V Sante Fe, hlavnom meste štátu Nové Mexiko, sa nachádza loretánska kaplnka. Jej interiér zdobí zvláštne schodisko, ktoré vzniklo za podivných okolností. Hovorí sa o ňom, že ho vytvoril sám svätý Jozef.
Arcibiskup Sante Fe Páter Jean-Baptiste Lamy priviedol v roku 1872 do svojej mladej diecézy sestry loretánky, ktoré tam mali viesť školu pre dievčatá. Počas niekoľkých rokov bol postavený kláštor spolu s kaplnkou. Tá mala byť v menšom rozmere kópiou slávnej parížskej Sainte-Chapelle, ktorú vybudoval v 13. storočí francúzsky kráľ svätý Ľudovít, pre uchovávanie tŕňovej koruny a iných relikvií Spasiteľovho umučenia, privezených z krížovej výpravy.
Pred ukončením prác sa však stalo čosi hrozné – projektant loretánskej kaplnky, známy francúzsky architekt Antoine Mouly bol zavraždený. Vtedy sa ukázalo, že nestačil spracovať projekt na schody, vedúce na chór kaplnky.
Zdalo sa, že dorobiť schody je úplne banálna záležitosť, no ukázalo sa, že táto úloha je prakticky nesplniteľná – v priestore svätyne sa nepočítalo s tradičnými schodmi a tak sa toho nechcel ujať žiaden zo zavolaných architektov či stolárov. Na chór sa za takýchto podmienok dalo vstúpiť jedine po rebríku.
Sestry loretánky sa zhodli, že vyriešiť problém schodov budú schopné len modlitbou. Obrátili sa teda na svätého Jozefa, ktorý bol predsa tesár. Písal sa rok 1881.
V posledný deň novény k svätému Jozefovi zaklopal na kláštornú bránu fúzatý, biedne oblečený starý muž, ktorého sprevádzal oslík. Cudzinec sa nepredstavil, ani veľa nehovoril. Povedal len, že je tesár a počul o ťažkostiach sestier a je ochotný schody na chór dokončiť. A hneď aj začal pracovať.
Tajomný muž nepotreboval žiadnu pomoc, ani nechcel, aby mu niekto pri práci prekážal. Po celú dobu svojej práce zamykal kaplnku. Schody boli o niekoľko mesiacov hotové. Keď matka predstavená uvidela hotové dielo, utekala po ostatné sestry, no čakalo ich prekvapenie – ukázalo sa, že tajomný tesár hneď po skončení práce zmizol a bez odmeny! Sestry hneď začali hľadať podivného starčeka na oslíkovi, dokonca aj vypísali odmenu, ale nikdy nebol nájdený. Odhodlané rehoľníčky dokonca kvôli tomu dali do miestnych novín inzerát, ale po starčekovi nezostala žiadna stopa.
Sestry loretánky teda dospeli k záveru, že tajomným tesárom bol sám svätý Jozef. Schody boli odvtedy nazvané zázračnými a stali sa cieľom mnohých pútí. Zaujímavosťou je, špirálové schody v kaplnke boli skutočne zhotovené zázračne – a sú ťažko vysvetliteľné aj pre dnešnú vedu. Tesár na ich postavenie nepoužil ani jediný klinec, či skrutku, všetko bolo nahradené hranatými drevenými kolíkmi. Špirálové schody majú tvar skrutky, ktorá vykonáva dvakrát obrat o 360° bez stredovej tyče pre podporu.
Ďalšou zaujímavosťou je počet schodov. Symbolika 33 (schodov) sa nepochybne spája s vekom Ježiša Krista. Rovnako aj samotný názov mesta, kde sa tento zázračný príbeh odohral – Santa Fe (po španielsky Svätá Viera) poukazuje s úžasom na silu viery, modlitby a možných príhovorov svätých.
Zázračné je aj drevo, použité na výrobu schodov. Sú zhotovené zo vzácnejšieho druhu smreku so značnou odolnosťou. Ale tento druh sa na území štátu Nové Mexiko nenachádza. Najbližšie miesto, kde rastú, je na Aljaške, vzdialenej od Santa Fe 6000 kilometrov! Bez odpovede zostáva otázka, akým spôsobom starec, ktorý mal k dispozícii len oslíka, mohol odtiaľ prepraviť také veľké množstvo dreva, aby stačilo na výrobu schodov. A hoci matka predstavená obišla pri hľadaní strateného tesára všetkých dodávateľov dreva v oblasti Santa Fe, nikto z nich sa so starcom na oslíkovi nestretol.
Možno to celé znie neuveriteľne, no v tomto prípade skutočne platí, že modlitby sestier loretánok boli vypočuté. Matka Magdaléna, predstavená kláštora uisťovala, že tajomný tesár nemal pomocníka ani špeciálne náradie. „Pár kladív, veľmi čudne vyzerajúcu pílu a meter v podobe veľkého písmena T a dláto.“ Schody zo Santa Fe sú zrejme najvyhlásenejším zázrakom svätého Jozefa…
Zdroj: https://sv-jozef.blogspot.com/2024/02/schodisko-svateho-jozefa-najchyrnejsi.html
2 Responses
qah7ra
3vtvlu