K tejto modlitbe Pán Ježiš pripojil veľké prisľúbenia, ktoré splní, ak budeme správne praktizovať úctu k Božiemu milosrdenstvu, čiže v duchu dôvery k Bohu a milosrdenstva k blížnym. Výrazom tejto dôvery je vytrvalosť v modlitbe. Čím väčšia je dôvera, tým väčšia je aj naša vytrvalosť v odriekaní korunky. Pán Ježiš povedal sestre Faustíne, že touto modlitbou si ľudia môžu všetko vyprosiť, ale nikdy netvrdil, že sa tak stane hneď ako sa raz pomodlíme, okrem milosti dobrej smrti. 

Ak sa budeme s dôverou modliť túto modlitbu, Pán Ježiš prisľúbil, že si môžeme vyprosiť všetky milosti. Povedal: Keď sa budú modliť túto korunku, rád im dám všetko, o čo ma [ľudia] budú prosiť (Den. 1541), a dodal: ak to, (…) bude v zhode s mojou vôľou (Den. 1731). Božia vôľa je výrazom lásky k človeku, a preto všetko, čo s ňou nie je zhodné je alebo zlé, alebo škodlivé, a preto nám to najlepší Otec nemôže udeliť. On chce človeku preukazovať dobro v perspektíve večnosti. V tomto všeobecnom prisľúbení ide nielen o nadprirodzené milosti, ale aj o dočasné dobrodenia.

Zvláštne prisľúbenia sa týkajú hodiny smrti, a presne povedané, milosti šťastnej a pokojnej smrti, bez obáv a strachu. Tieto milosti si môžu vyprosiť nielen tí, ktorí sa sami s dôverou modlia túto korunku, ale aj zomierajúci, pri ktorých sa iní budú modliť túto modlitbu. Každú dušu, ktorá sa bude modliť túto korunku, prisľúbil Pán Ježiš, budem v hodine smrti brániť ako svoju chválu. Ak sa ju pri zomierajúcom pomodlia druhí, [vtedy zomierajúci] dosiahnu tie isté odpustky. Keď sa pri zomierajúcom odrieka táto korunka, zmierňuje sa Boží hnev a nepochopiteľné milosrdenstvo zaplavuje dušu (Den. 811). Milosť dobrej smrti, čiže obrátenie a odpustenie hriechov, prisľubuje Pán Ježiš aj vtedy, keď sa len raz pomodlíme celú korunku v duchu úcty k Božiemu milosrdenstvu. Teda s postojom dôvery k Bohu (viery, nádeje, lásky, pokory a hlbokej ľútosti za hriechy) a milosrdenstva voči blížnym. Hoci by bol hriešnik najzatvrdlivejší, ak sa len raz 

Veľkosť milostí spojených s touto modlitbou vyjadrujú slová Pána Ježiša, ktoré povedal sestre Faustíne: Keď sa modlíš túto korunku, približuješ ľudstvo ku mne (Den. 929). Kňazi ju majú podávať hriešnikom ako poslednú záchranu (porov. Den. 687).

Korunka Božieho milosrdenstva

(má 5 desiatkov)

Na začiatku: Otče náš, Zdravas’ Mária, Verím v Boha
Na veľkých zrnkách: Večný Otče, obetujem ti telo a krv, dušu i božstvo tvojho najmilšieho Syna
a nášho Pána Ježiša Krista, na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta (1-krát).
Na malých zrnkách: Pre jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom
(10-krát).

