,,Nech žiadna duša nepochybuje, hoci by bola najúbohejšia. Kým žije, každá môže dosiahnuť veľkú svätosť, lebo sila Božej milosti je veľká. Záleží len na nás, aby sme nekládli prekážky Božiemu pôsobeniu.“ (Denníček 283)
Tieto slová, ktoré zaznamenala sestra Faustína, nás vedú cestou milosrdenstva.
Hovoria o tom najdôležitejšom:
o Božej láske, ktorá je mocnejšia ako akýkoľvek hriech,
a o ľudskej dôvere, že Boh dokáže z akéhokoľvek zla vyťažiť dobro.
„Otvoril som svoje srdce ako živý prameň milosrdenstva,“ hovorí Pán Ježiš, ,,nech z neho čerpajú život všetky duše. Nech sa priblížia k moru milosrdenstva s veľkou dôverou. Hriešnici dosiahnu ospravedlnenie a spravodliví sa utvrdia v dobrom. Dušu toho, kto dôveroval v moje milosrdenstvo, naplním v hodine smrti svojím Božím pokojom.“ (Denníček 1520)
LÁSKA JE TRPEZLIVÁ
(1 Kor 13,4)
Milosrdné Ježišovo srdce je otvorené každému človeku. Kristus miluje každého, pretože všetkých vykúpil svojou krvou.
Ku každému človeku pristupuje individuálne a koná spôsobom, ktorý je pre neho najvhodnejší. K niektorým Boh hovorí cez výčitky svedomia, k iným cez neúspechy a utrpenie, „búrky a hromy“ a k ďalším sa prihovára hlasom Cirkvi (porov. Denníček 1728). Toto všetko sa robí preto, aby sa ľudia zamysleli nad sebou a nad svojím konaním skôr, ako bude neskoro.
„Nechcem trestať choré ľudstvo,“ vysvetľuje Pán Ježiš sestre Faustíne, „ale túžim ho uzdraviť a privinúť k svojmu milosrdnému Srdcu“ (Denníček 1588).
Hoci spôsoby, akými Boh napomína a varuje človeka, sú rozmanité a prispôsobené povolaniu, či stupňu svätosti, ich cieľ je jeden: obrátenie človeka, návrat do Otcovho domu.
LÁSKA SA NETEŠÍ z NEPRÁVOSTI
(1 Kor 13,6)
Nielen Sväté písmo nás učí, aký milosrdný je Boh. Samozrejme, že k zdroju milosrdenstva sa približujeme rozjímaním nad Božím slovom, no ešte dôležitejšia je vedomá i zrelá účasť na Eucharistii a na sviatosti zmierenia (porov. Ján Pavol II., Dives in Misericordia, 13). Kto túži prijať dar Božej premieňajúcej lásky, musí stáť v pravde a s dôverou prosiť Boha o odpustenie.
Milosrdenstvo nie je blahosklonnosť k zlu ani ľahostajnosť k nemu.
Naopak, predpokladá vyznanie hriechu a dôverné zverenie vlastnej slabosti Bohu počas spovede.
Pán Ježiš trval na tom, aby sestra Faustína zapísala nasledujúce slová:
,,Povedz dušiam, kde majú hľadať útechu – v tribunáli milosrdenstva, tam sa dejú najväčšie zázraky, ktoré sa ustavične opakujú. Aby sme ten zázrak dosiahli, netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu a povedať mu o svojej úbohosti a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti.
Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola a aj keby po ľudsky už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi takú dušu v celej plnosti. Ó, úbohí, ktorí nečerpáte z toho zázraku Božieho milosrdenstva, nadarmo budete volať, ale už bude neskoro.“ (Denníček 1448)
LÁSKA SA RADUJE z PRAVDY
(1 Kor 13,6)
Boh čaká na každého človeka (pretože každý potrebuje obrátenie), ako otec na návrat márnotratného syna (porov. Lk 15, 11-32). Čaká, pozoruje, nie je odradený… Keď sa syn vráti z vyhnanstva, odpustí mu z celého srdca.
Svätý Ján Mária Vianney píše: „Ak sa obrátime, On [Boh] má z toho takú veľkú radosť, že prichádza so svojím odpustením rýchlejšie, ako keď sa matka ponáhľa vytiahnuť svoje dieťa z ohňa.“
Božia radosť z nájdeného hriešnika je nesmierna. Otec nielenže víta márnotratného syna, ale podáva mu aj nové rúcho, prsteň a výstroji aj poriadnu hostinu. Skrátka dáva štedro, nad mieru. Toto sa deje s každým človekom.
LÁSKA NIKDY NEZANIKNE
(1 Kor 13,8)
Obrátenie zatvrdilých hriešnikov, ľahostajných duší a tých, ktorí žijú v zúfalstve, prináša Bohu osobitnú radosť:
,,Duše, ktoré sa odvolávajú na moje milosrdenstvo, mi spôsobujú radosť. (Denníček 1146).
Evanjelium obsahuje mnoho podobenstiev, ktoré ponúkajú záblesk Božej radosti z takéhoto stretnutia. Napríklad príbeh o nájdenej ovci alebo o drachme (porov. Lk 15, 1-10).
Dôležité je, že radosť z obrátenia nie je jednostranná. Prežívajú ju taktiež duše, ktoré sa vracajú do domu milosrdného Otca. Začínajú akoby nový život, pretože lúče milosrdenstva prinášajú svetlo a život: ,,Práve ty, dieťa moje, máš výhradné právo na moje milosrdenstvo… Dovoľ, aby lúče milosti naplnili tvoju dušu. Ony vovedú do nej svetlo, teplo a život.“ (Denníček 1486). Stávajú sa tak vierohodnými svedkami Božej lásky.
Svätý Ján Mária Vianney, vedomý si veľkosti Božej lásky, varuje, aby sme milosrdenstvo nebrali ľahkovážne.
Stojí za to vziať si k srdcu jeho slová: „Avšak, bratia, ak je dobrý Boh taký dobrý, že na nás čaká, nemali by sme zneužívať Jeho trpezlivosť. Ak nás pozýva, aby sme prišli k Nemu, musíme ísť…, tak prečo zotrvávame v hriechu?“
Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej 
Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás
Ruženec za duše v očistci:
