V rebríčku najčastejších otázok žiakov na hodine náboženstva obsadzuje práve táto popredné miesta. Exorcizmus ešte stále zaujíma, ba niektorých mladých ľudí dokonca fascinuje omnoho viac ako rutinné výklady o Bohu.
„Povedzte nám radšej niečo o exorcizme,“ ozve sa neraz znudený hlas študenta. Pod vplyvom hollywoodskych filmov pritom očakáva porciu adrenalínu vyprovokovanú dych vyrážajúcimi špeciálnymi efektmi. Napätie známych titulov od Vyháňača diabla až po nedávneho Pápežovho exorcistu postupne vystrieda sklamanie, keď znova vychádza na povrch, že reálny exorcizmus je vlastne „iba“ druh modlitby.
Exorcistický „boom“ a popieranie diabla
V súčasnosti vzrástol dopyt nielen po téme exorcizmu, ale aj po službách ich „prevádzkovateľov“. „Pápežov exorcista“ páter Gabriele Amorth sa vehementne zasadzoval za to, aby bol v každej diecéze k dispozícii aspoň jeden exorcista ex offo. Hovorca Medzinárodnej asociácie exorcistov psychiater Valter Cascioli vysvetľuje príčiny tohto stavu nárastom okultných praktík: „Je isté, že počet ľudí, ktorí sa uchyľujú k takýmto praktikám s následnými ťažkými sociálnymi, psychologickými, duchovnými i morálnymi poškodeniami, neustále stúpa. To nám spôsobuje starosti, pretože sa nám tiež zvyšuje počet prípadov mimoriadneho démonického pôsobenia, zvlášť obťažovania a posadnutosti diablom.“
Ako nebezpečný zdroj šírenia vplyvu uvádza tiež „šírenie mediálnych vplyvov televíznych, knižných či filmových programov, ktoré čiastočne z chtivosti po senzáciách a z okázalosti podnecujú najmä mladú generáciu k tomu, aby sa zaujímala o okultizmus a satanizmus, prípadne ho praktizovala“. Pred druhým extrémom často varoval aj páter Amorth: „Máme mnohých kňazov a biskupov, ktorí neveria v Satana a verejne hovoria, že peklo ani diabol neexistujú.“
Pápeži proti diablovi
Do tejto skupiny rozhodne nepatrí pápež František, ktorý sa téme Zlého na rozdiel od svojich predchodcov venuje citeľne viac. Jedným z najznámejších je vyjadrenie svätého pápeža Pavla VI. o „Satanovom dyme“, ktorý prenikol štrbinou do Božieho chrámu, aby „udusil plody (Druhého vatikánskeho) koncilu“.
Sedem rokov po jeho skončení pápež jasne formuloval, že každý, kto nepovažuje Zlého za duchovnú a osobnú realitu, stavia sa tým mimo učenia Biblie a Cirkvi. Páter Amorth často spomínal nedávnu minulosť, keď cirkevní predstavitelia otázku exorcizmov radšej vysúvali do ofsajdu. „To sa však radikálne zmenilo predovšetkým počas pontifikátu pápeža Benedikta XVI., keď sa presadil takmer vedecký prístup k otázke exorcizmu. Môžeme ho označiť za moderný prístup k tejto téme,“ pochvaľoval si známy doyen.
Postoj súčasného pápeža k tejto otázke sa znovu objavil v knihe talianskeho žurnalistu vydanej začiatkom apríla, ktorá obsahuje aj krátky rozhovor na tému diabol. Pápež František v ňom vidí realitu Zlého, ktorý sa veľmi hnevá, ak človek kráča podľa evanjelia, a zároveň je veľmi spokojný, ak spadneme do hriechu a zlyhávame.
Pápež v rozhovore spomína na roky arcibiskupskej služby v Buenos Aires, keď takéto prípady posielal k dvom kňazom – exorcistom. Počas desaťročného pontifikátu podľa vlastných slov nevykonal žiaden exorcizmus; v danom prípade by sa však obrátil na skúsených odborníkov. Na otázku, koho môže ohroziť diabol, pápež pripustil, že so zreteľom na pokúšanie samotného Krista nie sú ani cirkevní predstavitelia vyňatí z jeho útokov. „Zlý útočí dokonca aj na pápeža. Sme ľudia a on nás napáda vždy znova. Je to bolestné, ale keď sa modlíme, nemá šancu.“
Situácia na Slovensku
Na Slovensku sa oficiálne cirkevné postoje k otázke exorcizmu rôznia podľa diecézy. Podľa niekdajšieho exorcistu Košickej eparchie otca Matúša Marcina má v súčasnosti len asi polovica diecéz na Slovensku oficiálne určeného exorcistu. V prípade potreby je exorcistom z úradu (arci)biskup danej (arci)diecézy.
Otec Marcin bol v roku 2017 spoluzakladateľom lingvistickej česko-slovenskej sekcie Medzinárodnej asociácie exorcistov a v súčasnosti intenzívne pracuje na otvorení Domu úľavy sv. Charbela v staroľubovnianskych kúpeľoch. Po plánovanom otvorení v októbri tohto roka sa bude tím kňazov a lekárskych odborníkov venovať holistickému prístupu k otázke zdravia človeka, duchovnú stránku nevynímajúc.
Nie každý je prípad pre exorcistu
Na druhej strane treba povedať, že nie všetky prípady sú súce na exorcizmus. Značná časť sa „vyrieši“ cestami klasickej pastorácie, ako je svätá spoveď či pomazanie chorých. V mnohých prípadoch je zároveň potrebné oficiálne vyjadrenie psychológa alebo psychiatra.
Nezriedka sa stáva, že prosba o exorcizmus je spojená s podvedomou túžbou zbaviť sa vlastnej zodpovednosti. Dotyčnej osobe totiž prináša istý pocit vnútornej úľavy, ak svoj stav môže pripísať výlučne alebo aspoň vo veľkej miere pôsobeniu démona. V každom prípade je nevyhnutné citlivé rozlišovanie, ktoré je úzko prepojené s duchovným životom a rozlišovaním kňaza vykonávajúceho službu exorcistu.
Autor: Rastislav Čižik
ZDROJ: https://standard.sk/348710/verite-v-diabla-medzi-vysmechom-a-fascinaciou/
