Nemocnica Bambino Gesù je prvou talianskou detskou nemocnicou. Rodina Salviati ju založila v roku 1869 a Svätej stolici bola darovaná v roku 1924. A práve sem zavítal pápež Ján XXIII. Bola to vlastne prvá pápežská návšteva v tejto detskej nemocnici, čím vlastne začal tradíciu pápežských návštev v detskej nemocnici.
V Ríme boli 19. marca 1869 hospitalizované štyri dievčatá v izbe budovy, ktorá sa nachádzala na via delle Zoccolette, malej ceste medzi riekou Tiber a Torre Argentina: boli prvými pacientkami nemocnice, o ktorú sa starali sestry z Charity sv. Vincenta de Paul, ktorá bola poverená vedením nemocnice.
Otvorenie nemocnice umožnila vojvodkyňa Arabella Fitz James Salviati , ktorá vytvorila podmienky pre založenie detskej nemocnice podľa vzoru Paris Hôpital des Enfants Malades. Jej manžel, vojvoda Scipio, ako aj ich deti podporili jej iniciatívu a pri príležitosti jej narodenín jej darovali kasičku, aby ich úspory mohli byť použité na podporu jej iniciatívy. Malé „dindarolo“ (pokladnička v rímskom dialekte) je uložené v nemocnici v presklenej vitríne na pamiatku tohto skutku zodpovednosti detí voči iným deťom.
Čo podnietilo Jána XXIII., aby navštívil deti v nemocnici sa už asi nedozvieme, ale určite to boli pohnútky jeho predobrého srdca a láska k deťom. A hneď po jeho príchode do nemocnice sa stala veľmi milá príhoda. Jeden chlapček si jeho pápežské oblečenie pomýlil s odevom Santa Clausa a spýtal sa ho: „A kde sú darčeky?“
Stretnutia Dobrého pápeža s deťmi sa zapísali do sŕdc nielen detí, ale aj širokej verejnosti. Keď navštívil pacientov v nemocnici Bambino Gesù, počul, ako ho jedno dieťa volá: „Poď sem, pápež, poď sem, pápež…“
Pristúpil k posteli a dieťa sa spýtalo: „Ako sa voláš?“
„Anjel,“ povedal pápež. „Pozri, milé dieťa, raz ma tiež volali Angelo, ale o niekoľko dní ma žiadali, aby som si zmenil meno. Teraz ma volajú Ján.“
Na inom oddelení sa ho sa mu zasa prihovorilo slepé dieťa: „Viem, že si pápež, ale nevidím ťa. Napriek tomu ťa stále veľmi milujem.“ V očiach pápeža Jána XXIII. vyšli dve slzy a možno sa stalo prvý raz, že zostal celkom bez slov.
Najdojímavejšou návštevou však bola audiencia, venovaná americkému dievčatku, ktorej diagnostikovali leukémiu. Dievčatko vyjadrilo túžbu vidieť ešte pred smrťou pápeža. Hoci malo dievčatko na svojom prvom svätom prijímaní biele šatočky a bucľaté líčka malo červené, takže vyzeralo ako celkom zdravé dieťa, nedokázalo sa samo udržať na nohách.
Pápež ju prišiel navštíviť, držal ju za ruku a prinútil ju posadiť sa vedľa neho. Potom sa začali spolu rozprávať. Hovorili asi 45 minút, čo bolo pre mnohých záhadou, lebo takýto dlhý čas len zriedka venoval pápež veľkým osobnostiam. A záhadou zostáva aj to, ako si mohli porozumieť, veď pápež Ján XXIII. nebol veľmi zdatný v anglickom jazyku a dievčatko hovorilo slangom, ktorému bolo ťažko rozumieť. Ale jednoduché a sväté duše, duša pápeža a duše detí si rozumeli aj bez veľkých slov a rozhovorov.
Zo života svätého Jána XXIII.
Svet počas života pápeža Jána XXIII. bol plný zmien a vojen. Žil počas prvej a druhej svetovej vojny. Po druhej svetovej vojne začali národy sveta na čele so Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom „preteky v zbrojení“ a hromadili jadrové zbrane. Boj sa stal známym ako „studená vojna“. Počas tejto doby bol zvolený pápež Ján XXIII. a neustále vyzýval na mier. Keď sa na Kube, v krajine veľmi blízko Spojených štátov, našli sovietske rakety, vo Vatikánskom rozhlase odvysielal správu vládcom sveta. Povedal: „Prosíme všetkých vládcov, aby neboli hluchí k volaniu ľudstva.“ Toto posolstvo povzbudilo Nikitu Chruščova, vodcu Sovietskeho zväzu, aby ustúpil. Posledná encyklika pápeža Jána má názov Pacem in Terris (Pokoj na Zemi).
Zdroj: https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2024/12/svaty-jan-xxiii-zalozil-tradiciu.html
Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás
