Tento článok je spracovaný z relácie: otec Chris Alar – Nikdy som nemal úctu k Panne Márii, kým sa nestalo TOTO

Vyhodilo ho z auta, ležal na ceste, zomieral a povedal, že jediné, čo si pamätá je, že vyslovil jedno Zdravas Mária. V ten večer naozaj zomrel a predstúpil pred Kristov súdny trón. Celý život sa mu premietol pred očami. Videl všetko, čo urobil a povedal, že to bolo desivé, pretože si uvedomil všetky chyby, ktoré spravil, i to, že nebol verným kňazom. A práve v tom momente sa začal príbeh jeho druhej šance – nezaslúženej, nečakanej, ale skutočnej. Príbeh, ktorý navždy zmenil jeho život i životy mnohých, ktorí jeho príbeh počuli… a možno zmení aj ten váš. 

„Ak máte Máriu na svojej strane, Svätá Trojica Jej nemôže povedať nie.“ o. Steven Scheier

Páter Chris Alar je provinciálny predstavený mariánov Nepoškvrneného počatia v Národnej svätyni Božieho milosrdenstva v Massachusetts. Jeho život veľmi ovplyvnila skúsenosť, ktorá súvisí s Najsvätejšou Matkou. O tento príbeh sa s nami rád podelí.

„Stalo sa to vtedy, keď som odpovedal alebo aspoň som sa snažil odpovedať na Božie volanie, aby som sa pripojil k mariánom. Ani neviem, prečo, ale v apríli roku 2006 sa stalo toto. Bol som pripravený prísť k mariánom po tom, čo som vykonal vizitáciu. Cítil som, že je to spoločenstvo, do ktorého ma Pán volá. V tomto čase som nemal veľkú úctu k Panne Márii, napriek tomu, že som sa chystal vstúpiť k mariánom Nepoškvrneného počatia. Rozhodol som sa, že si urobím rekolekcie, kde mali skvelých mužov, ktorí sa volali Rytieri Svätej Eucharistie. Týždeň som strávil v ústraní a jedného dňa som sa modlil v tamojšej svätyni, ktorú postavila matka Angelica. Keď som sa vracal do domu Rytierov Svätej Eucharistie, doslova veľa mňa kráčal neznámy muž, ktorý sa ma opýtal: „Chris, páči sa ti tu?“ Nevedel som si spomenúť, či tohto človeka poznám, ale odpovedal som: „Áno, páči sa mi tu.“ Muž ďalej vyzvedal: „Ideš späť do domu?“ Pomyslel som si, že to musí byť jeden z rytierov Eucharistie. Odvetil som: „Áno, idem.“ Chlapík sa ma opýtal, či mi môže ukázať videokazetu. Vrátili sme sa spoločne k domu. Keďže bolo uprostred dňa, všetci rytieri boli vonku a venovali sa svojim povinnostiam – kosili trávnik, hrabali lístie. Muž pôsobil, že pozná celý dom. Vyšiel po schodoch, prešiel chodbou a zabočil doľava do televíznej miestnosti. Hneď na to zapojil a pustil starú videokazetu s epizódou matky Angelici v jej šou. Bola na nej časť o kňazovi menom otec Steven Scheier, ktorý bol v skupine orodovníkov Baránka. Nikdy som tohto kňaza nevidel, ani nepočul jeho príbeh. Matka Angelica svoju šou zvyčajne začínala smiechom a vtipkovaním, ale v tejto epizóde bola veľmi pochmúrna a davu povedala: „Máme pre vás príbeh alebo lekciu, ktorú si dnes musíte vypočuť.“ Začala hovoriť o otcovi Stevovi. Povedala o ňom, že bol kňazom v stredozápadnej diecéze. On sám priznal, že nebol dobrým kňazom, zlyhával v mnohých svojich povinnostiach, nebol verným kňazom. Hovoril, že sa viac staral o kokteilové večierky a športové podujatia, ako o vyučovanie pravdy. Raz večer sa vracal z jedného podujatia, keď došlo k čelnej zrážke jeho vozidla. Nepamätám si podrobnosti, viem, že bol vyhodený z vozidla alebo preletel cez čelné sklo, jednoducho, tragická udalosť. Počas toho ako ležal na ceste a zomieral, hovoril, že jediné, čo si pamätá je, že vyslovil jedno Zdravas Mária. Táto udalosť sa rozniesla a modlilo sa za neho nespočetné množstvo ľudí, dokonca aj nekatolícke cirkvi. Mysleli si, že zomrel, lebo sa mu zastavili životné funkcie, ale potom zrazu našli pulz a tlkot srdca a vrátili ho späť do života. Prešiel dlhým procesom zotavovania sa a terapie. Po dlhom čase sa začal vracať do kňazskej služby. Počas jednej súkromnej svätej omše, ktorú celebroval, sa čítalo evanjelium o figovníku (porov. Lk 13, 6-9). Otec Steven hovoril, že evanjeliové slová sa akoby dvíhali zo strán. Všetko, čo sa stalo v onú noc – časovo to bolo rok predtým – ,sa mu vrátilo. Detaily plne prenikli do jeho vedomia. V onen večer naozaj zomrel a predstúpil pred Kristov súdny trón. Steven tvrdil, že pri súde nebolo možné vidieť Krista, nemal blažené zjavenie, ale počul Ho. Videl všetko, čo urobil a povedal, že to bolo desivé, pretože si uvedomil všetky chyby, ktoré urobil i to, že nebol verným kňazom. Hneď potom mu Pán povedal: „Nebol si verným kňazom. Nemodlil si sa breviár, ktorý je našou povinnosťou. Nestaral si sa o svoje ovečky, ale viac si sa sústredil na seba, na svetské veci. Neprinášal si žiadnu obetu.“ Otec Steven povedal: „Nemôžem klamať pred naším Pánom, všetko je pravda. Jediné, čo môžem povedať je ´áno, Pane´“. Potom Pán povedal: „Tvojím trestom je peklo.“ Počas sledovania epizódy mi po chrbte prešiel mráz. Steven pokračoval: „Zrazu z ničoho nič sa ozval ten najsladší, najženskejší a najanjelskejší hlas. Tento hlas povedal: ´Syn môj, prosím, daj mu ešte jednu šancu.´“ On na to: „Ale, mama, je kňazom už 12 rokov. Nebol kňazom pre mňa, bol kňazom iba pre seba.“ Sladký hlas pokračoval: „Áno, ale, Syn môj, ja verím, že s malým zastrihnutím a trochou práce prinesie ovocie.“ Presne, ako v úryvku z evanjelia o figovníku. Ježiš vo svojom milosrdenstve povedal: „Dobre, matka, je celý tvoj.“ Vtedy sa Steven vrátil k životu. Naskočil mu tep srdca i ostatné životné funkcie a prebral sa. Jeho život sa zmenil. Všetko, čo robil, bolo zamerané na to, aby bol verným kňazom, oddaný a zbožný Panne Márii, pretože vedel, že práve Ona sa za neho prihovorila.

Sledoval som túto kazetu s vedomím: Som pripravený o pár týždňov vstúpiť k mariánom a nemám žiadnu úctu k Márii. Sedel som, dívajúc sa na televíznu šou, ktorá ma zasiahla ako tona tehál. Celý čas sa na mňa pozeral chlapík, ktorý sedel na pohovke vedľa mňa. Zostal som uchvátený a on iste videl, že posolstvo sa ma veľmi dotklo. Odišiel vonku, ale ešte predtým sa mi stihol predstaviť ako Jozef. Nik, ani rytieri Eucharistie, nevedel, kto to je.

Bola to pre mňa obrovská lekcia. Zatriaslo to mnou tak, že som potreboval oddanosť k blahoslavenej Matke. Stále som nechápal, ako je v tom všetkom prítomné Božie milosrdenstvo, pretože na záchranu o. Stevena bola potrebná Panna Mária. Bol som trochu zmätený, no v každom prípade som vstúpil k mariánom. Nie tak dlho po tejto udalosti, keď som raz neskoro večer pracoval na referáte z filozofie, sa silno rozpršalo a zazvonil zvonček. Otvoril som dvere a videl som muža v habite orodovníkov Baránka. Muž prehovoril: „Dobrý večer, som otec don Calloway. Mohol by som tu zostať?“ Odpovedal som: „Áno. Poznám ten habit. Viete, kto je otec Steven Scheier?“ Chlapík odvetil: „Áno. Môžem vstúpiť?“ Spýtal som sa, či počul o príbehu tohto kňaza. On na to: „Samozrejme.“ Ďalej som sa vypytoval: „Chápem, že Mária bola milosrdná a dala ďalšiu šancu, ale kde bolo Božie milosrdenstvo? Prečo Ježiš nepovedal, že mu dá ďalšiu šancu? Prečo bola vtedy potrebná Mária? Ona predsa nie je Boh.“ Počas toho, ako som bojoval s myšlienkami, o. Calloway sa začal usmievať a povedal: „Otec Steven Scheier vždy hovorí, že celý ten večer mohol byť iný. Všetko, čo sa na tomto súde stalo, mohlo byť inak. Avšak nikdy nerobil to, čo my, mariáni, učíme. Nikdy nežiadal o Božie milosrdenstvo, nechodil ani na svätú spoveď, a je to kňaz. On však veril, že Panna Mária je Božia. Povedal, že Mária je Božou škárou v Jeho vlastnej spravodlivosti. Boh je milosrdenstvo a spravodlivosť, a keď zhrešíme, niekto to musí odčiniť. Ježiš zaplatil odpustenie na kríži. Všetci boli vykúpení, ale nie všetci budú spasení. Boh je taký milosrdný, že stvoril Pannu Máriu, aby bola tou najsladšou orodovníčkou. Vďaka Jej modlitbám bolo dané vykúpenie. Milosť a milosrdenstvo neprišli od Márie, ale Ona, ako Matka milosrdenstva, sa dokázala prihovoriť, aby svojimi modlitbami a príhovormi zmiernila Božiu spravodlivosť, a umožnila, aby na človeka prúdilo Božie milosrdenstvo.“

Milosrdenstvo prišlo od Boha, ale Mária bola Jeho vlastným darom, aby sa za nás mohla prihovárať. Božia spravodlivosť je stále naplnená, ale Mária nám ponúka svoj príhovor, žeby sme neboli stratení.

Oveľa neskôr po poznaní príbehu otca Stevena som sa stal kňazom. Ako jeden z mála často rozprávam jeho príbeh. Raz som bol na pódiu pred 800 ľuďmi a videl som, ako vzadu kráčal sám o. Scheier. Keď som ho spoznal, doslova som zmeravel. Pred všetkými ľuďmi som ho vyzval, aby svoj príbeh šiel povedať sám. On mi však dovolil pokračovať. Otec Steven Scheier prišiel na toto podujatie spovedať. Úžasné! Čakal som ako posledný v rade, aby som sa s ním mohol porozprávať, takisto som sa u neho vyspovedal. Bolo to úchvatné. Povedal som mu, ako mi jeho príbeh zmenil život. Uvedomil som si, ako veľmi potrebujem mariánsku zbožnosť a úctu. Tento kňaz mi v spovednici povedal niečo, na čo nikdy nezabudnem: „Ak máte Máriu na svojej strane, Svätá Trojica Jej nemôže povedať nie. Ak toto urobila Mária v čase, keď som Jej naozaj nebol oddaný, urobila to preto, lebo som na ceste.“ Dozvedel som sa, že počas zomierania, aj napriek tomu, že nemal skutočnú oddanosť Márii, s citom vyslovil jedno Zdravas Mária. Pokračoval: „Keď takúto vec spravila pre mňa, čo spraví pre teba, ak k Nej máš opravdivú úctu?“ Vtedy som pochopil, prečo som mariánom Nepoškvrneného počatia.“

Spracovala: Dominika Knapová

Celú reláciu otec Chris Alar – Nikdy som nemal úctu k Panne Márii, kým sa nestalo TOTO, si môžete pozrieť TU:

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás

Knihu 33-dňová príprava na zasvätenie sa Ježišovi skrze ruky Panny Márie si môžete zaobstarať tu