“Pri všetkých svojich činoch maj na mysli svoj koniec a nikdy nezhrešíš.” (Sir 7 – 40)

Ó, keby sme vždy pamätali na odmenu a tresty večného života, ako by táto myšlienka odtrhla naše srdce od zeme! Nehnali by sme sa za rozkošami tohto života, keby sme mali na pamäti, že za ne budeme pykať v očistcovom ohni. Každý, kto má zdravý rozum, keď by bol pokúšaný ku hriechu, povedal by spolu s jedným svätým rehoľníkom: „Krátka je rozkoš, ale večná bolesť.“ Dá sa vôbec váhať pri takom výbere? To, čo ma teraz stojí námahu, je len krátky boj, ale trest za to bude dlhý. 

Takéto ponaučenie na vlastnej koži zažil čestný otec Stanislav, svetlo a sláva rádu sv. Dominika v Poľsku. Tento svätý rehoľník sa jedného večera modlil ruženec, prechádzajúc sa po záhrade. Zrazu začul bolestivé vzdychy, ako by sa niekomu prihodilo veľké nešťastie. Boží služobník sa rozhliadol na všetky strany, ale nikoho nevidel. Nahlas sa teda spýtal: 

„Kto tu vzdychá? Môžem ti nejako pomôcť?“

Nik neodpovedal, len sa znovu ozvali vzdychy a náreky. Stanislav si pomyslel, že sú to nástrahy zlého ducha, ktorý ho chce vyrušiť v modlitbe, a tak sa prežehnal a opäť nahlas zvolal:

„Prikazujem ti v mene Ježiša Krista – povedz mi, kto si a čo žiadaš?“

Vtedy počul tieto slová:

„Som duša z očistca. Božia spravodlivosť ma odsúdila na pokánie za moje hriechy, trpím tu ukrutné muky. Ach, keby ste len vedeli, čo sa s človekom deje po poslednom výdychu! Ako prísne ho Božia spravodlivosť trestá aj za tie najmenšie viny! Keby kresťania vedeli, čo ich čaká za hrobom, zošklivili by si všetky rozkoše sveta, ktoré ich tak klamú a zvádzajú! Otče, opakuj všetkým, čo ti Boh prikazuje oznámiť: že aj najmenšie prestúpenie Božieho zákona je po smrti ťažko trestané. Za tieto falošné pôžitky a zbytočné pohodlie tela čakajú strašné muky.“

Historik, ktorého tu citujeme, nespomína, či išlo o tú istú dušu alebo o inú, ktorá sa zjavila druhý raz otcovi Stanislavovi. Hovorí len, že keď ju videl v plameňoch, opýtal sa, či je očistcový oheň podobný ohnivému plameňu na zemi. Duša odpovedala, že pozemský oheň je v porovnaní s očistcovým ako chladivý vánok.

Túto odpoveď nedokázal svätec pochopiť, a tak dodal:

„Chcel by som to zažiť, ak je to možné, ale pod podmienkou, že to bude započítané do môjho vlastného očistca po smrti.“

„Ach!“, odpovedala duša, „človek zaživa by nezniesol túto strašnú bolesť. Ale aby si sa presvedčil o pravde mojich slov, natiahni ku mne ruku. Nepochybujem, že po tejto skúsenosti budeš chcieť radšej všetko vytrpieť na zemi, len aby si sa vyhol očistcu.“

Stanislav odvážne natiahol ruku, na ktorú zosnulý kvapol malú kvapku svojho potu – alebo skôr tekutiny podobnej potu.

To spôsobilo takú ukrutnú bolesť, že Stanislav zreval od bolesti a bezvládne padol na zem, ako by vypustil dušu. Na jeho výkrik sa zbehli spolubratia, začali ho oživovať rôznymi liekmi, odniesli ho do kláštora, a keď nadobudol vedomie, spýtali sa ho, čo sa mu prihodilo.

Stanislav im dojemne rozpovedal celý hrozný zážitok, čo ich nesmierne vydesilo a bolo pre nich veľkým podnetom k pohŕdaniu svetom a jeho falošnými rozkošami. Svätý muž im odporúčal, aby túto vážnu lekciu nielen sami prijali, ale aby ju hlásali všetkým, ktorým budú kázať Božie slovo – aby sa všetci vystríhali týchto strašných múk.

Služobník Boží ešte rok žil – s bolestivou ranou na ruke. Pred smrťou opäť rozpovedal svoj zážitok zhromaždeným bratom, odporúčajúc im bázeň pred Božími súdmi a nutnosť konať pokánie v tomto živote, ak si človek chce spasiť dušu.

Záver:

Znášajme trpezlivo všetky utrpenia – trápenia, choroby, biedu, všetky horkosti, ktoré Boh dopúšťa na nás v tomto živote – z lásky k Nemu. Podriaďujme sa Božej vôli, spájajme naše utrpenia s utrpením Ježiša Krista, obetujme ich za svoje hriechy – to bude najlepšie pokánie. Využime tento čas a pozemskými bolesťami, ktorým sa nemôžeme vyhnúť, splácajme Božej spravodlivosti.

Dokonca sa učme ďakovať Bohu za utrpenia, ako to robili svätí – a týmto spôsobom dosiahneme najvyššiu svätosť: naša koruna sa stane podobnou korune mučeníkov, s ktorými budeme v šťastí a sláve večne kraľovať.

Zdroj všetkých kapitol: Zázraky Božie vo svätých dušiach v očistci

Autor: o. Carlo Gregorio Rosignoli

Obrázok: https://pixabay.com/sk/photos/drevo-v-ohni-horiaci-ohe%C5%88-z-dreva-1225957/

Preložil: Martin Handzuš – administrátor Facebook skupiny  Verím v očistec a modlím sa za duše – pridajte sa do skupiny a dozviete sa o očistci ďalšie zaujímavé informácie