Spracované z prednášky Dominik Chmielewski: Panna Mária a Eucharistia 5. časť

Aký je najzásadnejší moment počas svätej omše? Čo sa deje počas premenenia a aký postoj vtedy môžeme zaujať? Čo sa deje počas pozdvihnutia a aké milosti vtedy môžeme obdržať? V čom nám môžu počas svätej omše pomôcť Eucharistické zázraky?

DÔLEŽITOSŤ UVEDOMENIA SI A PREŽÍVANIA EUCHARISTICKEJ OBETY

V momente Eucharistickej obety sa každý aktívne zúčastňuje Eucharistie. Nemôžu tu byť mrhajúci ani stojaci. Nemôžu tu byť ľudia, ktorí sa prišli len pozerať. Pretože po obete darov sa približujeme k najzásadnejšiemu momentu vo svätej omši: k smrti Pána Ježiša. Pripravuje nás k tomu prefácia. Znie to trochu dramaticky, ale je to veľmi jednoduchá vec. Jednoducho vchádzame do atmosféry oslavy diela kríža. Približuje nám to text a posledné dve vety hovoria o tom, že v tej chvíli do oslavy diela kríža pozývame všetkých anjelov a svätých. Posledné slová prefácie znejú: ,,A preto s anjelmi a všetkými svätými ohlasujeme tvoju slávu a spolu s nimi voláme…“ V tomto momente sa nad oltárom a nad nami otvára nebo a zostupujú tisíce a tisíce anjelov i svätých, ktorí obklopujú oltár. 

Svätci a mystici, ktorí videli Eucharistiu duchovnými očami hovoria, že pred oltárom tiež stojí celá Cirkev, ktorá sa očisťuje v očistci. Všetky duše z očistca a hlavne tie, za ktoré je slúžená svätá omša. Tieto duše budú najbližšie pri kríži a každá duša bude osobne prežívať smrť Ježiša za svoje vlastné hriechy. 

Keď spievame Svätý, Svätý, Svätý, musíme to vidieť očami srdca. Končiac tento hymnus, sme všetci pozvaní do Večeradla. Kňaz pomocou svojich pomazaných rúk, bude vzývať Ducha Svätého, aby kalich s vínom a paténa s oblátkou, sa stali telom a krvou Pána Ježiša. Odohráva sa to v momente, keď kňaz kladie ruky nad kalich a paténu. V tejto chvíli prechádza Duch Svätý cez ruky kňaza. A prechádza nimi, aj keď je toho kňaz nehodný, dokonca aj keď žije v ťažkom hriechu. Pán Ježiš povedal pátrovi Piovi: ,,Keď musím prísť na oltár cez kňaza, ktorý žije v ťažkom hriechu, prežívam neuveriteľný šok, mučenie a utrpenie.“ A páter Pio hovorí, že Ježiš nazýva takýchto kňazov “mäsiari“. Ježiš vtedy prechádza hrozným utrpením, ale je prinútený, lebo sľúbil, že keď ruky kňaza zavolajú slovami konsekrácie Pána Ježiša, On príde. 

ČO SA DEJE POČAS PREMENENIA

Z Večeradla sme prenesení na Golgotu. Nastáva premenenie. Oltár sa stráca a namiesto neho tam stojí kríž Pána Ježiša Krista. Všetci stojíme pod krížom a každý z nás môže zaujať určitý postoj. Môžem byť ako Mária pod krížom, ktorá spolutrpí so svojím Synom. My svojím hriechom zatvrdzujeme naše srdcia, stávame sa ľahostajní k utrpeniu, preto nie sme schopní empaticky vnímať utrpenie druhého človeka. Môžem byť ako dobrý lotor, ktorý vidí celú históriu svojho života a hovorí: ,,Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho Kráľovstva.“ A ako iste vieme, Ježiš mu odpovie: ,,Ešte dnes budeš so mnou v raji.“ Taktiež môžem byť ako ten druhý lotor, nahnevaný na všetko a na všetkých – a s hnevom v srdci hovoriť: ,,Keď si Mesiáš, prečo takto trpím? Prečo mi je tak ťažko, keď hovoríš, že ma miluješ? Kde si?“ A tiež môžem byť ako dav stojaci pod krížom. Jednoducho ľahostajne stojí a pozerá. Možno myšlienkami a srdcom som niekde úplne inde a nie s Ježišom pri Jeho kríži. Je to môj výber, kým budem pod krížom. 

Už som spomínal, že Eucharistia sa deje mimo času, je to večné teraz. Onedlho zaznejú slová: ,,Toto robte na moju pamiatku.“ Avšak slovo pamiatka po grécky neznamená niečo, čo bolo, ale znamená sprítomnenie. Čiže v momente, v ktorom sa to deje, prichádza Ježiš. My si nespomíname na niečo, čo bolo pred 2000 rokmi, ale konáme to teraz. Vchádzame do večnosti. Ježiš zomrel iba raz za hriechy, ale my vchádzame do prítomnosti Jeho smrti mimo času a priestoru – tu a teraz. Je to neuveriteľný Boží zázrak. 

Keď kňaz hovorí: ,,Vezmite a jedzte, toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Toto robte na moju pamiatku.“, ukazuje nám pritom telo Pána Ježiša. Je to moment vyvýšenia Ježiša, o ktorom hovorí proroctvo: 

,,A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ (Ján 12:32) 

Priťahuje srdcia každého z nás. Keď sa otvoríme tejto milosti, neuveriteľným spôsobom nás pritiahne do svojho srdca. Je vyvýšený ten, ktorý je celý úplne zničený, zmasakrovaný a umučený mojim hriechom. 

ČO SA DEJE POČAS POZDVIHNUTIA A AKÉ MILOSTI VTEDY MÔŽEME OBDRŽAŤ 

Mnoho sa hovorí o eucharistických zázrakoch. Keď sa zjavuje fyzická krv a fyzické telo pána Ježiša, skúma sa to v troch od seba nezávislých laboratóriách, bez podania informácií, za akých okolností sa to udialo. Ide o čistú diagnózu toho, čo vedec objaví. Je šokujúce, že všetky eucharistické zázraky, s počiatkom od 4. storočia až do dnešného dňa, majú tú istú krvnú skupinu. Taktiež sa tá istá krvná skupina nachádza na Turínskom plátne. Vedci hovoria, že ide o vec, ktorá sa nedá vedecky vysvetliť. Preto sa to nazýva eucharistický zázrak. Vedci skúmajú tkanivo a ukazuje sa, že ide o tkanivo srdcového svalu človeka, ktorý sa nachádza v stave agónie, v hroznom utrpení a o chvíľu sa toto srdce pod vplyvom tak veľkého utrpenia roztrhne. Veľké množstvo bielych krviniek v srdcovom svale potvrdzuje, že srdce je živé. A zázrak spočíva práve v tom, že toto srdce žije. Vedci nie sú schopní vysvetliť, ako je možné, že srdce, ktoré skúmajú pod mikroskopom, žije. Keby to bolo srdce človeka, ktorý zomrel, nebolo by tam toľko uvoľnených bielych krviniek. Preto vedci tvrdia, že toto srdce je totálne zmasakrované utrpením. Chápeme teraz, koho kňaz drží v rukách? Keď Ho dvíha z patény a ukazuje nám Ho, dotýka sa zmasakrovaného srdca Boha, ktorý zomiera na kríži. To, čo drží, je jedna veľká rana. Viete, ako ma bolí, keď vidím kňaza, ako dvíha hostiu a je si nevedomý, koho drží vo svojich rukách. Keď nám Ho kňaz dvíha, plnia sa slová: ,,…jeho ranami sme uzdravení.“ (Iz 53, 5) V tomto momente sa môžeme mimoriadnym spôsobom modliť za uzdravenie z každej choroby. Moje rany pritlačené k ranám Ježišovým. Dotkni sa svojich rán Ježišovými ranami. Doslova k nemu priľni. Všetky tvoje rany sa spájajú s Jeho ranami a vtedy dochádza k transfúzii krvi. Jeho krv, ktorá uzdravuje, má moc uzdraviť tvoje rany. Jeho krv prúdi v tvojich ranách. Transfúzia krvi, ktorá dáva neuveriteľné uzdravenie. Ak máš nejakú chorobu, tak len povedz: ,,Pane, teraz beriem túto chorobu a dotýkam sa tvojich rán a prosím ťa o uzdravenie. Pane, paralyzuje ma strach, neviem si s tým poradiť, odovzdávam ti tento strach a vkladám ho do tvojich rán.“ Pretože v Jeho ranách je naše uzdravenie. 

Raz som bol v prísnom kláštore trapistov. Oni majú okrem iného aj takú regulu, že v momente premenenia, všetci mnísi padajú v znaku kríža pod krížom Pána. Premenenie trvá niekoľko minút a oni vtedy skladajú seba v obetu za svet. Viete, aká to je vzrušujúca skúsenosť? Smrť Ježiša niekoľko minút v tichu, keď je vyzdvihnuté Jeho telo, ktoré je pribité ku krížu a keď sa môžu modliť za celý svet. V úvode do misálu v r. 1984, bol zmenený výraz v momente premeny z adorácie Eucharistie k ukázaniu Eucharistie. A kňaz Eucharistiu dvíha a ukazuje nám ju. 

Kedy mám čas celým srdcom prežiť smrť Ježiša na kríži, keď je to tak rýchlo vykonané? Kedy mám čas vložiť všetky svoje rany do rán Ježišových? Keď pápež Benedikt XVI. navštívil Poľsko a bol v seminári v Krakove, mal prekrásnu prednášku pre klerikov a kňazov a hovoril o tomto momente svätej omše. Vravel, aby sme sa vrátili k adorácii Eucharistie, aby to vyzdvihnutie nebolo zredukované len do úkonu ukázania, ale ukázania a adorácie Eucharistie. 

Keď kňaz zdvíha kalich s krvou Ježiša, prijímaj celú moc tejto krvi. Pretože Ježišova krv ťa predovšetkým obmýva z každého hriechu. Ježišova krv ťa oslobodzuje od každej závislosti. Pretína moc závislostí, pretína moc hriechu, dáva ti smelý prístup k Otcovi. Si obmytý Ježišovou krvou a vďaka Ježišovej krvi môžeš byť v intimite s Nebeským Otcom. Ba čo viac, Ježišova krv ťa činí neviditeľným pre zlo. Všetko, čo je ponorené do Ježišovej krvi, je v Nej zapečatené. Mimoriadnym spôsobom v čase premeny ponáraj seba do krvi Ježiša. A ponáraj do nej všetko a všetkých, čo má pre teba nejakú hodnotu, aby to bolo neviditeľné pre zlo.

Boh chce, aby otcovia pečatili v Ježišovej krvi svoje rodiny a svoje manželstvá. Nie až tak matka ako otec, pretože otcovia majú duchovnú autoritu, aby zapečatili v Ježišovej krvi celú svoju rodinu. Aké by to bolo pekné, keby každý otec, predtým ako ide do práce, išiel na svätú omšu a zapečatil na celý deň svojich najbližších, celú rodinu, celý dom. Diabol by v tejto rodine už nemal čo povedať. 

,,Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením… Ak dá svoj život na obetu za hriech, uvidí dlhoveké potomstvo a podarí sa skrze neho vôľa Pánova. Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta. Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou ospravedlní mnohých a on ponesie ich hriechy. Preto mu dám za údel mnohých a početných dostane za korisť, lebo vylial svoju dušu na smrť a pripočítali ho k hriešnikom. On však niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov.“ (Iz 53, 10-12)

Spracovala: Dominika Knapová

Online vo svete – o. Dominik Chmielewski – Panna Mária a Eucharistia V. – SLEDUJTE TU:

VYDALI SME PRE VÁS 2 NOVÉ BROŽÚRY, viac info: KRAĽUJ NÁM KRISTE ; ODPROSUJÚCE POBOŽNOSTI a SVÄTÁ HODINKA