Bratislava 9. júna (TK KBS) Liturgická pamiatka Panny Márie, Matky Cirkvi, pripadá na pondelok po slávnosti Zoslania Ducha Svätého. Ustanovil ju pápež František v roku 2018 ako záväznú pre celú Katolícku cirkev. Hoci ide o sviatok pomerne nový, titul „Matka Cirkvi“ má hlboké teologické i historické korene.

Mystické materstvo Márie

Panna Mária je Matkou Krista – nielen jeho tela narodeného z jej lona, ale aj jeho tela mystického, ktorým je Cirkev.

Toto poňatie vychádza priamo zo Svätého písma a bolo oficiálne potvrdené pápežom Pavlom VI. 21. novembra 1964 pri závere tretej etapy Druhého vatikánskeho koncilu, v súvislosti s promulgáciou dogmatickej konštitúcie Lumen gentium. Odvtedy sa tento titul dostáva do širšieho povedomia a od roku 1980 je súčasťou Loretánskych litánií.

Užšie liturgické začiatky v Poľsku a Argentíne

Liturgická úcta k Panne Márii, Matke Cirkvi, sa však slávila už skôr – napríklad v Poľsku, kde bola do národného kalendára zaradená so súhlasom pápeža 4. mája 1971, alebo v Argentíne.

Titul „Matka Cirkvi“ nesie veľa kostolov po celom svete, vrátane Slovenskej a Českej republiky. Tento titul sa premieta aj do umenia – napríklad v mozaike v Ríme alebo na slovenskom pútnickom mieste Živčáková pri Turzovke, kde sa nachádza chrám zasvätený práve Matke Cirkvi.

Mnohotvárna blízkosť Márie

Cirkev Máriu oslovuje mnohými titulmi, aby vyjadrila jej výnimočnosť, dary a blízkosť ľuďom každého národa a kultúry. V každej dobe boli ustanovené nové sviatky podľa potrieb veriacich – niekedy na obranu právd viery, inokedy ako povzbudenie a posila.

Mária sa zjavuje v podobách ľudí konkrétneho miesta – Panna Mária Guadalupská ako Mexičanka, čínska Panna Mária s ázijskými rysmi. Jej posolstvo je však vždy rovnaké: „Som vaša Matka“. V tom spočíva jej materstvo – je blízka, počúvajúca, privádzajúca ku Kristovi.

Mária – Matka, ktorá vedie k Synovi

Úcta k Panne Márii vychádza z evanjelia. Práve ona v Káne Galilejskej povedala služobníkom: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2, 5). V tom je jej úloha aj dnes – viesť nás k poslušnosti Bohu. Ona je tá, ktorá uchovávala všetky Ježišove slová vo svojom srdci a stála pod krížom, kde ju Kristus zveril milovanému učeníkovi – teda celej Cirkvi: „Hľa, tvoja Matka.“ (Jn 19, 27)

Sviatosti nás spájajú s Kristom a jeho Matkou

Cez sviatosti sme včlenení do Kristovho tela. On sám hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom.“ (Jn 6, 56) A práve preto je aj jeho Matka našou Matkou – Matkou Cirkvi.

Mária túži pre každého človeka po tom, čo je najväčším dobrom – po večnom živote v Božom kráľovstve. Jej úloha v dejinách spásy nie je okrajová, ale úzko spätá s Ježišovým poslaním. Aj dnes ju Cirkev vzýva ako tú, ktorá nás vedie k Synovi, k Duchu Svätému a k Otcovi, v ktorých jednote máme život.

Ako píše apoštol Pavol: „Čo oko nevidelo, čo ucho nepočulo, čo ani človeku na myseľ neprišlo, pripravil Boh tým, ktorí ho milujú.“ (1 Kor 2, 9) Mária, Matka Cirkvi, je sprievodkyňou na tejto ceste.

Zdroje: catholica, cirkev.cz, tkkbs.sk

MÁRIA – MATKA KRISTOVA, MATKA CIRKVI – učenie o Preblahoslavenej Panne Márii z Katechizmu Katolíckej Cirkvi

---

6. odsek
MÁRIA – MATKA KRISTOVA, MATKA CIRKVI

963 Už sme hovorili o úlohe Panny Márie (484-507) v Kristovom tajomstve a v tajomstve Ducha Svätého. (721-726) Teraz treba uvažovať o jej mieste v tajomstve Cirkvi. „Veď Panna Mária… je uznávaná a uctievaná ako pravá Božia a Vykupiteľova Matka…, ba je ,priamo matkou údov [Krista]…, lebo svojou láskou spolupracovala, aby sa v Cirkvi narodili veriaci, ktorí sú údmi tejto Hlavy‘.“ „Mária,… Matka Kristova, aj Matka… Cirkvi.“

I. Máriino materstvo voči Cirkvi

ÚPLNÉ ZJEDNOTENÁ SO SVOJÍM SYNOM…

964 Máriino poslanie voči Cirkvi je neoddeliteľné od jej spojenia s Kristom a priamo z neho vyplýva. „Toto spojenie Matky so Synom na diele spásy sa prejavuje od chvíle panenského počatia Krista až po jeho smrť.“ Osobitne je zjavné v hodine jeho umučenia:

„Preblahoslavená Panna napredovala na ceste viery (534) a verne vytrvala vo svojom spojení so Synom až po kríž, kde stála nie bez Božieho zámeru; spolu so svojím Jednorodeným veľmi trpela a s materským srdcom sa spojila s jeho obetou, (618) keď s láskou súhlasila s obetovaním obete, ktorú ona porodila; a napokon ju sám Ježiš Kristus umierajúci na kríži dal za matku učeníkovi týmito slovami: ,Žena, hľa tvoj syn‘ (Jn 19,26) .“

965 Po nanebovstúpení svojho Syna Mária „pomáhala svojimi modlitbami pri počiatkoch Cirkvi“. Spolu s apoštolmi a niekoľkými ženami „vidíme… aj Máriu vyprosovať svojimi modlitbami dar Ducha, ktorý ju zatienil už pri zvestovaní“.

… AJ PRI SVOJOM NANEBOVZATÍ…

966 „Napokon bola Nepoškvrnená Panna – uchránená nedotknutá (491) od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu – po skončení pozemského života vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy a Pán ju povýšil za Kráľovnú vesmíru, aby sa tak plnšie pripodobnila svojmu Synovi, Pánovi pánov a víťazovi nad hriechom a smrťou.“ Nanebovzatie presvätej Panny je výnimočnou účasťou na zmŕtvychvstaní jej Syna a anticipovaním vzkriesenia ostatných kresťanov:

„Pri svojom pôrode si si zachovala panenstvo, pri svojom usnutí si neopustila svet, Bohorodička: dosiahla si prameň života, ty, ktorá si počala živého Boha a svojimi modlitbami oslobodíš naše duše od smrti.“

… JE NAŠOU MATKOU V PORIADKU MILOSTI

967 Pretože Panna Mária plne súhlasila s vôľou Otca, s vykupiteľským dielom svojho Syna a s každým vnuknutím Ducha Svätého, je pre Cirkev vzorom viery a lásky. (2679) Preto je „najvynikajúcejším a celkom jedinečným údom Cirkvi,“ ba je uskutočneným obrazom Cirkvi (507) (Ecclesiae typus).

968 Ale jej poslanie voči Cirkvi a celému ľudstvu siaha ešte ďalej. Ona „poslušnosťou, vierou, nádejou a vrúcnou láskou celkom mimoriadnym spôsobom spolupracovala na Spasiteľovom diele (494) pre obnovu nadprirodzeného života duší. Preto je našou Matkou v poriadku milosti.“

969 „A toto Máriino materstvo (501) v poriadku milosti trvá neprestajne od súhlasu, ktorý s vierou dala pri zvestovaní (149) a bez zaváhania zachovala pod krížom, až kým sa definitívne nezavŕši počet všetkých vyvolených. Lebo ani po svojom nanebovzatí neprestala v tomto spasiteľnom poslaní, (1370) ale svojím ustavičným orodovaním nám aj naďalej sprostredkúva dary večnej spásy… Preto sa Preblahoslavená Panna vzýva v Cirkvi pod titulmi Orodovnica, Ochrankyňa, Pomocnica, Prostrednica.“

970 „Máriino materské poslanie voči ľuďom (2008) však… nijako nezatieňuje ani nezmenšuje jediné Kristovo prostredníctvo, ale ukazuje jeho moc. Lebo každý spasiteľný vplyv Preblahoslavenej Panny… pochádza z nesmiernej hojnosti Kristových zásluh, zakladá sa na jeho prostredníctve, úplne od neho závisí a z neho čerpá všetku svoju účinnosť.“ „Lebo nijaké stvorenie nemožno nikdy postaviť na roveň vteleného Slova a Vykupiteľa. (1545) Ale podobne ako na Kristovom kňazstve majú rozličným spôsobom účasť aj vysvätení služobníci, aj veriaci ľud a ako sa jediná Božia dobrota rozmanitým spôsobom skutočne rozlieva v stvoreniach, tak aj jediné Vykupiteľovo prostredníctvo (308) nevylučuje, ale vzbudzuje mnohorakú spoluprácu tvorov, pochádzajúcu z jediného prameňa.“

II. Kult preblahoslavenej Panny

971 „Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“ (1172) (Lk 1,48) . „Úcta Cirkvi k Preblahoslavenej Panne Márii patrí k samej podstate kresťanského kultu.“ Preblahoslavenej Panne „Cirkev právom preukazuje osobitný kult. Veď už od najstarších čias sa Preblahoslavená Panna uctieva pod titulom ,Bohorodička‘ a veriaci sa v modlitbách utiekajú pod jej ochranu vo všetkých nebezpečenstvách a potrebách… Tento kult…, hoci je celkom osobitný, sa podstatne líši od kultu adorácie, ktorý sa preukazuje vtelenému Slovu rovnako ako Otcovi a Duchu Svätému, a nanajvýš ho napomáha.“ Svoje vyjadrenie nachádza v liturgických sviatkoch zasvätených Božej Matke a v mariánskych modlitbách, ako je svätý ruženec, (2678) ktorý je „súhrnom celého evanjelia – totius Evangelii breviarium“.

III. Mária – eschatologická ikona Cirkvi

972 To, čo sme povedali o Cirkvi, o jej pôvode, poslaní a cieli, nemôžeme zakončiť lepšie ako tak, že obrátime pohľad na Máriu, (773) aby sme na nej kontemplovali, čo je Cirkev vo svojom tajomstve, na svojej „ceste viery“, a čím bude vo vlasti po skončení svojho putovania, kde ju „na slávu Najsvätejšej a nedeliteľnej Trojice“ „v spoločenstve všetkých svätých“ očakáva tá, ktorú si Cirkev uctieva ako Matku svojho Pána a ako svoju vlastnú Matku: (829)

„Medzitým však Ježišova matka, podobne ako v nebi – už oslávená s telom i dušou – je obrazom a počiatkom Cirkvi, ktorá sa má zavŕšiť v budúcom veku, tak tu na zemi, kým nepríde Pánov deň, svieti putujúcemu Božiemu ľudu ako znamenie bezpečnej nádeje a útechy.“ (2853)

Zhrnutie

973 Keď Mária pri zvestovaní vyslovuje svoje „Fiat“ („staň sa“) a tak súhlasí s tajomstvom vtelenia, už spolupracuje na celom diele, ktoré má uskutočniť jej Syn. Ona je Matkou všade tam, kde on je Spasiteľom a Hlavou tajomného tela.

974 Preblahoslavená Panna Mária po skončení svojho pozemského života bola vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy, kde už má účasť na sláve zmŕtvychvstania svojho Syna, a tak anticipuje vzkriesenie všetkých údov jeho tela.

975 „Veríme, že presvätá Bohorodička, nová Eva, Matka Cirkvi, neprestáva teraz v nebi vykonávať svoje materské poslanie voči Kristovým údom.“