Skutočný príbeh vojaka, ktorého ruženec udržiaval pri zdravom rozume

Strhujúce svedectvo vojaka mi dokázalo, že ruženec je oveľa viac než len obdivuhodná zbožná modlitba. Počul som ten príbeh ako tínedžer – dávno predtým, ako som sa stal katolíkom – a teraz si neviem spomenúť, či sa ku mne dostal prostredníctvom novín alebo príbehu v televízii, ale chytil ma a obrazy zostali utkvené v mojej mysli.

Mladý americký vojak, chorý, spotený a podvyživený ležal v polovedomí na hlinenej podlahe v horúcom väzení džungle. Bitky, ktoré teraz znášal, sa vyskytovali denne a občas, každú hodinu. Keď sa noc spojila s dňom a týždeň dal vzniknúť týždňu, brutalita narastala ako bez zmyslu, bez milosti a bez konca.

A napriek tomu, aj keď sa zrútil pod ťarchou neznesiteľnej bolesti a horúčkovitého delíria, okamihy jasného svetla našli jeho trasúci sa prst, ktorý niečo kreslil – leptal – na hlinenú podlahu. Desať bodiek bolo spojených do kruhu a v strede bol kríž. A potom, takmer nepostrehnuteľne, jeho opuchnuté, zakrvavené pery začali mrmlať: Zdravas, Mária milosti plná, Pán s tebou…

Tento vojak si neskôr spomínal, že ruženec ho udržiaval pri zdravom rozume uprostred času nepochopiteľnej bezohľadnosti. Vysloviť slová anjela Gabriela a svätej Alžbety Márii, Zdravas, Mária milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami, modliť sa Otče náš a Sláva Otcu a rozjímať o radostných, bolestných alebo slávnych tajomstvách živo priviedli Boha do tej zúfalo čiernej väzenskej cely. Posúvať zlomené prsty pozdĺž bodiek vyrytých v špine znamenalo cítiť poriadok, na chvíľu rozptýliť neporiadok a milosťou zatmiť nezmyselné utrpenie. 

Naozaj, Boh bol prítomný. Lebo ruženec, ako tento vojak jasne pochopil, nie je bezduchým recitovaním frázy za frázou alebo bezduchou katalogizáciou udalostí Kristovho života. Nie. Nie je to nič iné ako hlboko mystické ponorenie sa do Boha. 

Je to únik od bezcitného teraz do milujúceho Večného. Je to príležitosť sústrediť sa vo vrúcnom Kristovom objatí pomocou modlitieb a fráz a obrazov čerpaných z tisícročí zbožného uctievania. Alebo ako vrúcne vyjadril jeden verný spisovateľ: „Slová [ruženca] sú ako brehy rieky a modlitba je ako rieka samotná. Brehy sú potrebné na udávanie smeru a na udržanie toku rieky. Ale je to rieka, ktorá nás zaujíma. Takže v modlitbe záleží len na náklonnosti srdca k Bohu… Ako sa rieka vlieva do mora, brehy klesajú. Rovnako ako sa dostávame do hlbšieho zmyslu Božej prítomnosti, slová odpadávajú a…zostaneme v tichu v oceáne Božej lásky.“

Naozaj. Ruženec je modlitba zakorenená v okamihu, v spojení s večnosťou. 

Keď som sa prvýkrát stal katolíkom, veril som, že ruženec je premyslená, obdivuhodná modlitba oddanosti. Možno, uvažoval som, je to niečo, čo by som sa mal z času na čas modliť. Ale bolo to vzrušujúce svedectvo tohto vojaka, ktorý mi jednoznačne dokázal, že ruženec je oveľa viac. Je to neporovnateľné stretnutie s Kristom, ktoré dokáže prekonať aj tie najtvrdšie skutočnosti. Je to miesto modlitby, kde slová čoskoro odpadnú a „ zostaneme v tichu v oceáne Božej lásky“.

Vojak, ktorý znášal pekelné muky, pochopil a prijal ruženec ako hlboké, život podporujúce stretnutie s Bohom.

Autor: Masima

ZDROJ: https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2022/10/skutocny-pribeh-vojaka-ktoreho-ruzenec.html

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Facebook
Twitter
LinkedIn
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Prihlásiť sa

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás