Tento článok je spracovaný z relácie: Ralph Martin – Boh Ťa nikdy neprestane milovať

Ježiš nás počas svojho života, svojej agónie a svojho umučenia, všetkých a každého osobitne poznal a miloval, a vydal sám seba za každého z nás: Boží Syn „ma miloval a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2,20) . Všetkých nás miloval ľudským srdcom. Preto Najsvätejšie Ježišovo Srdce, prebodnuté za naše hriechy a pre našu spásu, „sa považuje za hlavný znak a symbol… tej lásky, ktorou božský Vykupiteľ neprestajne miluje večného Otca a všetkých ľudí. Boh, ktorý stvoril človeka z lásky, povolal ho aj k láske, ktorá je základným a vrodeným povolaním každej ľudskej bytosti. Lebo človek je stvorený na obraz a podobu Boha, ktorý sám „je Láska“ (1Jn 4,8.16) . (KKC 478; 1604)

Obdivovať krásu Boha vo všetkom

Boh nás tak miluje, že nás priviedol k existencii. Ak sme živí, Boh nás chce, miluje nás a vidí v nás dobro. Boh videl všetko, čo urobil a bolo to veľmi dobré. Je v nás niečo fundamentálne dobré, pretože nás stvoril Boh.

Boh pre nás vytvoril vesmír. Vytvoril pre nás nesmierny vesmír galaxií, mliečnu dráhu, bilióny hviezd a dokonalý slnečný systém. Slnko a iné planéty v slnečnej sústave Boh dokonale stvoril, aby to podporovalo a udržiavalo život. Astronómovia hovoria, že šanca, žeby toto všetko bola náhoda, je veľmi malá; všetko musí byť šité na mieru. Boh stvoril celý vesmír, aby podporil ľudský život.

Raz niekto prišiel so sloganom: „Nájdi si čas, zastav sa a ovoňaj kvety.“ Toľko druhov kvetov! Sú ich plné polia. Sme obklopení toľkou krásou života, inteligenciou a kreatívnou energiou Boha. Filozofi si kladú otázku, na ktorú nevedia odpovedať: Prečo existuje skôr niečo ako nič? My, ktorí sme uverili, poznáme odpoveď. Boh nás miluje a chcel sa s nami podeliť o svoju dobrotu, lásku a o svoj život. Boh nás miluje a chce byť viac v nás. Boh nás chce obklopiť znakmi svojej nesmiernej moci, dobroty, svätosti a kreativity.

Stvorení na obraz Boží

Existuje niečo, čo sa Bohu na nás páči. Sú to naše srdcia, naše mysle, naše duše, naše telá. Je v nás niečo, čo odzrkadľuje Božie dobro a Božiu lásku i múdrosť.

Pri pohľade na hviezdy by sme mali niečo cítiť. Keď pozorujeme vtáky, keď sa dívame na kvet, vidíme niečo zo samotného Boha. Ak sa dívame na seba navzájom, musíme vnímať niečo špeciálne.

Naši prarodičia Adam a Eva hlúpo a tragicky naleteli veľkému klamstvu: „Môžete byť ako Boh“, a týmto zakúsili, že spolu s dobrom prišlo zlo, bolesť, choroba, utrpenie a smrť. Prišlo strašné nepriateľstvo medzi ľudskými bytosťami. Kain zabil svojho brata Ábela a to bolo ovocie vzbury proti Bohu, a toto ovocie pretrváva. Keď sa Panna Mária vo Fatime rozprávala s Hyacintou, povedala jej: „Vojny sú trestom za hriech.“ Hriech je koreňom všetkého zla vo svete. Hriech je koreňom všetkého nášho utrpenia, nešťastia. Nejde len o osobný hriech, ale o spoločnú vzburu proti Bohu. Avšak znovu sa môžeme stretnúť s Láskou. Zakaždým, keď sa stretneme so zlom a narazíme na utrpenie, vždy stretneme Božiu lásku, pretože On nás nikdy neopustí. Boh nikdy neopustí svoje stvorenie. Nikdy neprestane uzdravovať, zachraňovať a odpúšťať.  

Spása je zadarmo, ale lacná nebola

„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,6)

Nad týmito slovami môžeme meditovať po zvyšok svojho života. Aký to dar! Ježiš je liek na našu smrť. Ježiš je Božie ustanovenie, ktoré nás privedie naspäť do raja.

Keď trpíme, zažívame mučivú bolesť, či už mentálnu, emocionálnu alebo fyzickú, pozrime na Kristov kríž a na Jeho extrémnu bolesť, ktorú prežíval. Dokonca ani kríž nevie dostatočne znázorniť neskutočnú bolesť ukrižovania vlastnými bytosťami, ktoré stvoril, a za ktoré zomrel. Pozerajme na kríž a vedzme, že sám Boh vzal na seba krajnosť bolesti, smrť a opustenosť, odmietnutie priateľmi a zaprenie Petrom. Nestály dav a nestále srdcia ľudských bytostí. Chcel vydržať čokoľvek, aby nik, kto sa k Nemu obráti alebo v Neho verí, neskončil v smrti a v oddialení od Boha. Je také jednoduché vysloviť slová večný život, ale málokedy si uvedomujeme, aký je to úžasný dar, záchrana a zabezpečenie. Je to riešenie, spása, zmierenie a ustanovenie, ktoré nás povznesie ďaleko nad Telo a Krv a prenesie nás do reality Ježišovho zmŕtvychvstania. Večný život nie je len život, ktorý trvá večne a je neskutočným darom, ale je to požehnaný, posvätený, vykúpený a premenený život.

„Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska.“ (1 Jn 4,7-8)

Sme milovaní, ale musíme milovať. Sme milovaní láskou, ktorá stačí na to, aby nám odpustila naše hriechy, žeby zahojila naše najhlbšie rany a umožnila nám odpustiť tým, ktorí nám najviac ublížili.

„A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého. Boha nikto nikdy nevidel; ale keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá.“ (1 Jn 4,9-12)

Ak niekomu nevieme odpustiť, ak sú v našom srdci hlboké rany, v našej mysli hlboký smútok, požiadajme Boha, aby nám ukázal, ako veľmi sme milovaní a koľko bolesti musel znieť, aby boli naše hriechy odpustené a mohli sme mať večný život. Odpusťme osobe, ktorá nás zranila, aby sme mohli mať čisté svedomie. Pri poslednom súde budeme súdení Tým, ktorý nás miluje.

Jeho milované deti

„Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme.“ (1 Jn 3,1)

Ak veríme v Ježiša, boli sme pokrstení a žijeme v milosti, patríme do Božej rodiny. Sme súčasťou Božej rodiny a budeme úplne premenení pri vzkriesení tela. Boh je láska a my sme Jeho milované deti, ktoré nikdy neprestane milovať. Božia láska je úplne osobná.

„Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je. Každý, kto má túto nádej v neho, usiluje sa byť čistý, ako je on čistý.“ (1 Jn 3,2-3)

Raz sa určitým spôsobom budeme zdieľať s Bohom a podieľať sa na Jeho prirodzenosti. Budeme účastní na výnimočne krásnom, intenzívnom, pravdivom a svätom živote Boha. Nadobudnime dôveru a pamätajme, že sme nekonečne milovaní. Nič nás nikdy nemôže oddeliť od Kristovej lásky, iba ak ju my sami odmietneme a odvrátime sa od nej. Ak sme sa od nej už odvrátili, prosme o milosť vrátiť sa späť do Božej rodiny. Ak sme spáchali ťažký hriech, je potrebné sa z toho vyspovedať. Rozhrešenie dáva Ježiš skrze osobu kňaza.

Pán vždy stojí pri nás, spojí našu bolesť s Jeho bolesťou a my ju budeme ľahšie niesť. Spojme sa s Ježišovou bolesťou a chcime, aby naša obeta slúžila k spáse sveta.

Na záver pamätajme, že Boh nás miluje, volá nás po mene, váži si nás, stvoril nás na svoj obraz a teraz v nás obnovuje svoju podobu, pomaly cez milosť, cez vieru, cez Jeho Slovo, cez sviatosti. Boh je Láska, ktorá nás nikdy neprestane milovať.

Spracovala: Dominika Knapová

Celú reláciu Ralph Martin: Boh Ťa nikdy neprestane milovať – si môžete pozrieť TU:

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás