Zostúpenie Ducha Svätého na apoštolov a ostatných veriacich a ostatné skryté tajomstvá, ktoré sa vtedy stali. (podľa knihy, ktorú diktovala Panna Mária ct. Márie z Agredy)
Dvanásť apoštolov, ostatní učeníci a veriaci spolu s veľkou Kráľovnou neba, ktorá ich povzbudzovala, radostne očakávali splnenie Kristových prisľúbení, že im pošle Ducha Svätého, Utešiteľa, ktorý ich naučí všetkým veciam a pripomenie im všetko, čomu ich Pán učil /Jn 14,26/. Všetci boli jednomyseľní a spojení s láskou. Boli jedno srdce a jedna duša v zmýšľaní aj jednaní. Ani po zvolení svätého Mateja za apoštola, neprejavil sa medzi nimi ani najmenší prejav nesúhlasu. Všetci boli jednomyseľní v očakávaní príchodu Ducha Svätého, ktorý neprebýva v rozporoch a v nepovoľných srdciach. Diabli, ktorí od Spasiteľovej smrti boli v pekle, cítili na sebe zvláštnu novú stiesnenosť a hrôzu pochádzajúcu z cností toho svätého zhromaždenia vo večeradle. Kráľovná anjelov Mária vo svojej veľkej múdrosti a milosti poznala predurčenú dobu i hodinu, v ktorej bude Duch Svätý zoslaný na apoštolské zhromaždenie. Keď prišiel deň Turíc /Sk 2,1/, čo bolo o päťdesiat dní po vzkriesení nášho Pána a Vykupiteľa, najsvätejšia Matka videla, ako sa v nebi Ježiš radil s večným Otcom o sľúbenom zoslaní božského Utešiteľa na apoštolov, a že ten čas už prišiel. Žiadal tiež svojho Otca, aby sa Duch Svätý, okrem udelenia milostí a neviditeľných darov, ukázal na zemi tiež vo viditeľnej podobe, aby nadobudol úctu pred celým svetom a tiež, aby apoštoli a veriaci, ktorí mali rozširovať božské pravdy, boli povzbudení a nepriatelia Pána, ktorí Ho prenasledovali, zavrhli a odsúdili k smrti na kríži, boli naplnení hrôzou.
Túto žiadosť nášho Vykupiteľa, prednesenú na nebesiach, podporovala na zemi Panna Mária takým spôsobom, aký prislúchal milosrdnej Matke veriacich. Ležiac v najhlbšej pokore tvárou na zemi, s rukami rozpaženými v podobe kríža videla, ako Rada najsvätejšej Trojice priaznivo prijala žiadosť Spasiteľa a preto pripravili pôsobivé zoslanie Ducha Svätého. A tretia Osoba ochotne vzala na seba toto poslanie a privolila zostúpiť na svet. Hoci všetky tri božské Osoby aj ich pôsobenie vychádzajú z jedinej nekonečnej vôle bez akejkoľvek nerovnosti a hoci sú nerozdielne a rovnaké, každá má istú vnútornú osobitosť, ktorá nie je v ostatných. Tak poznávanie vzniká v Otcovi a nie v Synovi, ktorý je splodený a vôľa vychádza z Otca i Syna, ale nie z Ducha Svätého, ktorý vychádza. Pre túto príčinu o Otcovi a Synovi, ako o činnej príčine sa hovorí, že zoslali Ducha Svätého, avšak o Duchu Svätom sa hovorí, že bol poslaný. V deň Turíc ráno blahoslavená Panna Mária vyzvala apoštolov, učeníkov a zbožné ženy, ktorých bolo spolu asi 120, aby sa horlivejšie modlili, lebo sa už približuje hodina, v ktorej má z výšin prísť Duch Svätý. O tretej hodine /t. j. o deviatej hodine ráno/, keď boli všetci zhromaždení okolo nebeskej Panej a horlivo sa modlili, vznikol náhle vo vzduchu veľký hukot, ako keď silno hrmí a vial silný vietor zmiešaný s jasnosťou ohňa alebo blesku a všetko sa to sústredilo na dome, v ktorom bolo večeradlo. Dom bol obklopený svetlom a božský oheň sa zniesol na všetkých, ktorí v ňom boli zhromaždení /Sk 2,2/. Nad hlavou každej z tých stodvadsiatich osôb sa ukázal ohnivý jazyk, v ktorom prišiel Duch Svätý a naplnil každého svojím božským účinkom a nebeskými darmi a pôsobil súčasne mnohými rôznymi spôsobmi ako vo večeradle, tak aj v celom Jeruzaleme, podľa rôznosti osôb, na ktoré účinkoval.
U Panny Márie boli tieto účinky úplne božské a obdivuhodné v očiach celého nebeského dvora. Najčistejšia Pani bola celá premenená a povznesená v Bohu, pretože videla Ducha Svätého priamo a za krátku dobu požívala blažené nazeranie na Boha. Ona sama obdržala z Jeho darov viac než všetci ostatní svätí. Ona sama poskytla Pánovi viac slávy, chvály a vďaky než celý vesmír, za dobrodenie zoslania Ducha Svätého na Jeho Cirkev a za to, že sa toľkokrát zaväzoval, že Ho pošle a skrz Neho bude Cirkev riadiť až do konca sveta. Najsvätejšej Trojici sa jednanie Márie pri tejto príležitosti tak páčilo, že sa považovala odmenená a odškodnená za stvorenie sveta. A nielen odškodnená, ale Boh jednal, akoby bol vďačný za to, že má takého Tvora, na ktorého mohol pozerať Otec ako na svoju Dcéru, Syn ako na svoju Matku a Duch Svätý ako na svoju Nevestu, ktorú teraz /podľa nášho zmýšľania/ bol povinný navštíviť a obohatiť, keď Jej predtým udelil takú vysokú dôstojnosť. Apoštoli, ako hovorí svätý Lukáš /Sk 2,4/, boli tiež naplnení Duchom Svätým, lebo obdržali vo veľmi vysokom stupni obdivuhodné rozmnoženie posväcujúcej milosti.
Dvanásť apoštolov bolo v tejto posväcujúcej milosti upevnených, takže ju nikdy nestratili. Každému podľa jeho schopností boli udelené vlastnosti siedmich darov: múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania, nábožnosti a bázne Božej. Týmto vznešeným požehnaním, sa stali dvanásti apoštoli schopní služobníci Nového Zákona a zakladatelia evanjeliovej Cirkvi pre celý svet. Takto posilnení sa modlili, ochotne pracovali a konali najobdivuhodnejšie a najnamáhavejšie diela, ktoré nekonali so zármutkom alebo s prinútením, ale s najväčšou radosťou a veselosťou. Aj vo všetkých ostatných učeníkoch a veriacich, ktorí vo večeradle prijali Ducha Svätého, spôsobil Najvyšší primerané a pomerne tie isté účinky, s tou výnimkou, že títo neboli tak upevnení v milosti ako apoštoli. Podľa schopnosti každého boli im udelené dary milosti vo väčšej alebo menšej hojnosti, podľa toho, aký úrad kto mal vo svätej Cirkvi. Ten istý pomer bol tiež zachovaný pri apoštoloch. Ale svätý Peter a svätý Ján boli mimoriadnejšie obdarení kvôli vysokým úradom, ktoré im boli zverené. Petrovi ako hlave v riadení Cirkvi a Jánovi k službe a opatrovaniu Kráľovnej a Panej neba a zeme, Márie. Táto náplň divov a nevídaných vecí pretekala aj navonok a prenikala tiež ľudí, ktorí neboli vo večeradle a pôsobila rôzne účinky Ducha Svätého v obyvateľoch Jeruzalema a jeho okolia. Všetci, ktorí mali nejaký nábožný súcit s našim Spasiteľom Ježišom pri Jeho umučení a smrti, ktorí žialili, že také veľké muky musel trpieť a mali úctu k Jeho presvätej Osobe, boli vnútorne obdarení novým svetlom a milosťou, ktorá ich neskoršie viedla k prijatiu apoštolského učenia. Tí, ktorí boli obrátení prvou kázňou svätého Petra boli väčšinou z počtu tých, ktorí svojim súcitom a zármutkom nad smrťou Pána si zaslúžili toto veľké požehnanie. Iní spravodliví, ktorí boli v Jeruzaleme mimo večeradla, taktiež pocítili veľkú vnútornú útechu, ktorou boli pohnutí a vopred pre prijatie učenia Kristovho pripravení novými účinkami milosti, ktoré v nich primerane spôsobil Duch Svätý.
Nie menej podivné, hoci viac skryté boli niektoré opačné účinky, ktoré v ten deň Duch Svätý spôsobil v Jeruzaleme. Mocným hrmotom, silným prúdením vzduchu a blýskaním, ktoré sprevádzalo Jeho príchod, vzrušil a vydesil nepriateľov Pána bývajúcich v meste, každého podľa jeho zlomyseľnosti a nevery. Tento trest sa javil zvlášť zreteľne u tých, ktorí účinne súhlasili alebo si žiadali smrť Kristovu a ktorí vynikali v zúrivej nenávisti proti Nemu. Tí všetci padli na tvár a ostali tak ležať tri hodiny. Tí, ktorí Pána bičovali, boli náhle zadusení svojou vlastnou krvou, ktorá vyrazila z ich žíl za trest, že preliali krv Pána. Drzý služobník, ktorý udrel Pána päsťou, nielenže náhle zomrel, ale bol uvrhnutý do pekla s telom aj s dušou. Iní zo Židov, hoci nezomreli, boli potrestaní prudkými bolesťami a ťažkými chorobami. Tieto choroby ako trest za preliatie Kristovej Krvi prešli aj na ich potomkov až do dneška trápia ich deti, ktoré vynikajú odpornou nečistotou. Tento trest sa stal všeobecne známy v Jeruzaleme napriek tomu, že kňazi a farizeji sa všemožne snažili zakryť to tak, ako sa snažili zakryť zmŕtvychvstanie Spasiteľa. Pretože však tieto udalosti neboli považované za dôležité, žiaden z apoštolov ani z evanjelistov o nich nič nenapísal. Tresty a hrôza postihli tiež peklo, kde boli diabli zachvátení novým zmätkom a skľúčenosťou po tri dni, podobne ako Židia, ktorí ležali na zemi tri hodiny. V týchto dňoch Lucifer a jeho diabli hrozne vyli, čím pridávali novú hrôzu a zmätok k mukám zatratencov. Ó, nevýslovný a mocný Duch! Cirkev svätá Ťa nazýva prstom Božím, pretože vychádzaš od Otca i Syna, ako prst z ruky a tela. Máš rovnakú nekonečnú moc s Otcom i Synom. Pre Tvoju zvrchovanú prítomnosť nebesia i zem sa hýbu tak protikladnými účinkami spôsobenými súčasne vo všetkých ich obyvateľoch. Sú to účinky podobné tým, aké budú pri poslednom súde. Svätých a spravodlivých naplňuješ svojou milosťou, darmi a nevýslovnými útechami a bezbožných a pyšných trestáš a premáhaš zmätkom a bolesťami. Nech pochabí tohoto sveta porozumejú a prídu k rozumu a poznajú, že Najvyšší pozná márne ľudské myšlienky, že ak je štedrý a nanajvýš láskavý k spravodlivým, je tiež prísny v trestaní bezbožných a zlomyseľných /Ž 93,11/. Bolo primerané, že sa pri tejto príležitosti Duch Svätý ukázal byť jedným i druhým, lebo prišiel od vteleného Slova, ktoré kvôli ľuďom prijalo ľudskú prirodzenosť, v ktorej pre ich spasenie trpelo potupu a muky, aj zomrelo bez toho, aby otvorilo ústa a hľadalo náhradu za tie urážky a krivdy. Právom Duch Svätý pri svojom príchode horlil o česť toho istého vteleného Slova. Hoci nepotrestal všetkých Jeho nepriateľov, predsa ukázal potrestaním tých najhorších, čo si zaslúžili aj tí ostatní, ktorí vo svojej zatvrdlivosti a nevere Ním pohrdli. Keď teda Kristus prišiel z neba, aby bol so svojou nevestou Cirkvou, z toho nasleduje, že Duch Svätý zostúpil kvôli Panne Márii, ktorá bola rovnako Jeho Nevestou, ako Kristovi bola Cirkev a ktorú On miloval rovnako, ako Kristus miloval Cirkev.
Poučenie, ktoré udelila veľká Kráľovná neba a naša Pani ctihodnej Márie z Agredy
Dcéra moja, deti Cirkvi si málo vážia a málo sú vďačné za toto požehnanie Najvyššieho, že im okrem svojho Syna, ako Majstra a Vykupiteľa zoslal tiež Ducha Svätého. Taká veľká bola Jeho láska, ktorou sa snažil pritiahnuť ich k sebe, že, aby ich spravil dedičmi svojich božských dokonalostí, aby všetci boli čo najviac podľa svojich schopností obohatení. Keď Duch Svätý zostúpil prvý raz na apoštolov a na všetkých ostatných s nimi zhromaždených, chcel, aby to bolo záväzkom a svedectvom, že tie isté dary bude udeľovať aj ostatným deťom Cirkvi a že je pripravený udeliť svoje dary všetkým, keď sa všetci pripravia na to, aby ich prijali. Na potvrdenie tejto pravdy Duch Svätý zostúpil na mnohých veriacich vo viditeľnej podobe a so zrejmými účinkami /Sk 8,17 10,44, 11,15/, pretože to boli naozaj verní služobníci, pokorní, úprimní, čistí a mali srdce pripravené pre Jeho prijatie. Tiež v našich časoch zostupuje do mnohých spravodlivých duší, hoci nie s takými viditeľnými znakmi, pretože to nie je potrebné, ani to nie je vhodné. Ale vnútorné účinky i dary majú všetky tú istú povahu a pôsobia podľa dispozície a stavu toho, kto ich prijíma. Ako tvoja pravá milujúca Matka túžim, aby si aj ty dosiahla toto šťastie. Aby si ho mohla dosiahnuť v celej jeho plnosti. Znovu ti radím, aby si pripravila svoje srdce snahou po zachovaní nerušeného pokoja pri všetkom, čo sa ti prihodí. Božská dobrota si praje povzniesť ťa do príbytkov veľmi vysokých a bezpečných, kde trápenie tvojho ducha skončí a kam útoky sveta ani pekla nemôžu dosiahnuť. Neujdeš síce útokom a pokušeniam, ktoré proti tebe s najväčšou úskočnosťou a ľstivosťou povedie drak, ale buď stále ostražitá, aby si sa nevzrušila alebo neznepokojila vo vnútri svojej duše. Stráž svoje poklady v tajnosti. Váž si teda svoje povolanie a buď uistená, že Najvyšší ti znovu ponúka účasť a spojenie s Jeho božským Duchom a Jeho darmi. Pamätaj si však, že keď ich udeľuje, neodníma ti slobodnú vôľu, ale vždy jej ponecháva voľbu medzi dobrým a zlým, podľa jej slobodného rozhodnutia. Preto dôverujúc v božskú dobrotu musíš sa pevne rozhodnúť, že ma budeš nasledovať v skutkoch, ktoré ti boli ukázané v mojom živote a nikdy nesmieš prekážať účinkom a pôsobeniu darov Ducha Svätého. Aby si lepšie porozumela tejto mojej náuke, vysvetlím ti účinky všetkých siedmych darov. Prvý, dar múdrosti, napĺňa dušu poznaním a útechou z božských vecí a povzbudzuje srdce k úprimnej láske pre zachovávanie a konanie všetkého, čo je dobré v očiach Pána. S týmto hnutím musíš spolupôsobiť, prenechať sa úplne prianiam Jeho božskej vôle, pohŕdajúc všetkým, čo by ti mohlo prekážať, aj keby sa to tvojim náklonnostiam a lákaniu tvojej chuti stalo sebanepríjemnejšie. Múdrosť je podporovaná darom rozumu, ktorý poskytuje zvláštne svetlo k hlbokému prenikaniu vecí, ktoré sú predkladané k porozumeniu. S týmto darom musíš spolupôsobiť odvracaním svojej pozornosti a myšlienok od vedomostí, o všetkých nepravých a cudzích vecí, ktoré ti buď diabol sám alebo prostredníctvom