Príbeh sa odohral v roku 1849, v nedeľu po sviatku Všetkých svätých; keď sa v kaplnke konalo cvičenie dobrej smrti, don Bosco vzal všetkých vnútorných aj vonkajších chovancov oratória na cintorín, aby sa pomodlili za duše zosnulých. Sľúbil im, že po návrate do Valdocca im rozdá gaštany.

Mama Margaréta kúpila tri vrecia, no pretože si myslela, že bude treba len malé množstvo, aby mladíkov odmenila alebo potešila, uvarila iba jeden hrniec.
Jozef Buzzetti, ktorý sa vrátil skôr než ostatní, vošiel do kuchyne, uvidel hrniec na ohni a posťažoval sa matke, že gaštanov nie je dosť pre všetkých. Nedalo sa to však už napraviť.
Keď prišli mladíci, zhromaždili sa pred dverami kaplnky, aby čakali, kým don Bosco začne rozdávať. Buzzetti vysypal uvarené gaštany do koša a don Bosco, v domnienke, že matka uvarila všetky, plnil čiapku každého chlapca, ktorý mu ju nastavil. Buzzetti si všimol, že dáva priveľa, a upozornil ho:

„Čo to robíte, don Bosco? Nemáme ich dosť pre všetkých.“
„Ale áno,“ odpovedal don Bosco, „kúpili sme predsa tri vrecia.“
„Nie, nie,“ naliehal Buzzetti, „ostatné nie sú uvarené.“

Don Bosco, ktorému bolo ľúto zmenšiť porcie, pokojne odpovedal: „Pokračujme a dávajme každému, kým sa neminú.“

Pokračoval v rozdávaní rovnako veľkoryso ako na začiatku. Buzzetti neveriacky krútil hlavou. V koši zostali len dve či tri porcie, a mladíkov bolo asi 650, sotva tretina už dostala svoj diel. Radosť a jasot sa zmenili na tiché napätie, keď si tí vzadu uvedomili, že kôš je takmer prázdny.
Don Bosco, mysliac si, že mama z úspornosti odložila zvyšok, utekal hore po ďalšie gaštany, no s prekvapením zistil, že nie sú uvarené.
Čo teraz? Nezľakol sa a povedal: „Sľúbil som ich a nechcem porušiť slovo!“
Vzal veľkú dierkovanú naberačku, naplnil ju gaštanmi, koľko sa do nej zmestilo, a začal znovu rozdávať z tých pár, čo zostali.
V tej chvíli sa stalo niečo mimoriadne. Buzzetti bol ako bez seba. Don Bosco ponoril naberačku do koša a zakaždým ju vytiahol plnú, až sa gaštany sypali, hoci množstvo v koši sa vôbec nezmenšovalo.

A nešlo len o troch či štyroch, ale približne o štyristo chlapcov, ktorí dostali svoju porciu. Keď don Bosco priniesol kôš naspäť do kuchyne, Buzzetti zbadal, že v ňom ešte zostala jedna dávka – don Boscova. Možno mu ju Panna Mária sama nechala ako jeho podiel.

Zvesť o tomto zázraku sa šírila ešte počas rozdávania, najprv medzi tými, čo stáli najbližšie, a potom ďalej, až všetci v napätí a s dychom zadržaným čakali, kedy sa to skončí. Keď posledný dostal svoj diel, ozval sa jediný výkrik: „Don Bosco je svätec! Don Bosco je svätec!“

Don Bosco ich upokojoval a len s veľkou námahou dokázal umlčať nadšené výkriky, keď sa na neho zo všetkých strán vrhali mladíci. Na pamiatku tejto udalosti don Bosco nariadil, aby sa podľa piemontského zvyku každý rok na sviatok Všetkých svätých rozdávali v Oratóriu varené gaštany všetkým chlapcom.
Tento príbeh o rozmnožení gaštanov sme verne zapísali podľa rozprávania samotného Jozefa Buzzettiho, potvrdeného písomne Carlom Tomatisom a uznaného za autentický mnohými ďalšími starými oratoriánmi, ktorí pri tom boli prítomní.

Podľa diela „Život ctihodného Božieho služobníka Jána Bosca“ od Giovanniho Battistu Lemoyneho.

Zdroj: https://modlitba.sk/zazrak-s-gastanmi-a-don-bosco/

VEĽKÉ PARACORDOVÉ RUŽENCE Z CHIRURGICKEJ OCELE PRE MÁRIINÝCH BOJOVNÍKOV SI MÔŽETE ZAOBSTARAŤ TU

2% Z DANE PRE SLOVENSKÝ DOHOVOR ZA RODINU ❤️🙏🙏 Aj vďaka Vašim 2% pre Vás môžeme naďalej tvoriť bohatý duchovný program, nepretržité RUŽENCOVÉ reťaze, zaujímavé online relácie, články, dokumenty a ešte omnoho viac 🙏🙏🙏 ĎAKUJEME VÁM ❤️ Viac info ako poukázať 2% Z DANE pre Slovenský dohovor za rodinu nájdete tu: https://slovenskydohovorzarodinu.sk/2-z-dane-pre-slovensky-dohovor-za-rodinu/