Pozývame všetkých k modlitbe deviatnika pred slávnosťou Krista Kráľa, zvlášť všetkých, ktorí chcú intronizovať Krista Kráľa vo svojich domoch a rodinách. Viac info tu: NOVÉNA pre sviatkom KRISTA KRÁĽA

Božia služobnica Rozália Celakówna sa narodila 19. septembra 1901 v dedine Jachówka, asi 5 km od Makówa Podhalańského v Poľsku. Bola najstarším dieťaťom z ôsmich súrodencov. Už vo veku šiestich rokov, keď obetovala svoje utrpenie Bohu, zažila svoju prvú mystickú skúsenosť, hlboké vnútorné stretnutie s Pánom Ježišom.
Do Krakova prišla v auguste 1924 a v apríli 1925 bola prijatá do práce v nemocnici sv. Lazára, najprv na chirurgickom oddelení, a po dvoch mesiacoch bola presunutá na oddelenie kožných a pohlavných chorôb. Tu, v prvý deň práce medzi chorými, počas modlitby počula vnútorné uistenie, že je to Božia vôľa pre ňu. A tu, postupnými udalosťami, ju Ježiš pripravoval na stále hlbšiu oddanosť a na lásku k utrpeniu, prostredníctvom ktorej sa v nej uskutočňovalo stále dokonalejšie spojenie s Ježišom. 

Vieš, dieťa moje, teraz Ti odhalím tajomstvo utrpenia. Utrpenie je taká veľká milosť, že to nik z ľudí dostatočne nepochopí: väčšia, než dar konať zázraky, lebo v utrpení mi duša odovzdá to, čo má najcennejšie: svoju vôľu, skrze utrpenie prijaté s láskou. (…)

Rozália sa stávala čoraz vnímavejším nástrojom na plnenie poslania, ktoré jej zveril Ježiš. Ku chorým na sále často privádzala kňaza, takže počas 20. rokov žiaden z nich nezomrel bez prijatia svätých sviatostí. Povzbudivým slovom a vrúcnou modlitbou hľadala cestu pre ich úprimné zmierenie sa s Bohom.

Božia služobnica Rozália je apoštolkou Božského Srdca. Práve skrze ňu prosí Pán Ježiš o intronizáciu. 

Zomrela 13. septembra 1944 o 2. hodine ráno.

5. novembra 1996 sa začal proces blahorečenia Božej služobnice Rozalie Celakówny, ktorý bol ukončený 17. apríla 2007 na diecéznej úrovni. V súlade so želaním krakovského metropolitného arcibiskupa, kardinála Stanisława Dziwisza, ďalší priebeh procesu pred Kongregáciou pre kauzy svätých má riešiť výlučne Juhopoľská provincia Spoločnosti Ježišovej (dekrét zo 16. apríla 2007).

“Dieťa, svätosť nie je nič iného, ako láska. Tej láske sa naučíš žitím v skrytosti, plnom krížov a obiet. Áno, dieťa moje, veľmi ťa milujem, preto Ťa budem križovať a skúšať mnohorakým utrpením Mne takým známym.”

Božia služobnica a jej posolstvo

Pápež Lev XIII. vo svojej encyklike Annum sacrum (25. marca 1899) zdôraznil myšlienku zasvätenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, chápanú ako darovanie sa Bohu z lásky k nemu a uznanie Boha, ako Pána všetkého. Od Leva XIII. máme akt zasvätenia ľudského pokolenia Najsvätejšiemu Srdcu.

Pius XI. ďalej rozvíjal kult Najsvätejšieho Srdca. V encyklike Quas Primas (11. decembra 1925) ustanovil liturgický sviatok na počesť Krista Kráľa. Zdôraznil sociálny rozmer kultu Najsvätejšieho Srdca a v encyklike Miserentissimus redemptor okrem aktu zasvätenia Ježišovmu Srdcu, zdôraznil povinnosť dôstojnej nápravy, čiže zadosťučinenia Najsvätejšiemu Srdcu. Táto náprava je chápaná predovšetkým ako odvrátenie sa od hriechu a život podľa Božieho zákona, účasť na Kristovom utrpení a prinášanie obety za blížnych. V tej istej encyklike Pius XI. spojil kult Najsvätejšieho Srdca, s kultom Krista Kráľa v tom zmysle, že kult Najsvätejšieho Srdca Ježišovho predstavil ako riadny spôsob vyjadrenia a uznania Kristovho kraľovania veriacimi ako „Kráľa kráľov a Pána pánov“ (Zjv 19, 16).

Tieto dve pápežské myšlienky: zasvätenie sa a zadosťučinenie Ježišovmu Srdcu, sú centrom duchovného života Božej služobnice Rozálie Celakówny a jej apoštolátu. Rozália začala túto cestu veľmi skoro, pretože vo veku tínedžerky sa zasvätila Bohu. V poznámkach a spomienkach zo svojho života, ktoré napísala na príkaz svojho spovedníka, o. Wladyslawa Całku – redemptoristu, píše:

(16) Keď mi Pán Ježiš dal poznať hodnotu života, ktorý je mu úplne oddaný, dal mi aj milosť bojovať až na smrť proti mojim zlým sklonom, najmä proti vášni hnevu. Zdalo sa mi, že Ježiš na mňa volá: „Neboj sa! Bojuj statočne mojím srdcom, z ktorého budeš čerpať silu po zvyšok svojho života.

Rozália dostáva výzvy, aby zadosťučiňovala Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, najmä keď pracuje na oddelení pohlavných chorôb. Zapisuje si tieto slová: „No tak, dieťa moje, ako strašne som zranený nečistými hriechmi, akú strašnú bolesť mi tieto duše spôsobujú!“ …] Ty, dieťa, máš pracovať na tomto mieste, aby si napravila tieto strašné hriechy a utešila moje Božské Srdce.”

V sobotu, v máji 1939, Pán Ježiš dovolil Rozálii nesmierne duchovne trpieť, čo zapísala do denníka:

„Moja duša bola premožená veľkou úzkosťou a strachom. […] Cítila som sa ochromená strašnou ťarchou mojich hriechov a mojou nevďačnosťou.”

Potom znova začula vnútorný hlas: 

“Dieťa, nevďačnosť ma veľmi zraňuje, utešuj ma a zadosťučiňuj. Som obzvlášť zranený nevďačnosťou tých, ktorí sú Mi oddaní a zasvätení.”

Na základe skúseností súvisiacich so zasvätením Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a zadosťučinením Bohu za hriechy, ale zároveň na základe mystických vnuknutí a vnútorných vzývaní, sa v Rozálii zrodila myšlienka intronizácie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Čo je intronizácia?

Rozália si uvedomuje, že jej úlohou je rozvíjať úctu, ktorá už bola ľudstvu daná prostredníctvom Márie Margity Alacoque. Píše o tom jasne:

“Na slávnosť Turíc (1939) som zverila záležitosť intronizácie Pánovi Ježišovi. V mojej duši som videla nasledujúci obraz: videla som Pána Ježiša v podobe Ecce Homo, ťažko zraneného, na jeho hlave tŕňovú korunu, ktorá hlboko prebodávala jeho čelo. Bol oblečený v šarlátovom plášti, rana Jeho Božského Srdca bola hlboko otvorená. […] Tvár Pána Ježiša bola veľmi zarmútená. Pán Ježiš dal mojej duši pocítiť, ako veľmi je zranený ľahostajnosťou duší, ktoré sú mu osobitne zasvätené, t.j. kňazov a rehoľníkov: Dieťa, Mária Margita dala svetu poznať moje srdce. Ty zas formuj duše na vzor môjho Srdca. Intronizácia nie je len vonkajšia formulka, ale má sa odohrávať v každej duši. V tomto prípade musíš veľa trpieť, musíš byť úplnou obetou. Áno, pre intronizáciu budeš veľa trpieť.”