2
Na záver: Svätý Bože, Svätý Mocný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom
(3-krát).

Taká formula modlitby je určené pre individuálne aj spoločné recitovanie. „Ak by niekto pri
individuálnom recitovaní zmenil jednotné číslo na množné – «naše hriechy» na «moje hriechy»; «maj
milosrdenstvo s nami» na: «maj milosrdenstvo so mnou» – koná proti Ježišovej vôli,“ píše prof. Ignác
Róžycki – „a to čo by sa modlil, by už nebolo Korunkou Božieho milosrdenstva, lebo «my» v tejto
formule znamená toho, kto ju recituje aj tých, za ktorých sa modlí, avšak «celý svet», to sú všetci,
žijúci aj zomrelí. Ježiš požaduje, aby ten, kto sa modlí korunku prosil
o zľutovanie «s nami» – a nie «so mnou», pretože takto daná osoba premáha egoizmus a Korunka
Božieho milosrdenstva sa stáva prejavom obetavej lásky (porov. I. Róžycki, Božie milosrdenstvo.
Základné črty úcty k Božiemu milosrdenstvu, Prešov 2003, s. 35-36.). V texte Korunky Božieho
milosrdenstva sa nielenže nesmie meniť množné číslo na jednotné, ale ani sa nesmú dodávať alebo
vynechávať niektoré slová.

1. Modlitba korunky Božieho milosrdenstva je nám dobre známa. V čom spočíva popularita tejto modlitby?

Je to kráta a mimoriadne účinná modlitba. Táto modlitba je však jedinečná predovšetkým preto, že ju učil sám Ježiš. So sestrou Faustínou hovoril po poľsky a v tomto jazyku sprostredkoval aj obsah tejto modlitby a dnes sa modlí dokonca aj v kmeňových nárečiach. Je to tiež jedinečná modlitba kvôli hĺbke jej slov. Pamätám si, ako ma raz v Łagiewnikoch oslovil istý pán a opýtal sa: Sestra, ale ako môžem Bohu ponúknuť telo a krv, dušu a božstvo Ježiša Krista? Bol som prekvapená. Po chvíli som odpovedala, že túto modlitbu nadiktoval Ježiš a že nám seba samého – celé svoje ja. Jeho obeta za nás patrí nám, a preto ju môžeme aj ponúknuť Otcovi…

2. Povedzme si viac o okolnostiach v ktorých Pán Ježiš sestre Faustíne odovzdal túto modlitbu.

V piatok, 13. septembra 1935 sestra Faustína mala vo svojej cele videnie anjela, ktorý prišiel potrestať zem za hriechy. Keď uzrela toto znamenie Božieho hnevu, začala prosiť anjela, aby chvíľku počkal, a svet bude konať pokánie. Keď sa však ocitla pred velebou Svätej Trojice, nemala odvahu zopakovať túto prosbu. Až keď v duši pocítila moc Ježišovej milosti, začala sa modliť slovami, ktoré vnútorne počula. Keď som sa tak modlila, zapísala v Denníčku, uvidela som bezmocnosť anjela. Nemohol vykonať spravodlivý trest, aký si za hriechy zasluhovali (Den. 475).

Na druhý deň, keď prišla do kaplnky, ju Pán Ježiš ešte raz poučil, ako sa má modliť túto modlitbu, ktorú dnes voláme korunka Božieho milosrdenstva. 

Najprv sa pomodlíš jeden Otče náš a Zdravas Mária a Verím v Boha. Potom na zrnkách Otčenáša budeš hovoriť nasledujúce slová: «Večný Otče, obetujem ti telo a krv, dušu i božstvo tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta.» Na zrnkách Zdravasov budeš hovoriť nasledujúce slová: «Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom.» Na zakončenie sa pomodlíš trikrát tieto slová: «Svätý Bože, Svätý Mocný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom» (Den. 476).

3. Korunka Božieho milosrdenstva má naozaj neobyčajne bohatý obsah. Skúsme si rozobrať jednotlivé slová a výrazy.

Každé slovo je v tejto modlitbe dôležité, každé z nich má veľkú hĺbku. Napríklad slovo “odčinenie” …. toto slovo sa v Biblii používa iba v kňazských kontextoch. Je to kňaz, ktorý prináša Bohu a obetu zmierenia za hriechy. My nie sme vysvätení kňazi, ale napriek tomu sa na základe krstu zúčastňujeme na všeobecnom Kristovom kňazstve … a duchovne obetujeme to čo kňazi počas sv. Omše…telo a krv, dušu a božstvo….

 To je ten najsilnejší argument, ktorý je možné predložiť Bohu, aby nás vypočul – odvolávame sa na obetu, ktorú za nás na kríži priniesol Jeho Syn.

