej…
Konať v Márii
Všetko musíme konať v Márii, čiže musíme si stále viac a viac zvykať vo svojom vnútri rozjímať, aby sme si formovali milú predstavu či duchovný obraz presvätej Panny. Pre dušu bude Oratóriom, v ktorom sa bude bez strachu z odmietnutia modliť k Bohu. Vežou Dávidovou, do ktorej sa uchýli do bezpečia pred všetkými svojimi nepriateľmi. Svietiacou Lampou, ktorá presvieti celé vnútro a bude horieť božskou láskou. Posvätným Odpočívadlom, v ktorom s ňou bude vidieť Boha. A konečne, pre dušu bude po Bohu jej jediné Všetko, jej všeobecná pomoc. Ak sa táto duša modlí, tak v Márii. Ak prijíma Ježiša vo svätom prijímaní, vloží ho do Márie, aby sa mu tam páčilo. Ak koná, tak v Márii. A všade i vo všetkom si vzbudzuje úkony zrieknutia sa seba samej…
Konať cez Máriu
Musíme vždy ísť k nášmu Pánovi cez jej príhovor a jej vplyv na neho. Aby sme nikdy neboli sami, keď sa k nemu modlíme…
Konať pre Máriu
Musíme všetko konať pre Máriu. Čiže ten, kto je otrokom tejto vznešenej Vládkyne, musí pracovať len pre ňu, len v jej prospech, len pre jej slávu, ako blízky cieľ, a pre Božiu slávu, ako konečný cieľ. Vo všetkom, čo koná, sa musí zriecť svojej sebalásky, ktorá sa skoro nebadateľným spôsobom neustále pokladá za cieľ. A často z hĺbky srdca opakovať: „Ó, moja drahá Pani, to pre teba idem sem alebo tam, robím toto či ono, trpím túto bolesť alebo túto pohanu!“
Veľmi sa chráň, duša predurčená, myslieť si, že by bolo dokonalejšie, keby si vo svojom konaní a úmysle išla priamo k Ježišovi, priamo k Bohu. Ak chceš ísť k nemu bez Márie, tvoje konanie i úmysel bude mať malú cenu. No ak pôjdeš cez Máriu, potom to bude Máriino konanie v tebe, a preto bude veľmi vznešené i veľmi hodné Boha.
Tiež sa chráň siliť sa k tomu, aby si cítila a okusovala to, čo hovoríš a konáš. Hovor a konaj všetko v čistej viere, akú mala Mária na zemi. Ona ti ju časom sprostredkuje. Nechaj svojej Vládkyni, biedny malý otrok, jasné nazeranie na Boha, oduševnenia, radosti, potešenia, bohatstvá, a pre seba ber len čistú vieru plnú nechutí, roztržitostí, mrzutostí a suchopárnosti. Povedz: „Amen. Nech sa tak stane; to, čo Mária, moja Pani, koná v nebi: to je to najlepšie pre daný okamih…“
A ešte sa veľmi chráň pred nepokojom, keď vo svojom vnútri nepociťuješ takú sladkú prítomnosť svätej Panny. Taká milosť nie je daná všetkým. Keď ňou Boh z veľkého milosrdenstva vyznačí dušu, tá ju môže dosť ľahko stratiť nevernosťou častej uzobranosti. Ak sa ti také nešťastie prihodí, spokojne sa vráť a konaj verejné pokánie pre svoju Panovníčku.
4. Plody tejto úcty vo vernej duši
Skúsenosť ťa naučí ďaleko viac, ako ti ja toho poviem. A nájdeš toľko bohatstva a milostí v tejto praktike, ak si aspoň trochu verný tomu, čo som ti povedal, že budeš z toho prekvapený a duša sa ti naplní radosťou…
Snažme sa teda, drahá duša, a pracujme, nech verným praktizovaním tejto úcty „je v nás Máriina duša, aby velebila Pána, nech je v nás Máriin duch, aby jasal v Bohu,“ jej Spasiteľovi – to sú slová svätého Ambróza: Sit in singulis anima Mariae ut magnificet Dominum, [sit] in singulis spiritus Mariae [ut] exsultet in Deo…
„A nemyslime si, že väčšou slávou a šťastím je prebývať v lone Abraháma, čiže v Raji, než v Máriinom lone, lebo tam Boh postavil svoj trón.“ – to sú slová svätého kňaza Guerrica: Ne credideris maioris esse felicitatis habitare in sinu Abrahae, qui [vocatur] Paradisus, quam in sinu Mariae, in quo Dominus thronum suum posuit.