Podľa Rozálie intronizácia má znamenať zasvätenie Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a zadosťučinenie za hriechy. Intronizácia znamená začiatok dôsledného boja proti hriechu prostredníctvom obrátenia a rozhodnutia žiť autentický kresťanský život. Preto má charakter cesty vedúcej k jasne definovanému cieľu. Znamená to nasmerovať celý svoj život k Bohu, odpovedať na prejavenie Božej lásky, symbolizovanej Najsvätejším Srdcom Ježišovým, a zároveň uznať Kristovo kraľovanie v živote jednotlivca a v živote spoločnosti. A tu je vysvetlená súvislosť medzi intronizáciou Najsvätejšieho Srdca a myšlienkou Kristovho kraľovania.

V prípade Rozálie by sme si mali všimnúť veľmi jasný rozdiel medzi „intronizáciou Najsvätejšieho Srdca“ a „intronizáciou Krista Kráľa“. Rozália hovorí predovšetkým o intronizácii Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, samozrejme opakovane sa odvolávajúc na Kristovo kraľovanie, ale v tomto poradí: intronizáciou Najsvätejšieho Srdca Ježišovho máme dospieť k plnému uznaniu Ježiša ako Kráľa i k uznaniu jeho kráľovstva.

Zamyslime sa nad jej slovami v jej strašnej vízii zničenia sveta kvôli spáchaným hriechom. Bolo to v júli 1938.

“Iba tie krajiny, v ktorých bude Kristus vládnuť, obstoja. Ak chcete zachrániť svet, musíte vykonať intronizáciu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho vo všetkých krajinách a národoch po celom svete. Tu a len tu je spása. Tie národy, ktoré ju neprijmú a nepodriadia sa nadvláde sladkej Ježišovej lásky, nenávratne vymiznú z povrchu zeme a už nikdy nevstanú. Pamätaj na to, dieťa moje, zahynú a už nikdy nevstanú!!”

V tej chvíli mi napadlo, píše Rozália, že môj spovedník poslal list poľskému prímasovi, kardinálovi Hlondovi, so žiadosťou o intronizáciu v našej krajine a nikto o tom nevie. Predstavte si moje prekvapenie, keď som dostala odpoveď na svoje myšlienky: „Pamätaj, dieťa, aby záležitosť takého významu nebola prehliadnutá a zabudnutá. Nech na to duchovný otec pamätá, aby nebolo príliš neskoro. Intronizácia v Poľsku sa musí vykonať.”

Zdá sa, že Rozália si je vedomá toho, že vo vyhlásení Intronizácie Krista Kráľa, je určitá teologická nezrovnalosť. „Intronizácia Krista Kráľa“ by doslova znamenala, že Kristus, ktorý už je zjavne Kráľom a aj bol za Kráľa vyhlásený, má byť opätovne vyhlásený za Kráľa. Už v Markovom evanjeliu čítame Ježišove slová: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Čiňte pokánie a verte evanjeliu (Mk 1,15). S príchodom Krista na zem, skrze jeho smrť a zmŕtvychvstanie, sa uskutočnila Ježišova vláda medzi nami. Toto je jasne zdôraznené v liturgii slávnosti Krista Kráľa a slávenia veľkonočného tajomstva. Pre nás, hriešnych ľudí, je však ťažké rozpoznať toto Kristovo kraľovanie v konkrétnom živote a prijať ho, a najmä formovať svoj život podľa pravidiel a zákonov tohto kraľovania.

Intronizácia Ježišovho Srdca je nielen osobnejšia a dynamickejšia, ale vzťahuje sa aj na celé tajomstvo Krista. Jeho Srdce je jeho zhrnutím. Intronizácia Srdca je teda záležitosťou odovzdania celého života kresťana Kristovi v istom celku, s osobitným dôrazom na tajomstvo jeho spásonosnej lásky. Nový zákon jasne hovorí, že Kristovo kraľovanie sa uznáva vierou, neoddeliteľne spojenou s obrátením a životom lásky, ktorá je centrom rozvoja Božieho kráľovstva vo svete. Intronizáciou Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, vo vedomí veriacich, sa má dosiahnuť plné uznanie Kristovho kraľovania vo svete – to je zmysel Rozáliinho posolstva a ako také má pevný biblický základ.

