Tresty večného života sú rozličné, prispôsobené vine každej duše. Svätí učitelia Cirkvi tvrdia, že niektoré duše netrpia mukami ohňa; ale ich najväčším utrpením je túžba po Bohu, túžba vidieť Ho a spojiť sa s Ním. Ako dôkaz toho sa uvádza zjavenie svätej Brigity.

Panna Mária povedala tejto svätici, že existuje duchovný očistec, takzvaný očistec túžby, kde duše, ktoré počas života nemilovali Boha, trpia týmto osobitným trestom – dočasným odlúčením od Boha po smrti, čo je pre ne krutým utrpením. Tieto duše túžia nepochopiteľnou túžbou po spojení so svojím Stvoriteľom; vedia, že v tomto prameni najvyššej dokonalosti sa nachádza ich pravý pokoj, ich pravé šťastie… Celá ich bytosť sa nezadržateľne ženie k tomuto cieľu, ale ešte mocnejšia sila ich odtláča a drží v odlúčení s nepochopiteľným utrpením; podobne ako keď je oheň, napriek svojej povahe sa šíriť, zatvorený a dusený v tesnom priestore. Niektoré duše vo svojich zjaveniach dali poznať, aké bolestivé je pre ne toto utrpenie.

Tu je jeden z týchto zázrakov, ktorý sa stal v Luxemburskom kniežatstve. Tento zázrak bol preskúmaný a uznaný za autentický generálnym vikárom arcibiskupa v Trieri.

Na Sviatok všetkých svätých sa jednej cnostnej a nábožnej dievčine zjavila duša nedávno zosnulej panej, ktorá priznala, že jej najväčším utrpením je túžba po Bohu. Bola oblečená v bielej, biely závoj jej pokrýval hlavu a v ruke držala ruženec ako znak svojej úcty ku Kráľovnej neba. Niekoľkokrát sa takto zjavila v kostole, kde kľačala pri svojej priateľke, modlila sa s ňou, spolu pristupovala k svätému prijímaniu, prejavujúc najhlbšiu úctu a adoráciu skrytému Pánu Ježišovi v Najsvätejšej Sviatosti. Často s ňou počúvala svätú omšu, a pri pozdvihovaní hostie a kalicha bola jej tvár taká žiarivá, že šťastná svedkyňa týchto zázrakov, táto zbožná dievčina, dosvedčila, že nikdy v živote nevidela nič krajšie.

Duša sa pravdepodobne zjavovala v kostole preto, aby uctila Boha ukrytého v Oltárnej sviatosti, ktorého nemohla vidieť osláveného v nebi, a tiež preto, že mohla ľahšie čerpať úžitok z modlitieb tejto zbožnej dievčiny, ktorá sa všetkými prostriedkami snažila pomôcť jej, obetujúc za ňu svoje zásluhy a dobré skutky, a dávala kňazom prostriedky na odslúženie zádušných svätých omší. 

Raz, keď spolu s niekoľkými spoločníčkami upravovala v kostole oltár s Pannou Máriou, a pri odchode všetky pobozkali nohy Kráľovnej neba, spolusestry povzbudili vidiacu, aby pobozkala sochu aj v mene bielej panej, ktorá sa jej zjavuje. Urobila to a keď sa otočila, videla tú dušu, ako sa k nej blíži s výrazom šťastia a vďačnosti. Zosnulá prosila o odslúženie troch svätých omší pred oltárom Panny Márie, ktoré počas života sľúbila, ale nesplnila. Jej želanie sa splnilo, a keď sa slúžila tretia omša, duša sa zjavila žiariaca, šťastná, vystierajúc ruky k svojej dobrodinkini na znak vďaky, lebo jej muky boli skrátené. 

Mladá dievčina, dojatá, si hneď kľakla a zdvihnúc ruky k nebu, pomodlila sa za ňu päť Otčenášov a Zdravasov na počesť piatich rán Pána Ježiša. Zjavenie k nej pristúpilo a podopieralo jej ruky, aby jej uľahčilo. Duša sa zjavovala často a nachádzala u zbožnej kresťanky toľko súcitu a lásky, že jej rôznymi spôsobmi prejavovala svoju vďačnosť, najmä tým, že jej dávala dobré rady. Napríklad jej povedala, aby nikdy nerobila sľuby, iba také, ktoré môže hneď splniť, lebo svätosť Boha si vyžaduje presné plnenie sľubov; aby sa chránila aj najmenšej lži, lebo Boh, ktorý je Pravda, sa hnusí klamstvu. Odporúčala jej úctu k Panne Márii, zvlášť časté rozjímanie o jej bolestiach na Kalvárii, keď stála pod Krížom a hľadela na rany svojho milovaného Syna. „Usiluj sa“, hovorila, „kedykoľvek prechádzaš okolo obrazu Márie, opakovať tieto tri vzdychy z Loretánskych litánií: Matka obdivuhodná, Útecha zarmútených, Kráľovná všetkých svätých, oroduj za nás! Čím viac budeš milovať Máriu, tým viac ti pomôže pri strašnom Božom súde – milosrdná Matka Ježiša ti vyprosí milosť spásy a večného šťastia.“

Zosnulá jej ešte radila, aby svoje modlitby, pokánia a dobré skutky obetovala za duše v očistci, ktoré z toho majú úľavu a oslobodenie z múk, a svojim dobrodincom sa rôznymi spôsobmi snažia odplatiť.

Keď mladá dievčina videla, že jej priateľka zo záhrobia je šťastná, keď môže adorovať Najsvätejšiu Sviatosť, pozvala ju do jezuitského kostola 3. decembra, na sviatok svätého Františka Xaverského, lebo to bol deň jej svätého prijímania. Duša sa tam skutočne zjavila; kľačala vedľa nej, všade ju sprevádzala až k Pánovmu stolu. Po dlhom ďakovaní, keď obe vychádzali z kostola, jej duša poďakovala za modlitby a oznámila, že sa už čoskoro spojí s Bohom; že 8. decembra, na sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, sa s ňou príde rozlúčiť. A tak sa stalo. Ôsmeho decembra sa zjavila vo veľkej žiare; zúčastnila sa svätej omše, opäť odporúčala úctu k Najsvätejšej Panne a prisľúbila, že bude jej ochrankyňou v nebi. Napokon, desiateho toho istého mesiaca, počas svätej omše, sa zjavila ešte jasnejšia, šťastná, obklopená nebeským svetlom; padla na tvár v adorácii pred Najsvätejšou Sviatosťou, nežne pozdravila svoju priateľku a vzlietla do neba, kde ju stretol nebeský posol, zrejme Anjel strážny, ktorý ju láskavo objal, ako to len svätí vedia, a odniesol ju so sebou do raja. 

Tento dojímavý a pravdivý príbeh opäť dokazuje, že túžba po Bohu je najväčším utrpením duší v očistci.

Obrázok: Vytvorený pomocou – Microsoft AI

Zdroj: Zázraky Božie vo svätých dušiach v očistci

Autor: o. Carlo Gregorio Rosignoli

Preložil: Martin Handzuš – administrátor Facebook skupiny  Verím v očistec a modlím sa za duše – pridajte sa do skupiny a dozviete sa o očistci ďalšie zaujímavé informácie

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás