Vladyka Milan: Tak ako sv. Mikuláš bojoval s teologickými bludmi, tak treba dnes vstupovať do boja s herézami o človeku, ktoré ničia hodnotu ľudskosti

mikulas sdzr

Mnohí si dnes stažujú, že sa stráca radosť zo sviatkov Mikuláša i Vianoc, aj keď sa v mnohých rodinách rozdávajú honosné darčeky, ktoré majú ulahodiť obdarovaným. Ak sa z daru „vytratí“ osoba, ktorá nám ho darovala, zostane z toho len materiálna hodnota daru, ale to najcennejšie, čo prináša radosť, je preč.

Preto aj súčasné slávenie Mikuláša vo svete nie je už také radostné, ako kedysi, lebo osoba, svätosť a dobrota svätca je dnes odstránená z myslenia ľudí, nakoľko ich nahradili „figúrky santaclausov“, ba dokonca stoviek čertov, ktoré pobehujú po uliciach a inštitúciách bez osobného vzťahu k tým, ktorých „zahádžu“ darčekmi. -Nie toto chce Cirkev dnes dosiahnuť slávením sviatku sv. Mikuláša, ale čosi oveľa silnejšie a šťastnejšie. Chceme vstúpiť do vzťahu so svätcom a osobne stretnúť človeka s dobrým srdcom v osobe darcu, či je to už otec, mama, priateľ, alebo ktokoľvek, kto nám chce pomôcť k vedomiu blízkosti. To bolo platné po celé stáročia od kedy sa sv.Mikuláš stal symbolom dobroty a lásky k ľuďom. Ako vieme – on im vo svojej ĺudskej blízkosti pomáhal nie preto, aby „urobil dojem“, lež preto, aby sa aj tí najbiednejší necítili byť osamotení vo svojich potrebách.

Mamke zachránil dcérky pred zarábaním si „ulicou“, nespravodlivo odsúdených väzňov priviedol na slobodu, topiacich sa na mori zachránil pred smrťou… Toho drobného dobra v jeho živote bolo veľmi veľa a to preto, že mal rád človeka s ktorým ho spájala jeho ľudskosť. Spomínam si na stretnutie s 90- ročnou starenkou, ktorá sa sklaňala k detičkám, hladkala ich a dávala im cukriky a v zápätí sa s radosťou vítala s inými v akejsi túžbe rozdať sa všetkým. Spýtal som sa jej, čo si neodpočinie, keď má už toľko rokov a ona mi odpovedala: „Keď ja tých ľudí mám tak veľmi rada, ja by som pre každého urobila všetko, keby som mohla“. A potvrdili mi to aj ostatní z dediny, že je to taká milá starká, ktorá sa ani nevie hnevať, lež vždy chce pomáhať.

V dnešnom uponáhľanom svete je to už „rarita“ stretnúť človeka, ktorý si chce nájsť čas pre iného a prejaviť mu to osobné, čisté a krásne – v zmysle záujmu o človeka. Ten dnešný darček sa ešte daruje, ale často bez toho najpodstatnejšieho, čo prináša radosť a tým je vlastne samotný človek, ktorý skutočne chce mať rád a prinášať radosť.

Na to nám chce poukázať dnešný sviatok sv. Mikuláša a tak nás pripraviť na tie najkrajšie sviatky roka, kedy Boh nám prejavil svoju „ľudskosť“ tým, že sa stal človekom.