tvorov bude privádzať na myseľ, aby ju spravil roztržitou a zabránil jej prenikať hlboké pravdy božských vecí. Také roztržitosti veľmi zaťažujú myseľ, lebo tie dva druhy vedomostí sú nezlučiteľné a kedykoľvek obmedzené schopnosti človeka sú rozptýlené pozorovaním mnohých vecí, menej do nich vniká a menej pozornosti im venuje, než keby všetko svoje konanie sústredil iba na jednu vec. To zrejme potvrdzuje pravda uvedená v evanjeliu, že nemôžeš slúžiť dvom pánom /Mt 6,24/. Keď sa celá pozornosť duše upúta na poznanie dobra, je potrebné mať tretí dar, silu k rozhodnému konaniu všetkého, čo rozum poznal ako nadmieru sväté, dokonalé a milé Pánovi. Ťažkosti a prekážky, ktoré sa stavajú do cesty pri konaní dobra prekonávajú sa statočnosťou, čiže silou, ktorá robí tvora ochotným podstúpiť akékoľvek námahy a bolesti, len aby nebol zbavený pravého ba najvyššieho dobra, ktoré poznal. Často sa však stáva, že k pokušeniam sa pripájajú ešte prirodzené nevedomosti a pochybnosti a ktoré bránia tvorovi konať podľa poznaných božských právd a tak vznikajú prekážky v konaní toho, čo je dokonalejšie. Preto proti nepravej múdrosti tela udeľuje Boh štvrtý dar poznania ktorý poskytuje svetlo k rozoznávaniu medzi rôznymi dobrami a učí istej a bezpečnej ceste a podľa potreby sa pre ňu rozhoduje. K tomu sa pripája piaty dar, nábožnosti, ktorý sladkou naliehavosťou ponúka duši ku všetkému, čo je Pánovi vskutku milé a z čoho konaním plynie skutočný duchovný prospech. Nepovzbudzuje tvorov k týmto veciam prirodzenými náklonnosťami, ale svätými, dokonalými a cnostnými pohnútkami. Aby sa potom človek mohol riadiť vysokou múdrosťou, šiesty dar, rady, podporuje jeho úsudok, aby mohol konať presne a bez unáhlenosti. K týmto darom je pridaný ešte siedmy, ktorý ich všetky chráni a vtláča im pečať. Tento dar poskytne srdcu náklonnosť, aby sa chránilo a utekalo pred každou nedokonalosťou, pred nebezpečenstvom a všetkým, čo nepatrí k cnosti a dokonalosti duše a tak slúži ako ochranný múr. Je nutné rozumieť predmetu a spôsobu tejto svätej bázne, aby sa nestala príliš veľká a nespôsobila tvorovi strach, kde na to nie je príčina. Takú bázeň si ty často mala a spôsobila ti ju prešibanosť pekelného hada, keď predstieraním svätej bázne zaplietol ťa do nezriadenej túžby po požehnaniach Pána. Ale týmto naučením si teraz poučená, ako máš používať dary Najvyššieho a ako sa máš na ne pripraviť. Pripomínam ti a upozorňujem ťa, že toto poznanie svätej bázne sprevádzajú milosti, ktoré ti udelil Najvyšší a naplňuje dušu sladkosťou, mierom a pokojom. Umožňuje tvorovi, aby si náležíte oceňoval a vážil dary, ktoré pochádzajú z mocnej ruky Všemohúceho, z ktorých každý je dôležitý. Táto bázeň nikdy neprekáža, aby sme správne oceňovali tie dary a pobáda dušu, aby za ne zo všetkých síl ďakovala a pokorovala sa až do prachu. Pri správnom porozumení týmto pravdám a potlačovaní zbabelej, otrockej bázne, budeš naplnená detinskou bázňou, ktorá ako vedúca hviezda bude ti nápomocná pri plavbe v tomto slzavom mori.
Spracovala: Beáta Zbiňovská
Titulný obrázok: Vytvorený pomocou AI



