Z posledného písomného listu sv. Maximiliána Kolbeho, ktorý adresoval svojej matke pred deportáciou do tábora Auschwitz (Osvienčim), sála bezhraničná láska a dôvera v Boha. Je neuveriteľné, že z tohto pekla na zemi adresoval svojej matke tieto slová: „Moja drahá mama, koncom mája som bol transportovaný do tábora v Osvienčime. U mňa je všetko v poriadku. Drahá mama, neobávaj sa o mňa a o moje zdravie, veď dobrý Boh je na každom mieste a s veľkou láskou pamätá na všetkých a všetko. Bolo by dobré nepísať mi pred mojím nasledujúcim listom, pretože neviem, ako dlho tu zostanem. Srdečne pozdravujem a bozkávam.“
Dobrovoľná obeta o. Kolbeho v Osvienčime bola vyvrcholením jeho života. Aj do situácii plných všeobecnej nenávisti a degradácie ľudskej osoby
dokázal priniesť dôveru v lásku Boha prostredníctvom Nepoškvrnenej.
Podľa svedectva spoluväzňa v Osvienčime K. Szwedu nestrácal o. Kolbe pokoj a z jeho srdca, ako z prameňa vyvierala radosť, bol vždy vyrovnaný a povzbudzoval tak, že ho všetci chceli počúvať: „Cesta k sláve je cesta kríža. Najsvätejšia Matka je s nami a vždy nám pomáha. Nepoškvrnená dokáže premeniť zlo na dobro a smútok na radosť.“ Výraz v jeho tvári svedčil o pravdivosti jeho slov.
Tento veľký apoštol Panny Márie pochopil a poznal, že Boha nachádzame najviac v Nepoškvrnenej. Preniesol známu myšlienku zakladateľa svojho Rádu, sv. Františka z Assisi ,,Boh môj a moje všetko“, na „Nepoškvrnená moja a moje všetko, všetko, všetko.“ Takto ukázal, že úcta k Panne Márii nie je niečo teoretické, ale ide hlavne o vyjadrenie maximálnej dôvery, dôvery dieťaťa, istotu v jej materinskú ochranu a vedenie vždy a vo všetkom.
Azda nič nevystihuje lepšie život sv. Maximiliána ako jeho nadčasové a vždy aktuálne formy apoštolátu:
1. RYTIERSTVO NEPOŠKVRNENEJ (Militio Immaculate)
Sv. Maximilián o.i. pochopil, že Boh si použil ako nástroj Nepoškvrnenú Pannu Máriu, aby človek mohol ľahšie dosiahnuť Božiu milosť pre posvätenie seba i iných, čo privádza Rytierstvo k apoštolskému cieľu: snaha o obrátenie hriešnikov a vzrast vo svätosti všetkých. Slovami sv. Maximálna: ,,cieľ je ťažký, ale reálny. Na Ňu vzťahuje sv. Cirkev slová Sv. Písma: Ona ti (pekelnému hadovi) rozmliaždi hlavu, o nej spieva: všetky bludy na svete si sama zničila. Bludy, nie bludárov, lebo tých miluje… Dejiny učia, že nebolo skoro žiadneho obrátenia, v ktorom by osobitným spôsobom nebola viditeľná Máriina ruka… Nemôžeme teda nijako inak pracovať na dosiahnuti cieľa MI, ako bezpodmienečným, úplnym a časovo neohraničeným odovzdaním sa Najsvätejšej Panne Márii ako nástroj v Jej nepoškvrnených rukách, aby v nás a skrze nás ráčila Ona konať. Toto odovzdanie je podstatou Rytierstva Nepoškvrnenej.“
2. APOŠTOL ZÁZRAČNÉHO MEDAILÓNIKA
Sv. Maximilián používal veľmi rád pri svojom apoštoláte medailónik Nepoškvrnenej Panny Márie, nazvaný ,,zázračný.“ Rozdával ho, „aby Ona pôsobila.“
Modlitba na ňom: Ó Mária, bez hriechu počatá, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame“, pripomína uchránenie Panny Márie pred dedičným hriechom i to, že je sprostredkovateľkou všetkých milostí a našou orodovničkou u Boha.
Obraz Nepoškvrnenej, ako šliape hadovi na hlavu, pripomína jej víťazný boj so satanom. Kríž a písmeno „M“ na druhej strane medailónika, dve srdcia a dvanásť hviezd okolo pripomína naše vykúpenie Ježišom Kristom, Máriu, ktorá stála pod krížom a tam sme ju dostali za duchovnú matku. Obidve Srdcia vyjadrené so znakmi utrpenia (tŕne a meč) vyjadrujú ich bezhraničnú lásku ku každému človeku.
Pre Rytierov Nepoškvrnenej je medailónik znamením úplného odovzdania sa Panne Márii i nástrojom pre obrátenie a posväcovanie duší. Je prostriedkom apoštolátu, ktorý o. Kolbe veľmi odporúčal: ,,Propagujme zázračný medailónik… nech sa stane nábojom, ktorý používa každý rytier Nepoškyrnenej.“
3. VYDAVATEĽ ČASOPISU RYTIER NEPOŠKVRNENEJ
Apoštolát o. Kolbeho prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, obzvlášť tlače, je veľmi výrazný. Uvedomoval si ich nezastupiteľnú úlohu.
Svoje presvedčenie o nutnosti tlače pre získavanie duší Kristovi vyjadril slovami: „Je dobré stavať kostoly, hovoriť kázne, zakladať misie a školy, ale všetka táto veľká námaha vyjde nazmar, ak zanedbáme najdôležitejšiu zbraň našich čias, t. j. tlač.“
Akým silným evanjelizačným nástrojom a to nielen medzi katolíkmi – bol tento časopis, potvrdzuje list istého veliteľa pechoty poľského vojska, ktorý poslal o. Maximiliánovi. Píše v ňom okrem iného: „Vždy, keď dostaneme nové číslo Rycerza Niepokalanej, vojaci bez rozdielu viery, teda pravoslávni, evanjelici a dokonca i židia, s takým záujmom hltajú obsah brožúrky, že ma preniká dojatie, aké sú Božie slovo a pravdy viery premocné a aký veľký vplyv na ľudí majú.“
Plánoval založiť vydavateľské centrá aj v mnohých ďalších krajinách, aby dobil pre evanjelium celý svet, avšak na uskutočnenie mu nezostal čas.
4. ZAKLADATEĽ MESTA NEPOŠKVRNENEJ – Niepokalanowa
Sv. Maximilián ho založil v roku 1927 ako centrum rehoľného života. A už v septembri 1929 začal na území Niepokalanowa činnosť malý misijný seminár v počte 30 žiakov, o mesiac tam už bývalo vyše sto osôb a ich počet neustále rástol. V roku 1931 o. Kolbe napísal, že Mesto Nepoškvrnenej by malo vzniknúť v každej krajine, aby Nepoškvrnená vládla nad všetkými.
5. APOŠTOL V JAPONSKU
O. Maximilián sa neuspokojil iba s prácou vo svojej vlasti. Chcel získať pre Nepoškvrnenú celý svet. Keď videl požehnané ovocie pôsobenia Mesta Nepoškvrnenej v Poľsku, chcel, aby takéto mariánske strediská vznikli po celom svete. A tak v apríli 1930 po príchode do Nagasaki začal hneď pracovať na tejto vízií.
Založil „Záhradu Nepoškvrnenej“, po japonsky „Mugenzai no Sono“ a už v máji vyšlo prvé číslo Seibo no Kishi -japonská verzia Rytiera Nepoškvrnenej v náklade 10 tisíc výtlačkov, ktorý v roku 1934 dosiahol počet 60 tisíc výtlačkov. Bolo to možné vďaka schopnosti o. Maximiliána spolupracovať s rozličnými ľuďmi, aj nekatolíkmi.
Rýchle si získal dôveru ľudí. Jeho nadšenie a viera v Božiu Prozreteľnosť sa pričinili o to, že bol pomenovaný ako „šialenec Nepoškvrnenej.“
O. Kolbe zostal v Japonsku šesť rokov, potom sa vrátil do Poľska, pretože bol na provinciálnej kapitule zvolený za predstaveného Niepokalanowa. V Japonskom kláštore však zostalo už 47 ľudí rozhodnutých obetovať život Bohu skrze Nepoškvrnenú.
6. RÁDIO NIEPOKALANÓW
Apoštolát prostredníctvom rozhlasu vnímal o. Kolbe ako prirodzené pokračovanie využívania najmodernejších masovokomunikačných prostriedkov pre Nepoškvrnenú. Rozhlasu pripisoval neobyčajný význam.
Plán sa mu podarilo zrealizovať až po návrate z Japonska. Na sviatok Nepoškvrneného Počatia v roku 1937 mal dlhší príhovor v poľskom štátnom rozhlase. O rok na to, po mnohých ťažkostiach a ústnom povolení začalo rádio skúšobne vysielať a malo pokračovať každú nedeľu o 16.00 hod. V najbližšiu nedeľu po sviatku Nepoškvrneného Počatia v roku 1937 sa vysielalo druhý raz a počas života sv. Maximiliána to bolo aj naposledy v dôsledku útokov nepriateľskych činiteľov.
Jeho túžba sa uskutočnila až 54 rokov po smrti. Rádio Niepokalanow vysiela od 1. marca 1995, i prostredníctvom internetu.
Neobyčajný apoštolát sv. Maximiliána Mária Kolbeho sa rozvíja i v súčasnosti. Po jeho smrti vznikli nové kongregácie s výslovným odkazom na tohto osvienčimského mučeníka: jeho spolubrat, páter Luigi Faccenda založil Kongregáciu Missionarie dell’Immacolata di padre Kolbe (Misionárky Nepoškvrnenej pátra Kolbeho), sestra Elisabetta Patrizi založila Sorelle minori di Maria Immacolata (Menšie sestry Nepoškvrnenej Márie) a páter Stefano Manelli Frati francescani dell’Immacolata (Františkánski bratia Nepoškvrnenej).
Od 15. októbra 2007 vznikla na Teologickej fakulte sv. Bonaventúru Seraphicum v Rime Cattedra Colbiana. Cieľom katedry je prehĺbiť myšlienky a svedectvo sv. Maximiliána M. Kolbeho na akademickej úrovni, aktualizovanie jeho bohatého duchovného dedičstva pre súčasný svet.
Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej
Zdroje:
Františkánska mariológia/A. Baroková
Svedok bezhraničnej lásky/D. Ż. Olszewski
DNES PRI PRÍLEŽITOSTI SVIATKU SV. MAXIMILIÁNA MÁRIU KOLBEHO BUDEME PRE VÁS VYSIELAŤ DOKUMENT O ŇOM Z DIELNE SLOVENSKÉHO DOHOVORU ZA RODINU O 21:00. POZÝVAME!



