Sviatok sv. Faustínky – 5.10.

26. septembra sa začína novéna pred liturgickým sviatkom svätej Faustíny, ktorý pripadá na 5. októbra. Budeme sa modliť jednu z novén na základe jej zápiskov z Denníčka a litánií k svätej Faustíne.

Táto novéna sa koná aj vo svätyni Božieho milosrdenstva v Krakove-Łagiewnikach pri hrobe apoštolky Božieho milosrdenstva o 19.00 hod. v rámci večernej pobožnosti.

Prípravu ukončíme modlitbami, rozjímaním z pútnického miesta Hájiček: „Večer modlitieb k sv.Faustínke“
Začiatok 4.10. o 19:00

19:00 – 19:15 sestra Faustia – Kongregácia sestier Matky Božieho milosrdenstva
19:15 – 21:00 veriaci
21:00 – 22:00 – o. Matúš Marcin
22:00 – 5:00 – veriaci

Vysielanie TU:

Modlitby budú súčasťou: Máriino Slovensko – 31 dňový maratón, 24 hodín denne posvätného ruženca za Slovensko 1-31.10.2022

Je to „Boží dar pre našu dobu“, veľká mystička, majsterka duchovného života, prorok, ktorý pripomínal biblickú pravdu o milosrdnej Božej láske ku každému človeku a vyzýval ohlasovať ju svetu svedectvom života, skutkom, slovom a modlitbou.

Apoštolka Božieho milosrdenstva, sekretárka milosrdného Ježiša, prorok našej doby, veľká mystička, majsterka duchovného života – to sú tituly, ktoré sa najčastejšie objavujú pri mene sv. sestry Faustíny Kowalskej z Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva. Patrí medzi najznámejších a najobľúbenejších svätých a najväčších mystikov v dejinách Cirkvi.

Narodila sa 25. augusta 1905 v obci Głogowiec ako tretia z desiatich detí v rodine Stanisława a Marianny Kowalských. O dva dni neskôr dostala meno Helena pri svätom krste vo farskom kostole vo Świniciach Warckich. Vo veku 9 rokov pristúpila k prvému svätému prijímaniu. Do školy chodila necelé tri roky a potom šla do služby v bohatých rodinách v Aleksandrove Lodzkom a Lodži. Od siedmich rokov pocítila volanie do služby Bohu, ale rodičia nesúhlasili s tým, aby vstúpila do kláštora. Na základe videnia trpiaceho Krista však v júli 1924 odcestovala do Varšavy, aby hľadala miesto v kláštore. Jeden rok ešte pracovala ako výpomoc v domácnosti, aby si zarobila na skromné veno. 1. augusta 1925 vstúpila do Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva vo Varšave na ul. Žytnej.

V tejto Kongregácii žila 13 rokov. Bývala v mnohých domoch, najdlhšie v Krakove, Varšave, Plocku a Vilniuse, kde vykonávala povinnosti kuchárky, predavačky v obchode s pečivom, záhradníčky a vrátničky. Trpela tuberkulózou pľúc a zažívacieho traktu, preto strávila viac ako 8 mesiacov v nemocnici na Pradniku v Krakove. Zažila tiež mnoho mimoriadnych milostí: zjavenia, extázy, dar bilokácie, skryté stigmy, čítanie v ľudských dušiach, mystické zásnuby.

Hlavnou úlohou sestry Faustíny bolo odovzdať Cirkvi a svetu posolstvo milosrdenstva, ktoré je pripomína biblickú pravdu o milosrdnej láske Boha ku každému človeku. Ježiš jej nielenže odhalil hĺbku svojho milosrdenstva, ale tiež jej odovzdal nové formy úcty: obraz s nápisom Ježišu, dôverujem ti, Sviatok milosrdenstva, Korunku Božieho Milosrdenstva a modlitbu v čase jeho utrpenia na kríži, v Hodine milosrdenstva. Ku každej z nich, a tiež k ohlasovaniu posolstva milosrdenstva pripojil veľké prisľúbenia pod podmienkou, že budeme dôverovať Bohu, čiže plniť jeho vôľu a svedčiť milosrdenstvo blížnym.

Sestra Faustína zomrela 5. októbra 1938 v kláštore v Krakove – Lagievnikoch, keď mala len 33 rokov. Z jej charizmy a mystickej skúsenosti sa zrodilo apoštolské hnutie Božieho milosrdenstva, ktoré pokračuje v jej poslaní, ohlasuje svetu posolstvo milosrdenstva prostredníctvom svedectva života, skutkami, slovami a modlitbou. 18. apríla 1993 ju Svätý Otec Ján Pavol II. blahorečil a 30. apríla 2000 pripočítal k zástupu svätých Cirkvi. Jej relikvie sa nachádzajú v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove – Lagievnikoch.

Svätý Otec Ján Pavol II. napísal, že v čase veľkých totalitných režimov sa sestra Faustína stala hovorkyňou posolstva o Božom milosrdnej láske. Jej Denníček nazval evanjeliom milosrdenstva písaným v perspektíve 20. storočia, ktorý umožnil ľuďom prežiť veľmi bolestné skúsenosti tých čias. Toto posolstvo – povedal Svätý Otec Benedikt XVI. – je vlastne hlavným posolstvom našej doby: milosrdenstvo ako Božia moc, ako Božia hranica pre zlo celého sveta.  

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Prihlásiť sa

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás