V polovici 19. storočia sa 1. máj oslavoval v mnohých štátoch sveta ako sekulárny sviatok. Nazýval sa „Prvý máj“ a nebol ani náboženský, ani politický, ale v polovici 20. storočia ho komunisti chceli zmeniť na „deň komunistického robotníka.“ V premenovaní sviatku a zdôraznení ideí komunizmu videli spôsob, ako ovplyvniť masy, čo Cirkev veľmi znepokojovalo. Hrozbu celosvetového komunizmu v tej dobe pociťoval každý vrátane pápeža.
Zástupca Krista ctihodný pápež Pius XII. sa obrátil na sv. Jozefa, ktorý bol pokorným robotníkom z Nazareta pracujúcim vlastnými rukami, ale je aj bedlivým ochrancom rodín, a týmto veľmi špecifickým spôsobom odmietol falošné bludy komunizmu. A tak 1. mája 1955 Pius XII. vyhlásil ,,Prvý máj“ za liturgický sviatok svätého Jozefa Robotníka.
Svätý Jozef je naozaj ochranca rodín a usilovný robotník. Veď práve on učil Ježiša vykonávať manuálnu prácu mnoho rokov predtým, ako začal verejne pôsobiť. Prečo? Pretože sám Ježiš chcel posvätiť prácu a ukázať nám, že práca je hodná úcty a páči sa Bohu. No ani Ježiš, ani svätý Jozef neboli workoholici, ktorí neprinášajú úžitok sebe, rodine či spoločnosti a Boh v nich nemá zaľúbenie.
Ježiš sa učil o správnom mieste práce v živote človeka z láskyplného príkladu svätého Jozefa, ktorý si našiel čas pre Boha, rodinu, odpočinok a načerpanie nových síl. Ako bol svätý Jozef vzorom týchto stránok života pre Ježiša, tak aj vám dá dôležité lekcie o nich.
Svätý Jozef je vzorný robotník. Ak svätý Jozef viedol k poctivej práci Bohočloveka, pre nás ľudí je viac než vhodným vzorom, pretože poctivá práca prináša úžitok človeku, rodine a spoločnosti.
Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej
Zdroj: Pod ochranným plášťom Márie – Donald H. Calloway