Pokúsme sa aj my pochopiť to, že nie je až tak veľmi potrebné hľadať darčeky, ktoré „ulahodia“ deťom, či iným, ale je nevyhnutné priblížiť sa k iným s láskou, ktorá prináša ozajstnú radosť a vedomie blízkosti. Materiálny dar sa dá ohodnotiť peniazmi, ale osobný vzťah skutočnej lásky nemožno „naceniť“ ničím pretože je nad všetkými hodnotami. Je pravdou, že mnohí to nepochopia, lebo žijú v komerčnom svete, kde ide všetko cez peniaze, ale s istotou raz to pochopia, prečo aj Boh nás najviac obdaril tým, že sám prišiel medzi nás ako človek a narodil sa v chudobnej maštali. Ten, čo naozaj miluje človeka, viac ako materiálne dary, dáva seba v tých okolnostiach, ktoré vníma ako dôležité pre iných. Uvedomiť si, že práve v tomto je hodnota daru, ktorá sa meria uvedomením si hodnoty človeka, dnes už nie je samozrejmé. Sme totiž poznamenaní ideológiami, ktoré v nás zničili ten známy výrok od ruského spisovateľa Maxima Gorkého: „Človek to znie hrdo!“ Za socializmu som musel počúvať na vojenčine, že najdôležitejšia je technika a „bigoši“ sú tu na to, aby rojnicou chránili BVP-čka, vojak je tu totiž „bezvýznamná“ potreba armády. Hodnota človeka sa vtedy prepadala až kdesi „pod zem“. A teraz zase počúvam, že človek je vlastne „neutrálna“ bytosť, ktorej veľkosť je v tom, že si sám určuje rod. Kde sa stratila hodnota človeka, ktorý je veľký práve tým, že je Božím dieťaťom..? A ako vrátiť späť radosť z darcu, ktorý je cennejší, ako dar pochádzajúci od toho, kto dar dáva..?

Cirkev je dnes v situácií, kedy prv ako vieru v Boha bude musieť hľadať spôsob ako vrátiť ľuďom vieru v hodnotu človeka, lebo len tak sa dá dvíhať myslenie ľudí v nadprirodzenom slova zmysle. Dogmatická axióma, že nadprirodzenosť „stavia“ na prírodzenosti, je platná aj v tomto ohľade – vrátiť ľudskej prirodzenosti jej dôstojnosť. Súčasná ideológia je nebezpečnejšia od marxisticko-leninskej práve v tom, že oberá človeka nielen o nadprirodzený rozmer, ale nivočí v nás aj hodnotu človeka v jeho ľudskej prirodzenosti. A tam, kde niet správneho chápania prirodzenosti, nedá sa budovať ani vzťah k nadprirodzenému Bohu a v ňom k všetkému, čo s tým súvisí. Sv. Mikuláš vo svojej dobe musel bojovať s teologickými bludmi a priam sa pobil s ariánmi. Dnes treba vstupovať do boja so samotnými herézami o človeku, ktoré nivočia hodnotu ľudskosti, bez ktorej nejestvuje žiadna radosť. Toto je dôvod prečo sa dnes stráca radosť zo sviatkov dobroty sv. Mikuláša a Vianoce sa stávajú komerčným zhonom za bezvýznamnými darčekmi bez osobného vzťahu, lebo stratená hodnota človeka, nás obrala o úctu nielen voči Bohu, ale aj voči ľuďom.

To však nesmie zostať len v konštatovaní dnešnej reality, lež musí nás to viesť k aktivite za správne pochopenie „hodnoty“ človeka v Božom pláne. Keď teda sám Boh sa kvôli nám ľuďom stal človekom, potom musí v nás byť čosi najcennejšie, čo treba znova zvýrazniť a na tom budovať svoje šťastie. Bludy a herézy tu boli od prvopočiatku kresťanstva, ale boli to zároveň momenty, ktoré nás posunuli ďalej v poznaní viery v Boha a nájdenie si svojho miesta ako človeka v Božom pláne. Preto aj dnešný sviatok sv. Mikuláša v pohľade na jeho stáročia známu prítomnosť, nech nás upriami nie na to, čo on daroval, ale na to kým on bol vo svojej ľudskosti a dobrote. A tak začnime znova budovať vedomie veľkosti človeka, ktorý je zakorenený v Bohu a od neho čerpá silu zostať tou najvyššou hodnotou, ktorá je na zemi. Lebo hodnota daru stojí a padá s uvedomením si hodnoty darcu, ktorý jediný sa môže stať strojcom štastia a radosti v živote človeka. Prajem všetkým vám radostný vstup do sviatkov Božej dobroty prejavenej ľudskosťou a láskou človeka, teda každého z nás.

+Milan

Zdroj: Vladyka Milan odpovedá: (4) Facebook

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Prihlásiť sa

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás