Tento článok je spracovaný z relácie: Svätá Hyacinta – prečo mnohí idú do pekla – Ralph Martin

13. júla 1917 ukázala Panna Mária fatimským deťom realitu pekla. Peklo je také hrôzostrašné, až sa deti vyjadrili, že ak by nebola pri nich Panna Mária, zomreli by od hrôzy. Zvlášť pre Hyacintku bolo toto videnie také strašné, že od tej chvíle robila všetko, čo bolo v jej silách, aby zachránila čo najviac duší. 

„Keby ľudia vedeli, čo je večnosť, urobili by všetko možné, aby zmenili svoj život. Prídu módy, ktoré budú urážať Pána Ježiša. Osoby, ktoré slúžia Bohu, nemôžu byť otrokmi módy. V Cirkvi nieto miesta pre módu. Pán Boh je vždy ten istý. Hriechy, ktoré privádzajú do pekla toľké duše, sú to hriechy nečistoty. Lekári nemajú svetla, aby uzdravili chorých, lebo nemajú Božiu lásku. Kňazi musia byť čistí. Veľmi čistí. Neposlušnosť kňazov a rehoľníkov voči vlastným predstaveným a voči sv. Otcovi sa veľmi nepáči Pánu Ježišovi.“ (Panna Mária hovorí sv. Hyacinte)

„Mnohí ľudia idú do pekla kvôli telesným hriechom.“ (Panna Mária vo Fatime)

Ukázanie pekla, ale túžba po nebi

Sestra Lucia z Fatimy na žiadosť biskupa píše o sv. Hyacinte takto: „Vízia pekla ju napĺňa hrôzou, a to až do takej miery, že každé pokánie a umŕtvovanie je v jej očiach ničím – len keby mohlo zabrániť dušiam, aby sa dostali do pekla.“

Pred ľudským rodom stojí len jedno zásadné rozhodnutie – povedať áno ponuke milosrdenstva skrze Kristovu obetu na kríži, prijať odpustenie hriechov a žiť s Ním v priateľstve až do konca; alebo toto milosrdenstvo odmietnuť, prípadne sa voči nemu stať ľahostajným. 

Život na tejto zemi je časom skúšky, časom voľby. To, o čom voľba v konečnom dôsledku je, značí život a smrť – večný život alebo druhá smrť, ktorá sa v Písme nazýva peklo. Niektorí ľudia, dokonca aj tí najpovolanejší, odmietajú hovoriť s deťmi o pekle, aby ich to nevystrašilo. Panna Mária však ukázala malým deťom (Lucia, 10 rokov; František, 9 rokov; Hyacinta, 7 rokov) z Fatimy realitu pekla. Dnes by sme azda povedali, že takéto malé deti by sme už len pri rozprávaní o pekle vystrašili. Do Cirkvi prišiel duch sveta, duch bezbožného strachu, ktorý nás priviedol ku kompromisom s Evanjeliom, aby sme ľuďom viac nehovorili pravdu o základných skutočnostiach.

Hyacinta – malé dievča veľkých skutkov

Sestra Lucia pokračuje: „Boh však neváhal ukázať peklo trom deťom, pretože dobre vedel, že budú zhrozené, až by som povedala, že sa budú od strachu chvieť.“ Bol to hrozný zážitok; Panna Mária im ukázala, aké hrozné je utrpenie v pekle.

„Hyacinta si zamyslene sadla na zem alebo na skalu a zvolala: ´Ach, peklo! Peklo! Ako mi je ľúto duší, ktoré idú do pekla.´ Potom sa zachvela, pokľakla so zopätými rukami a predniesla modlitbu, ktorú nás naučila Panna Mária.“ Túto modlitbu odriekame po každom desiatku svätého ruženca: Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa, priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo.

„Vaša excelencia pochopí, že som mala dojem, že záverečné slová modlitby sa vzťahujú na duše v najväčšom nebezpečenstve zatratenia, alebo na tie, ktoré sú mu najbližšie. (…) Hyacinta takto zostávala na kolenách dlhý čas a stále dookola opakovala tú istú modlitbu. Z času načas, ako keď sa niekto prebúdza zo spánku, zavolala na svojho brata Františka: ´Francisco, modli sa so mnou, musíme sa veľa modliť, aby sme zachránili duše od pekla, toľko ich tam ide! Tak veľa!´ Inokedy sa pýtala: ´Prečo naša Pani neukáže peklo hriešnikom? Ak by ho videli, nehrešili by a vyhli by sa mu. Musíš povedať našej Pani, aby ukázala peklo všetkým ľuďom, s odkazom na tých, ktorí boli na mieste zjavenia a uvidíte, ako sa všetci obrátia.´ (…) Po jednom zo zjavení sa ma potom opýtala: ´Prečo si nepovedala Panne Márii, aby tým ľuďom ukázala peklo?´ ´Zabudla som.´ A potom Hyacinta smutne dodala: ´Ani ja som si nespomenula.´ Niekedy sa tiež pýtala: ´Akých hriechov sa ľudia najviac dopúšťajú, že sa dostanú do pekla?´ (…) Keď Hyacinta zomierala v nemocnici v Lisabone, sa musela Panny Márie priamo spýtať: ´Aké hriechy často posielajú ľudí do pekla?´ Panna Mária povedala, že mnohí ľudia idú do pekla kvôli telesným hriechom.“

„Keď v duchu umŕtvovania nechcela (Hyacinta, pozn. red.) jesť, povedala som jej: ´Počuj, Hyacinta, a teraz jedz.´ ´Nie,´ povedala, ´prinášam túto obetu za hriešnikov, ktorí sa prejedajú.´ A keď bola chorá a napriek tomu šla na svätú omšu vo všedný deň, naliehala som na ňu: ´Hyacinta, nechoď, nemôžeš, nie si schopná. Okrem toho dnes nie je nedeľa.´ Hyacinta len odpovedala: ´Na tom nezáleží. Idem za hriešnikov, ktorí v nedeľu nechodia do kostola.“

Panna Mária ukázala videnie reality pekla trom malým deťom, pretože vedela, že malé deti sú schopné veľkej svätosti. Mladí ľudia sú schopní mať myseľ a srdce úplne zapálené Božím zjavením, pravdou o nebi, pravdou o pekle a dôležitosťou pokánia, obety a modlitby. Aké je ponaučenie pre nás? V živote sa musíme starať predovšetkým o našich priateľov, príbuzných, členov rodiny, ľudí, ktorých práve stretáme. Je také jednoduché začať konverzáciu. Ako povedal sv. Peter v jednom zo svojich listov: … „ale uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás.“ (1 Pt 3, 15) Buďme vždy pripravení svedčiť o tom, prečo veríme v Pána, a prečo je dôležité, aby každý veril v Pána, pretože v stávke je naozaj veľa. Dôsledky budú také, ako žijeme, čomu veríme, a či vytrváme až do konca alebo nie. Nehovoríme o ničom menšom ako o nebi alebo o pekle.

Premena sveta cez tŕnistú cestu lásky

Svätá Hyacinta nám ukazuje, ako môžeme rásť v starostlivosti o spásu duší. Panna Mária vo Fatime povedala, že mnohé duše idú do pekla, pretože sa za ne nemodlí a neprinášajú sa obety. Začnime prinášaním malých obiet – rôznymi spôsobmi odkladajme svoje uspokojenia (napríklad odriekneme si jedlo či obľúbený nápoj) – a uvidíme veľké Božie diela. Panna Mária tiež hovorila fatimským deťom o ochote a bez sťažovania sa prijať utrpenie, ktoré nám Boh posiela do cesty. Boh nevytvára utrpenie, Boh nestvoril zlo, nestvoril chyby vo vesmíre či v našom tele. Toto je dôsledkom pádu a toho, ako sa náš ľudský rod odvrátil od Boha. Pán dovoľuje bolestivé veci a posiela ich pre našu spásu, pre naše očistenie. Ak prijmeme utrpenie, ktoré nám Boh posiela do cesty, je to jedna z hlavných obiet, o ktoré Panna Mária prosí. Prinášajme obety ako zadosťučinenie za obrátenie hriešnikov, za pokoj vo svete.

Panna Mária vystríhala, že ak nebude pokánie, príde horšia vojna, ako bola 1. Svetová vojna, ktorú prežívali. Hyacinta videla hrôzu vojny, ktorá sa blížila. Videla, že k pokániu nedôjde, a bola veľmi smutná, lebo vedela, že mnohí, ktorí zomrú počas vojny, pôjdu do pekla. Panna Mária nás takisto pozýva ku každodennej modlitbe svätého ruženca za zadosťučinenie hriechov, za obrátenie hriešnikov a za pokoj vo svete. Veci visia na vlásku a naša modlitba a obeta môžu zmeniť svet, a tak zachrániť duše.

Spracovala: Dominika Knapová

Celú reláciu Svätá Hyacinta – prečo mnohí idú do pekla – Ralph Martin si môžete pozrieť TU:

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás