„Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života. „Ostatné sviatosti, ako aj všetky ekleziálne služby a apoštolské diela úzko súvisia so svätou Eucharistiou a sú na ňu zamerané. Veď najsvätejšia Eucharistia obsahuje celé duchovné dobro Cirkvi, totiž samého Krista, nášho veľkonočného Baránka.“ (KKC 1324)
ČO DOKAZUJE VEDA PRI CHROMOZÓMOCH V EUCHARISTICKÝCH ZÁZRAKOCH ?
Jestvujú dve rôzne verzie chromozómov – ženské a mužské. Krv každého z eucharistických zázrakov ukazuje stále iba chromozóm X. Nemá chromozóm Y, čo znamená, že nemá pozemského otca. Na svete nie je žiadna krv s ľudskou DNA, ktorá by mala len jeden chromozóm. Každá krv, ktorá sa objavila na hostiách, ktoré boli testované, je rovnaká. Ak by Ježiš nebol Boh, mal by chromozómy X a Y.
Pri svätej omši nám Boh dáva príležitosť na transplantáciu srdca, pri slovách „Hore srdcia“ a my odpovedáme „Máme ich u Pána.“ Boh nám hovorí, aby sme siahli dovnútra a vytrhli to kamenné, zničené, zjazvené, zlomené, neodpúšťajúce srdce a ponúkli Ho Ježišovi. Fulton Sheen, americký biskup, raz povedal: „Niekedy Boh musí zlomiť srdcia, aby sa do nich mohol dostať.“ Ak Bohu dáme svoje srdce, o chvíľu od Neho dostaneme doslova úplne nové srdce – Jeho vlastné Srdce.
Posvätné Ježišovo Srdce sa ukázalo na každom lekárskom teste. Môžeme byť ohromení, že toto dostávame pri každej svätej omši. Pri svätej omši prijímame Najsvätejšie Srdce Ježišovo. Iba v Katolíckej cirkvi jestvuje premenenie na Telo a Krv Ježiša Krista, iba v nej je Eucharistia.
Keď Ježiša prijímame, On je našou súčasťou a deje sa ešte niečo väčšie – my sa stávame Jeho súčasťou. Sme vzatí do spoločenstva s Ním a medzi sebou. Svätý Irenej hovorí: „Naše telo je nielen živené Telom a Krvou, ale je aj Jeho údom.“
Kristus je univerzálny príjemca, Jeho drahocenná Krv je schopná prijať našu poškvrnenú krv. Žiadny hriešnik nie je vylúčený z toho, aby bol prijatý do Jeho Božského života.
AKÁ ZÁZRAČNÁ UDALOSŤ SA UDIALA V SÚVISLOSTI S EUCHARISTIOU O. CHRISOVI?
Za kňaza som bol vysvätený 31. mája 2014. Môj nadradený v tom čase sa ma spýtal: „Už ste si naplánovali návrat domov?“ Odpovedal som: „Nie, nemyslím si, že idem domov, chcem ísť do Kanady.“ Chodil som do seminára s niekoľkými chlapcami, ktorých rodičia viedli malú školu až v Kanade. Oni mi povedali, že tam nemali kňaza už celé 4 roky. Ja som bol vysvätený skôr ako títo chlapci. Povedal som: „Tam chcem ísť, som vysvätený.“ Priletel som do Saskatchewanu a išli sme autobusom 8 hodín na sever, až kým sa cesta neskončila. Potom ma vyzdvihol misionársky pár a išli sme ďalších 200 kilometrov po lesnej ceste, aby sme sa dostali až do indiánskej rezervácie. Dostal som sa tam ako úplne nový vysvätený kňaz. Mal som jednu svätú omšu a tak som si povedal, že chcem byť schopný sláviť a prinášať ľuďom sviatosti. Oni mi povedali: „Budeš mať čo robiť, lebo tu už roky nebol kňaz, a veľa domorodcov sa vracia k šamanizmu.“ Žiadny mladý muž tam už neveril v Boha. Zostali len staré ženy a ich vnuci. (…) Bol práve sviatok Kristovho Tela. Na konci svätej omše slávenia Kristovho Tela sa koná procesia. Vzal som monštranciu do plášťa a rozhodol som sa, že budem viesť procesiu cez indiánsku rezerváciu; pôjdem po všetkých cestách a požehnám domy. V tejto rezervácii žilo asi 1200 ľudí a za mnou šiel zástup starých žien a detí, ktoré ma nasledovali. Na ceste sa objavili dvaja mladí domorodci, ktorí nemali ani prácu. Rozmáhal sa tam alkoholizmus a sexuálne zneužívanie. Kráčal som vpred, držiac Eucharistiu, keď prvý indián zakričal: „Odneste odtiaľ tú vec.“ Nenadával na mňa, ale na Eucharistiu. Nevšímal som si ho a išiel som ďalej. Indián zakričal. Veľmi pomaly som kráčal ďalej. Indián sa nakoniec rozčúlil a zostúpil z verandy. Mal vytreštené oči, vyzeral démonicky. Naboku mal veľký nôž a šiel priamo ku mne. Siahol do vrecka po nôž. Pomyslel som si: „Pane, bol som kňazom jeden deň a toto má byť môj koniec?“ Prišiel dolu a povedal mi: „Hovoril som ti, aby si tú vec dal odtiaľ preč.“ Bol som nastavený tak, že monštranciu nepustím. Chlapík sa natiahol, aby dvihol monštranciu, no ja som ju zdvihol vyššie. Vedel som, že sa chystá znesvätiť túto hostiu. Keď chytil monštranciu, ruku mu odhodilo preč, vymrštila sa. Vykríkol. Ja som nič necítil a on sa znova začiahol, chytil monštranciu a znova vykríkol. Ruka sa mu znova vymrštila preč. Bolo to podobné, ako keď chytíte elektrický plot. Keď som sa pozrel na jeho ruku, videl som, že bola popálená po celej dlani. Kľačal na kolenách a pozeral sa hore na monštranciu. Zaiste nechápal, čo sa práve stalo. Všetky ženy i deti za mnou padli na kolená a začali sa klaňať.