Táto úcta, verne praktizovaná, prinesie duši nesmierne množstvo plodov. No najdôležitejší dar, ktorý také duše vlastnia, je udomácnenie Máriinho života v ich duši už tu na zemi tak, že už to nie je duša, ktorá žije, ale Mária v nej. Alebo duša Márie sa takpovediac stane ich dušou. Ak nevýslovnou no pravdivou milosťou božská Mária je Kráľovnou takej duše, môže byť zázrak, ktorý by v nej nevykonala? Veď ona je vykonávateľkou veľkých divov, najmä vo vnútri! Teda aj tu pracuje v tajnosti, bez vedomia samotnej duše, ktorá by svojim poznaním ničila ich krásu…
Keďže je vždy plodnou Pannou, do každého vnútra, kde je, prináša čistotu srdca i tela, čistotu v úmysloch i plánoch a plodnosť v dobrých dielach. Nemysli si, drahá duša, že Mária, tá najplodnejšia zo všetkých stvorení a tá, čo korunovala svoju plodnosť splodením Boha, môže vo vernej duši zaháľať. Umožní jej žiť bez prestania v Ježišovi Kristovi a Ježišovi Kristovi v nej. Filioli mei, quos iterum parturio donec formetur Christus in vobis (Gal., 4 vers, 19). Ak Ježiš Kristus je rovnako Máriiným plodom v duši jednotlivca, ako je ním pre všetkých, potom obzvlášť v duši, v ktorej ona prebýva, je Ježiš Kristus jej plodom a jej veľdielom.
Pre túto dušu sa Mária stáva všetkým po Ježišovi Kristovi. Osvecuje jej ducha svojou čistou vierou. Prehlbuje jej srdce svojou pokorou. Rozširuje a zapaľuje ho svojou láskou. Očisťuje ho svojou čistotou. Zušľachťuje a povznáša ho svojím materstvom. Ale prečo sa zdržujem? Iba skúsenosť naučí týmto Máriiným divom, ktoré sú neuveriteľné vzdelancom a povýšencom, ako aj bežným veriacim…
Keďže Boh prišiel na svet cez Máriu po prvýkrát, v pokorení a ponížení, nemohli by sme povedať, že cez Máriu príde aj po druhýkrát, ako celá Cirkev očakáva, aby sa ujal kráľovstva a súdil živých i mŕtvych? Kto vie, ako sa to stane a kedy sa to stane? Ale dobre viem, že Boh, ktorého myšlienky sú od našich vzdialené viac než nebo od zeme, príde v čase a spôsobom, ktorý ľudia najmenej očakávajú, aj tí najučenejší a najvzdelanejší v Písme Svätom, ktoré je v tejto veci veľmi zahmlené.
Máme tiež veriť, že na konci časov, ktorý bude azda skôr než si myslíme, Boh vzbudí osobnosti, naplnené Duchom Svätým a duchom Máriiným, pre ktorých táto božská Panovníčka vo svete vykoná veľké divy na zničenie hriechu a založenie kráľovstva Ježiša Krista, svojho Syna, práve na tomto skazenom svete. A práve touto úctou k presvätej Panne, ktorú tu len načrtávam a zoslabujem svojou nemohúcnosťou, tieto sväté osobnosti uspejú vo všetkom…
5. Vonkajšie úkony
Okrem vnútorných úkonov, o ktorých sme hovorili, má táto úcta aj vonkajšie, ktoré nesmieme opomínať ani zanedbávať…
a) Zasvätenie sa a jeho obnovenie
Prvý úkon: niektorý význačný deň prežiť v modlitbe, pristúpiť k svätému prijímaniu s cieľom oddať sa Ježišovi Kristovi rukami Márie, ktorej otrokmi sa stávame. Toto zasvätenie si obnovovať aspoň raz ročne v tento deň.
b) Vzdanie holdu
Druhý úkon: každý rok v tento deň venovať svätej Panne malú daň, aby sme jej prejavili svoju podriadenosť a závislosť tak, ako otroci vždy vzdávali hold svojim pánom. Daňou je buď nejaké umŕtvenie či almužna alebo púť, alebo nejaké modlitby. Blahoslavený Marin, podľa výpovede jeho brata, svätého Petra Damianiho, sa každý rok v ten deň verejne bičoval pred oltárom svätej Panny. Nežiadame, ba ani neodporúčame takúto horlivosť. No keď nedávame Márii mnoho, musíme aspoň obetovať to, čo jej ponúkame, s pokorným a veľmi vďačným srdcom…
c) Zvláštne slávenie Zvestovania
Tretí úkon: každý rok sláviť s osobitnou nábožnosťou slávnosť Zvestovania, hlavný sviatok tejto úcty, ktorý bol ustanovený k úcte a nasledovaniu tej závislosti, ktorej sa v tento deň večné Slovo z lásky k nám podriadilo…
d) Korunka Panny Márie a Magnifikat
Štvrtý vonkajší úkon: denne sa modliť Korunku Panny Márie, avšak bez záväznosti pod hriechom, ak sa vynechá. Skladá sa z troch Pater a dvanásť Ave. A často sa modliť Magnifikat, jedinú Máriinu pieseň, čo máme, na ďakovanie Bohu za jeho dobrodenia a pritiahnutie nových. Hlavne nezabúdať modliť sa ho po svätom prijímaní na vďakyvzdanie. Učený Gerson tvrdí, že svätá Panna sama tak robila po prijímaní…
e) Nosenie retiazok
Piaty úkon: nosiť malú požehnanú reťaz na krku či ruke, na nohe či okolo tela. Tento úkon možno úplne vynechať bez toho, že by sa narušila podstata tejto úcty. No súčasne by bolo zhubné ním pohŕdať a zavrhnúť ho, a nebezpečné ho zanedbať…
Tu sú dôvody pre nosenie tohto vonkajšieho znaku:
1) aby sme sa uchránili neblahých reťazí dedičného a osobného hriechu, ktorými sme boli spútaní;
2) aby sme si uctili povrazy a putá lásky, ktorými náš Pán veľmi chcel byť spútaný, čím nás urobil skutočne slobodnými;
3) keďže tieto putá sú putami lásky, traham eos in vinculis caritatis, budú nám pripomínať, že nesmieme konať inak, len pod vplyvom tejto čnosti; aby nám vždy znovu pripomínali našu závislosť otroka od Ježiša i Márie. A otroci zvykli nosiť podobné reťaze.
Viaceré veľké osobnosti, ktoré sa stali otrokmi Ježiša a Márie, mali v takej úcte svoje reťaze, že nariekali, keď im nebolo dovolené verejne ich nosiť na svojich nohách, ako nosia otroci Turkov.
Ó, reťaze vzácnejšie a slávnejšie ako zlaté náhrdelníky a vzácne kamene všetkých vladárov, lebo nás spútavajú s Ježišom Kristom i jeho svätou Matkou. Sú o tom slávne svedectvá a stopy!
Nikdy ich nesmieme počas života odložiť, aby nás mohli sprevádzať až do dňa súdu. Aká radosť, aká sláva, aký triumf pre verného otroka v deň súdu, keď sa jeho kosti na zvuk trúby zdvihnú zo zeme, zviazané reťazou otroctva, čo iste vôbec nezhnije! Toto musí povzbudzovať nábožného otroka, aby ju nikdy neodložil, akokoľvek nepohodlné by to bolo.
O sv. Ľudovítovi M. Grignionovi sme natočili aj online reláciu. Pozrieť si ju môžete tu:
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
MÁRIA – ŽIVÁ FORMA BOHA – Slovenský dohovor za rodinu (slovenskydohovorzarodinu.sk)
Mária v živote Jána Pavla II. – Slovenský dohovor za rodinu (slovenskydohovorzarodinu.sk)
