Sviatok: 10. máj
* 6. január 1499 Almodóvar del Campo, Kastília, Španielsko
† 10. máj 1569 Montilla pri Cordobe, Španielsko
Význam mena Ján: Boh je milostivý (hebr.)
Patrón španielskych kňazov
Ján z Avily sa narodil v Almodóvare del Campo v južnom Španielsku v bohatej rodine. Otec bol židovského pôvodu, avšak kresťanom. Ján bol teda spolovice Žid, čo mu po celý život spôsobovalo prekážky. Kvôli tomu musel roku 1517 prerušiť štúdiá v Salamanke. No jemu to aj padlo vhod, keďže pocítil v sebe Božie volanie, kvôli ktorému sa vrátil domov a žil tri roky v modlitbe a rozjímaní. Od roku 1520 študoval umenia (filozofiu) a teológiu na univerzite v Alkale. Za kňaza bol vysvätený roku 1526. Sníval o misionárskom povolaní, no kvôli svojmu pôvodu sa musel vzdať aj tohto. Ako kazateľ a ľudový misionár pôsobil potom v Seville a iných mestách Andalúzie. Vyučoval katechizmus, vysvetľoval Sväté Písmo, učil ľudí modliť sa a veľa spovedal. Žil chudobne, peniaze neprijímal. Kritizoval neporiadky, a to aj medzi bohatými a mocnými tohto sveta. V roku 1531 ho kvôli tomu obžalovali u inkvizície ako nebezpečného novátora. Vtedajšie ovzdušie totiž bolo presiaknuté podozrievavosťou voči luteranizmu a myšlienkam Erazma Rotterdamského. Svoju úlohu však zohrala aj ľudská závisť a neprajnosť. Po prvom procese ho inkvizícia nariadil uväzniť. Vo väzení Ján nezaháľal. Tam vznikli základy jeho najznámejšieho diela Audi filia („Počúvaj, dcéra“ – spis napísaný pre mladú peknú zámožnú dámu Sanchu Carrillovú, ktorá sa obrátila vďaka spovedi u Jána a ďalej žila životom modlitby a pokánia). Zrejme počas väzby preložil aj Nasledovanie Krista do španielčiny. Inkvizícia ho po dvoch rokoch v roku 1533 oslobodila a kázala mu mierniť sa vo svojich výrokoch.
V roku 1534 prešiel Ján do Cordoby, kdde zostal natrvalo. Viackrát zašiel aj do Granady na pozvanie tamojšieho arcibiskupa, ktorý si veľmi cenil jeho rady. Vďaka jeho kázňam sa obrátil aj Ján z Boha a František Borgiáš. Počas jeho pôsobenia v rokoch 1535-1551 sa okolo neho vytvorila neformálna skupina kňazov, ktorých spájalo iba duchovné vedenie, ktoré im ukladalo viesť zbožný a jednoduchý život a venovať sa stálemu štúdiu. Týchto kňazov charakterizovala horlivosť v kázaní, ľudových misiách, vyučovaní kresťanskej náuky atď. V roku 1545 sa dostal Ján do styku so Spoločnosťou Ježišovou (jezuitmi) a s Ignácom z Loyoly. Spoločne uvažovali, či Jánovi kňazi vstúpia k jezuitom alebo nie. Niektorí jezuiti však nesúhlasili kvôli Jánovmu židovskému pôvodu a kvôli jeho stále zhoršujúcemu sa zdraviu. Niekoľko kňazov potom teda individuálne prešlo k jezuitom, ostatní zostali pôsobiť naďalej tak ako predtým. V roku 1545 sa začal cirkevný snem v Tridente. Arcibiskup z Granady by bol rád naň zobral aj Jána, no on nakoniec pre chorobu nemohol ísť. Posledných deväť rokov prežil Ján v Cordobe a v Montille (pri Cordobe), veľmi často bol chorý. No slúžil, koľko vládal – duchovnou radou, vedením, veľa písal. V jeho listoch a spisoch je nápadná znalosť Svätého Písma. Po jeho rady si chodila aj sv. Terézia z Avily. Dala mu tiež na posúdenie rukopis svojej Autobiografie. Ján zomrel 10. mája 1569. Pochovali ho v jezuitskom kostole v Montille. Za svätého bol vyhlásený v roku 1970. Za učiteľa Cirkvi ho vyhlásil pápež Benedikt XVI. dňa 7. októbra 2012.
