3. apríla som dostal od priateľa kňaza správu, že chce dodržať a svätou omšou osláviť skutočný deň a presný čas smrti nášho Pána na kríži, ako ho určujú niektorí odborníci:

„Dnes, o 3. hodine popoludní, je presne na deň a hodinu čas, kedy podľa odborných výskumov zomrel na kríži Ježiš Kristus, len s tým rozdielom, že pred 1.985 rokmi pripadol 3. apríl na piatok. Pripravujem sa na posvätnú hodinu medzi 2. a 3. hodinou popoludní a potom presne o 3. hodine chcem sláviť svätú omšu a obetovať ju ako prosbu o Boží zásah do dnešnej krízy v Cirkvi, ktorá za pontifikátu pápeža Františka zasahuje jej najvyššie kruhy.“

O niekoľko hodín neskôr som od toho istého kňaza dostal ďalšiu správu: „Chvála Ježišovi Kristovi, ktorý vstal z mŕtvych! Chvála Mu za to, že zomrel a vstal a premohol tak smrť naveky!

Viem, že rozumieš tomu, čo znamená duchovný boj a preto ti o tom píšem. Hovoril som ti o posvätnej hodine a o svätej omši, ktoré chcem prežiť v zjednotení s Ježišovým umieraním na kríži pred 1.985 rokmi. Posvätná hodina bola náročná; pred vystavenou Najsvätejšou Sviatosťou oltárnou k adorácii som sa modlil Liturgiu hodín a posvätný ruženec.

Keď som začal slúžiť svätú omšu na úmysel prosby o Boží zásah do dnešnej krízy v Cirkvi, ktorá za pontifikátu pápeža Františka zasahuje jej najvyššie kruhy, to začalo byť „husté“. Prepadli ma vnútorné pochybnosti (takmer vo všetkom) a zaútočili na moje telo formou bolesti a malátnosti. Tesne pred začiatkom svätej omše spadol v kaplnke obraz Nepoškvrneného Srdca Preblahoslavenej Panny Márie prednou stranou na jeden zo svietnikov pri ambóne, kde sa číta evanjelium, a rozbila sa sklenená výplň rámu.“ viac na: lifenews