Niekedy sa pýtam: Ako je možné, že súčasný človek má viac než kedykoľvek predtým, a predsa je jeho srdce také nepokojné? Máme technológie, ktoré spájajú celý svet do pár sekúnd, no nikdy predtým nebolo toľko osamelosti. Máme nesmierne množstvo informácií, no tak málo múdrosti. Hovoríme o pokroku, zatiaľ čo vidíme vojny, rozdelenie, nenávisť a strach, ktorý vstupuje do našich domovov a rodín.
Súčasný človek netrpí nedostatkom chleba tak ako nedostatkom zmyslu života. Túži po láske, pravde a pokoji. Hľadá Boha, aj keď si to často ani neuvedomuje.
Keď premýšľam o posolstvách, ktoré nám Panna Mária už desaťročia dáva v Medžugorí, vždy sa vraciam k jednej jednoduchej pravde: Boh sa človeka nevzdal. Nebo nemlčí. Boh nám neposiela posolstvá, aby svet vystrašil, ale aby ho zachránil. Mária prichádza ako Matka. Matka neprichádza súdiť svoje deti. Prichádza ich prebudiť skôr, než bude neskoro.
Koľkokrát dnes ľudia hľadajú riešenia v politike, ekonomike alebo nových technológiách. Všetky tieto veci majú svoje miesto, ale ani jedna z nich nedokáže uzdraviť ľudské srdce. To dokáže iba Boh.
Preto je pozvanie k modlitbe také dôležité. Modlitba nie je únikom z reality, ale vstupom do reality. Keď človek pokľakne pred Bohom, vstáva silnejší než predtým. Keď berie do rúk ruženec, možno sa navonok nič nemení, ale mení sa jeho srdce. A keď sa zmení srdce, začína sa meniť rodina, spoločenstvo i národ.
Dnes žijeme v čase veľkého nepokoja. Každý deň počúvame správy o vojnách, násilí, hospodárskych krízach a rozdelení. Ľudia sa pýtajú: „Existuje ešte nádej?“ Odpoveď viery znie: nádej vždy existuje pre toho, kto sa navracia k Bohu.
Pokoj sa nezačína pri rokovacom stole. Pokoj sa začína v ľudskom srdci.
Ak sa manžel a manželka opäť začnú spolu modliť, v ich dome rastie pokoj. Ak rodičia žehnajú svojim deťom, v ich dome rastie pokoj. Ak mladí ľudia objavia, že ich Boh miluje a že ich život má zmysel, rodí sa nová budúcnosť.
Koľko rodín je dnes zranených! Koľko manželstiev prechádza skúškami! Deti vyrastajú obklopené obrazovkami, no často bez rozhovorov, bez spoločnej modlitby a bez času, ktorý si rodičia navzájom venujú. Rodina nie je len miestom, kde bývame. Je prvou školou lásky, odpustenia a viery. Ak stratíme rodinu, stratíme svoju budúcnosť.
Chcem sa osobitne prihovoriť mladým ľuďom.
Drahí mladí, svet vám veľa nasľubuje. Bude vám hovoriť, že budete šťastní, ak budete mať viac peňazí, viac úspechu, viac sledovateľov alebo viac moci. No nič z toho nedokáže naplniť srdce, ktoré bolo stvorené pre Boha.
Nebojte sa byť iní. Nebojte sa modliť. Nebojte sa prichádzať na svätú omšu. Nebojte sa pristupovať k sviatosti zmierenia. Nebojte sa žiť v čistote, odpustení a láske. Svätosť nie je vyhradená len pre niektorých; je povolaním pre každého z nás.
Dnešný svet potrebuje svedkov, nielen rečníkov. Ľudia dôverujú viac životu než slovám. Keď vidia človeka, ktorý si zachováva pokoj aj uprostred ťažkostí, začnú si klásť otázky. Keď vidia rodinu, ktorá sa modlí, uvedomia si, že Boh je živý. Keď vidia človeka, ktorý odpúšťa, pochopia moc evanjelia.
Ježiš nás nepovolal, aby sme boli úspešní podľa meradiel sveta. Povolal nás, aby sme boli verní.
Niekedy sa môžeme cítiť malí tvárou v tvár všetkým problémom sveta. Boh od nás však nikdy nežiadal, aby sme zrazu zmenili celý svet. Žiada nás, aby sme zmenili svoje srdcia.
Ak sa dnes rozhodnem odpustiť…
Ak sa dnes rozhodnem modliť…
Ak sa dnes rozhodnem milovať…
Ak sa dnes rozhodnem žiť podľa evanjelia…
…svet sa už stal o trochu lepším.
Nedovoľme, aby nás viedol strach. Strach zatvára dvere, ale viera ich otvára. Nenávisť ničí, no láska obnovuje. Sebectvo rozdeľuje, ale služba spája. Pred nami je čas výziev. Nikto z nás nevie, čo prinesie zajtrajšok. Vieme však, kto drží zajtrajšok vo svojich rukách. A práve to je dôvod našej nádeje. Keď je človek s Bohom, nikdy nie je sám.
Na záver by som chcel vysloviť jednoduché pozvanie. Vráťme sa k modlitbe v našich domovoch. Vráťme svätú omšu do centra nášho života. Otvorme Sväté písmo. Nájdime si čas na ticho. Buďme nositeľmi pokoja tam, kde je nepokoj, nádeje tam, kde je zúfalstvo, a lásky tam, kde je nenávisť. Nečakajme, kým sa zmení celý svet. Začnime sami od seba. Rozhodnime sa pre jednu vec: byť dnes bližšie k Bohu než včera. Potom budú naše rodiny iné. Naše spoločenstvá budú iné. Náš svet bude iný.
Nech nás Pán posilňuje vo viere, naplní naše srdcia svojím pokojom a naučí nás byť nositeľmi nádeje v tomto čase. A nech nás Mária, Kráľovná pokoja, vždy vedie k svojmu Synovi Ježišovi Kristovi, ktorý je jedinou Cestou, Pravdou a Životom.
Pokoj a dobro!
Ivan
Prevzaté z: Zamyslenie Ivana Dragičevića o posolstvách Panny Márie – Svetlo Máriino
Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás
