Rozhovor týždenníka DoRzeczy s Michalom Wośom, námestníkom ministra spravodlivosti Poľska o situácii LGBT na poľských univerzitách.

DO RZECZY: Existujú právne nástroje na ochranu našich univerzít pred rodovou ideológiou?

MICHAŁ WOŚ: Univerzity boli vždy základom civilizácie. V našom západnom, kresťanskom svete viedla sloboda vedy k víťazstvu rozumu, a bola to Cirkev, ktorá podporovala vedecký pokrok. To, čo rodová ideológia urobila s univerzitami, je práve popretie vedy. Tvrdenie, že rod nie je biologickou otázkou, ale „sociokultúrnym konštruktom“, je jednoducho nezmysel, ktorý je zjavne v rozpore s rozumom. Ale takáto definícia zdôvodňuje boj v rámci „rodovej triednej revolúcie“ a „nevyhnutnosťou zrušenia biologickej rodiny“, ako to odôvodňujú hlavní rodoví ideológovia, napr. S. Firestone, J. Butlerová a A. Jagger.

Tento jednoducho marxistický „triedny boj“ ukazuje – v kontexte univerzít –, že máme do činenia s pochodom inštitúciami, ktorý nemá nič spoločné so slobodou vedy. Naopak, ochranu potrebuje sloboda vedy a právo hlásať názory, ktoré sú v rozpore s rodovou ideológiou. Efektívne metódy? Samozrejme, existuje priamy zákaz financovania a organizácie rodových štúdií. Toto fungovalo v Maďarsku do takej miery, že sa George Soros rozhodol ukončiť svoju univerzitu v Budapešti. Ďalším vážnym problémom je presýtenosť tradičných kurzov rodovou ideológiou a diskriminácia tých lektorov, ktorí hovoria veci, ktoré sú pre rodovo orientovaných ľudí urážlivé.

Ako právne ochrániť univerzity a školy pred agresiou ideológov, čo je, ako počúvame od kolegov akademikov, niečo bežné, ak osoba, ktorá vykonáva akademickú prácu, zverejní svoje pravicové názory alebo sa prihlási ku katolíckej viere?

V prvom rade treba na každú agresiu primerane reagovať. Predovšetkým musí byť priamo zaručené zákonom, že akademický pracovník nemôže byť postihovaný za to, že vyjadrí svoje náboženské alebo filozofické presvedčenie. Ak sa už začne proti nemu konanie, nie je možné súhlasiť s pozastavením výkonu funkcie tejto osoby. Je tiež potrebné vyriešiť otázku odvolania sa k nestrannému orgánu proti prípadnému disciplinárnemu konaniu. Vo vláde sme už začali také legislatívne práce. Celosvetové údaje ukazujú, že kresťania sú najprenasledovanejšou skupinou. Podporujeme aktivity zamerané na boj proti kresťanofóbii rôznymi spôsobmi. Ak dôjde k diskriminácii, je dôležité, aby postihnutá osoba vedela, že sa to oplatí oznámiť.

Prečo nastali na poľských univerzitách také situácie, ako v prípade prof. Nalaskowského alebo prof. Budzyńskej?

Odpoveď je jednoduchá: stalo sa to preto, lebo ľavica chce pod pláštikom lásky a tolerancie diskriminovať ľudí s odlišnými názormi. Namiesto slobody výskumu tu máme represie voči akademikom, ktorí majú odvahu učiť študentov v duchu skutočnej univerzity, ktorí chcú odovzdávať vedomosti a pravé hodnoty. V súčasnosti mnoho svetových univerzít zakazuje pro-life prednášky, popiera úspechy konzervatívnych a kresťanských mysliteľov a indoktrinuje študentov neomarxistickou víziou sveta. Príkladov podobného správania v rôznych sférach spoločenského života je množstvo – napríklad útoky na kostoly, postavy a obrazy Ježiša, Panny Márie, svätých. Sú to aj fyzické útoky na kňazov. Tieto barbarské činy ukazujú, že agresívne popieranie kresťanskej vízie sveta sa netýka iba univerzít. V prípade univerzít je však zarážajúce, žeby sme všetci chceli, aby ľudia spájaní s vedou boli elitou, autoritami, pretože formujú ďalšie generácie. A často sa ukazuje, že sa riadia rovnakými inštinktmi ako tínedžeri búriaci sa proti svetu, striekajúci sprejmi na brány kostolov. Preto je dôležité otvorene vystupovať proti diskriminácii a ohlásiť každé takéto správanie.

Ľavicové kruhy sú priamo nabádané, aby zakročili proti slobode hlásať katolícke názory. Ale teraz vážne – také nebezpečné myšlienky ukazujú, že ide o ideologickú formu boja proti našej národnej identite, štátnosti, tradícii a hodnotám. To nemôže akceptovať nielen poľská vláda a politici, ale ani rozvážny a zodpovedný človek.

Prezaté z Christianitas