Rozália zdôrazňuje najmä individuálny rozmer intronizácie, ktorý bol načrtnutý v učení pápežských encyklík o Najsvätejšom Srdci Ježišovom, hoci nehovoria priamo o myšlienke intronizácie. Jej obsah je však v nich prítomný. Rozáliine posolstvo je teda len aktualizáciou pápežského učenia, ktoré bolo prítomné v rôznych publikáciách medzivojnového obdobia v Poľsku, keď Rozália už žila a pracovala v Krakove. Objavuje sa aj v učení poľských biskupov toho obdobia, v rôznych skutkoch úcty k Najsvätejšiemu Srdcu. Ako príklad uvedieme slávnostný akt zasvätenia Poľska Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, kedy bola zároveň vyhlásená Panna Mária za kráľovnú Poľska. Toto zasvätenie bolo vykonané v Jasnej Hore, 27. júla 1920, v predvečer zázraku na Visle a nasledujúci rok v Krakove na Malom trhovom námestí. 

Najšpecifickejšou otázkou Rozáliinho posolstva o intronizácii Najsvätejšieho Srdca je rozvoj jeho sociálneho rozmeru – zverenie celého národa Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, ktoré sa má uskutočniť za účasti episkopátu a vlády a má byť spojené so zanechaním hriechov a úplným návratom k Bohu. Rozáliin text na túto tému je významný:

“Veľké, obrovské sú hriechy poľského národa. Božia spravodlivosť chce potrestať tento národ za hriechy a zločiny, predovšetkým za nečisté hriechy, vraždy a nenávisť.

Existuje však spása pre poľský národ: ak ma uzná za svojho kráľa a pána v plnom zmysle slova, t.j. Kristova vláda musí prísť v Poľsku prostredníctvom intronizácie a to nielen v určitých častiach krajiny, ale v celom štáte s vládou na čele. Toto uznanie má byť potvrdené zanechaním hriechov, úplným obrátením sa ku Mne.”

Preto spoločný akt intronizácie Najsvätejšieho Srdca je predovšetkým o formovaní komunitného, spoločenského a národného života v perspektíve evanjelia, čiže modernejšie povedané „civilizácie lásky“. Nejde však o jednorazové riešenie rôznych spoločenských problémov prostredníctvom intronizácie, ako sa niekedy verí, ale o stanovenie evanjeliovej perspektívy na ich riešenie a formovanie spoločenského života na základe Božieho zákona. Preto nie je možné povrchne a nesprávne si myslieť, že ide o čisto vonkajšiu záležitosť alebo záležitosť národného či politického charakteru.

Božia služobnica Rozália nehovorila o intronizácii Krista Kráľa alebo o vyhlásení Krista za kráľa Poľska. Keď hovorila o intronizácii – vždy mala na mysli predovšetkým intronizáciu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, so súčasnou výzvou uznať Krista za nášho Kráľa a Pána.

Toto uznanie sa má prejaviť v podriadení sa jeho Božiemu zákonu, zákonu lásky, ktorý je vyjadrený v prebodnutom Najsvätejšom Srdci Ježišovom. Božia služobnica Rozália, používajúc slovo intronizácia, neustále zdôrazňovala potrebu formovať naše srdcia podľa vzoru Božského Srdca. Bola predovšetkým apoštolkou úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.

Fr. Wladyslaw Kubík SJ

Zdroj textov: oficiálne stránky poľskej mystičky Rozálii Celakówny, ktoré spravuje Rehola jezuitov v Krakove – www.celakowna.pl

VYDALI SME PRE VÁS 2 NOVÉ BROŽÚRY, viac info: KRAĽUJ NÁM KRISTE ; ODPROSUJÚCE POBOŽNOSTI a SVÄTÁ HODINKA