Boh urobil tento zázrak, pretože sa znova začali vkrádať pochybnosti, otázky a nevera. To je dôvod, prečo Boh niekedy koná zázraky. Ľudia by nemali potrebovať zázrak, mali by mať vieru, že ten zázrak sa deje každý deň pri svätej omši na oltári, keď sa chlieb a víno premieňajú na Telo a Krv Ježiša Krista.
O. Chris Alar: Eucharistické zázraky vedecky potvrdené 3. časť
Spracovala: Dominika Knapová
Katolícka Cirkev verí, že v Eucharistii je prítomný sám Ježiš Kristus – skutočne, reálne a podstatne. V dejinách sa mnohokrát udiali udalosti, ktoré mali túto vieru osobitne potvrdiť. Prinášame krátky prehľad niektorých najznámejších eucharistických zázrakov.
Lanciano (Taliansko, 8. storočie)
Jeden z najstarších známych prípadov. Hostia sa premenila na kúsok srdcového svalu a víno na krv. V 70. rokoch 20. storočia analýza prof. Edoarda Linoliho potvrdila, že ide o ľudský myokard a krv skupiny AB bez konzervačných látok. Tento nález sa dodnes uchováva v miestnej bazilike.
Buenos Aires (Argentína, 1990–1996)
Opakovane sa objavili hostie, ktoré sa zmenili na krvavé tkanivo. Laboratórne testy ukázali, že ide o živý srdcový sval s prítomnosťou bielych krviniek – znak zápalu, akoby pochádzalo zo srdca trpiaceho človeka. Výsledky poukazujú na podobnosti s Lancianom.
Sokolka (Poľsko, 2008)
Pri slávení omše sa hostia zmenila na fragment červeného tkaniva. Analýzy ukázali, že ide o myokard, pričom hostia a tkanivo boli tak tesne prepojené, že to podľa odborníkov nebolo možné vysvetliť prirodzeným spôsobom.
Legnica (Poľsko, 2013)
Aj tu sa hostia premenila na tkanivo, ktoré bolo potvrdené ako srdcový sval. Vatikán v roku 2016 povolil verejný kult tohto zázraku.
Čo majú spoločné?
Vo väčšine zdokumentovaných prípadov ide o srdcový sval (myokard) a krv skupiny AB – rovnakej, akú má aj Turínske plátno. Hoci výsledky pochádzajú z cirkevných skúmaní a nie všetky boli publikované vo vedeckých časopisoch, pre veriacich sú tieto udalosti jasným znamením: Kristus je skutočne prítomný v Eucharistii.
Dávame do pozornosti: kniha, ktorá vo Vás vzbudí neuhasiteľnú lásku k Ježišovi v Najsvätejšej Sviatosti a k svätej omši:
Na týchto duchovne bohatých stránkach sa prelínajú náuka a zbožnosť, myšlienky a príklady. Eucharistia je Ježiš, Láska. Je to sviatosť celej lásky. V škole svätých, opravdivých serafínov lásky k Eucharistii, sa učíme milovať sviatosť lásky vrúcnym a vznešeným spôsobom. Je to dielko, ktoré by mal mať každý kresťan poruke, aby si podľa príkladu svätých prehlboval lásku k eucharistickému Ježišovi.
Kniha už bola preložená takmer do všetkých svetových jazykov vrátane čínštiny a indonézštiny. Tento rok vychádza po prvýkrát v slovenskom preklade.