Želajúc si byť Mu stále viac podobní, rozširujeme svoje srdce – modlitbou so slovami korunky sa modlíme nielen seba, svojich blízkych, ale všetkých ľudí žijúcich na svete, dokonca aj mŕtvych, ktorí sú v očistci . Hovoríme: zmiluj sa nad nami a nad celým svetom. Preto je táto modlitba aj skutkom milosrdenstva voči druhým. Milosrdenstvo sa prejavuje modlitbou za ostatných.

4. Keďže túto modlitbu nadiktoval sám pán Ježiš môžeme v nej niečo meniť?

Nie. Taká ISTA formula modlitby je určené pre individuálne aj spoločné recitovanie. Ak by niekto pri individuálnom recitovaní zmenil jednotné číslo na množné – «naše hriechy» na «moje hriechy»;  «maj milosrdenstvo s nami» na: «maj milosrdenstvo so mnou» – koná proti Ježišovej vôli, píše o. Ignác Róžycki –  Keďže sa Ježiš dožaduje, aby ten, kto recituje korunku prosil o zľutovanie «s nami» – a nie «so mnou», premáha egoizmus v modlitbe a z korunky [Božieho] milosrdenstva robí úkon obetavej lásky. 

5. Niektorí hovoria, že korunku by sme mali modliť o tretej. Je to pravda?

Niektorí  dokonca hovoria, že túto korunku musíme povedať nielen o tretej popoludní, ale aj v noci, a že táto modlitba v tomto čase má zvláštnu moc. Pán Ježiš to však nikdy nepovedal. Ide o zamieňanie alebo nepochopenie dvoch oddelených foriem uctievania Božieho milosrdenstva: modlitba v Hodine milosrdenstva, to znamená o tretej popoludní, a korunku. Hodinu milosrdenstva je možné praktizovať iba každý deň o tretej popoludní, pretože ide o modlitbu v momente Ježišovej smrti na kríži. V tejto modlitbe sa máme obrátiť priamo na Ježiša.

Na druhej strane, v korunke sa obraciame na Boha Otca a môžeme sa ju modliť kedykoľvek. Nielen v kaplnke, ale vždy a všade: uprostred každodenných situácií, v ktorých namiesto plytvania časom a premýšľaním o malichernostiach môžeme urobiť niečo skutočne dobré!

6. S korunkou sú spojené aj veľké prisľúbenia. Aké konkrétne?

K tejto modlitbe Pán Ježiš pripojil veľké prisľúbenia, ktoré splní, ak budeme správne praktizovať úctu k Božiemu milosrdenstvu, čiže v duchu dôvery k Bohu a milosrdenstva k blížnym. Výrazom tejto dôvery je vytrvalosť v modlitbe. Čím väčšia je dôvera, tým väčšia je aj naša vytrvalosť v odriekaní korunky. Pán Ježiš povedal sestre Faustíne, že touto modlitbou si ľudia môžu všetko vyprosiť, ale nikdy netvrdil, že sa tak stane hneď ako sa raz pomodlíme, okrem milosti dobrej smrti.

Ak sa budeme s dôverou modliť túto modlitbu, Pán Ježiš prisľúbil, že si môžeme vyprosiť všetky milosti. Povedal: Keď sa budú modliť túto korunku, rád im dám všetko, o čo ma [ľudia] budú prosiť (Den. 1541), a dodal: ak to, (…) bude v zhode s mojou vôľou (Den. 1731). (Božia vôľa je výrazom lásky k človeku, a preto všetko, čo s ňou nie je zhodné je alebo zlé, alebo škodlivé, a preto nám to najlepší Otec nemôže udeliť. On chce človeku preukazovať výlučne dobro v perspektíve večnosti. V tomto všeobecnom prisľúbení ide nielen o nadprirodzené milosti, ale aj o dočasné dobrodenia.)

Zvláštne prisľúbenia sa týkajú hodiny smrti, a presne povedané, milosti šťastnej a pokojnej smrti, bez obáv a strachu. Tieto milosti si môžu vyprosiť nielen tí, ktorí sa sami s dôverou modlia túto korunku, ale aj zomierajúci, pri ktorých sa iní budú modliť túto modlitbu. Každú dušu, ktorá sa bude modliť túto korunku, prisľúbil Pán Ježiš, budem v hodine smrti brániť ako svoju chválu. Ak sa ju pri zomierajúcom pomodlia druhí, [vtedy zomierajúci] dosiahnu tie isté odpustky. Keď sa pri zomierajúcom odrieka táto korunka, zmierňuje sa Boží hnev a nepochopiteľné milosrdenstvo zaplavuje dušu (Den. 811).

Milosť dobrej smrti, čiže obrátenie a odpustenie hriechov, prisľubuje Pán Ježiš aj vtedy, keď sa len raz pomodlíme celú korunku v duchu úcty k Božiemu milosrdenstvu. Teda s postojom dôvery k Bohu (viery, nádeje, lásky, pokory a hlbokej ľútosti za hriechy) a milosrdenstva voči blížnym. Hoci by bol hriešnik najzatvrdlivejší, ak sa len raz pomodlí túto korunku, dosiahne milosti z môjho nekonečného milosrdenstva (Den. 687).

Veľkosť milostí spojených s touto modlitbou vyjadrujú slová Pána Ježiša, ktoré povedal sestre Faustíne: Keď sa modlíš túto korunku, približuješ ľudstvo ku mne (Den. 929). Kňazi ju majú podávať hriešnikom ako poslednú záchranu (porov. Den. 687).

7. Touto modlitbou ľudia získavajú mnoho milostí. Za čo najviac ďakujú?

Ľudia v ďakujú za rôzne milosti. Podľa Ježišovho sľubu, čo s dôverou prosia, dostanú, ak je to v súlade s Božou vôľou, to je pre nich dobré z pohľadu večnosti. Každý rok dostane náš archív niekoľko tisíc poďakovaní a svedectiev opisujúcich nejakú milosť. Väčšinu z nich je spojená s Korunkou Božieho milosrdenstva. Existujú milosti zázračného, ​​nevysvetliteľného uzdravenia tela, existujú milosti týkajúce sa každodenných záležitostí: práca, štúdium, domov, rodinný život, potomstvo … rôzne závislosti.

Zvlášť sa ma dotklo svedectvo mladého chlapca, ktorý bolestne prežíval závislosť na alkohole svojho otca, hádky, domáce násilie … Jedného dňa sa dozvedel o Korunke Božieho milosrdenstva a Ježišovom prísľube, že prostredníctvom tejto modlitby môžeme požiadať o všetko, je v súlade s Božou vôľou. Pomyslel si, že obrátenie jeho otca a oslobodenie od závislosti je určite to, čo Boh chce. Začal teda každý deň s dôverou hovoriť korunku Božieho milosrdenstva s prosbou o uzdravenie svojho otca a jeho alkoholickej choroby. Hneď ako to bolo možné, zhromaždil celú rodinu pred malým obrázkom Milosrdného Ježiša a spoločne sa modlili túto modlitbu. Jedného dňa, nečakane skoro, sa otec vrátil domov opitý a našiel rodinu modliť sa. Rozzúril sa a chcel roztrhať obraz Milosrdného Ježiša. Rozbehol sa k obrázku, spadol a omdlel. Rodina vedela, čo ich čaká, keď sa otec prebudí, a tak rýchlo odišli z domu a matka mu pred odchodom položila na srdce obraz Milosrdného Ježiša, ktorý chcel zničiť. Keď sa jeho otec spamätal, videl, že tento Ježiš, ktorého nenávidel mu leží na srdci. A to bol okamih okamžitého obrátenia a uzdravenia. Od toho dňa otec prestal piť. Zmenil sa im celý život a stalo sa to, pretože dôverovali Ježišovi a vytrvalo odriekali korunku.

8. Na záver si povedzme ako sv. Faustina zakúšala účinnosť korunky?

Sestra Faustína vo svojom Denníčku opisuje situácie, keď jej prosba bola splnená, hoci sa len raz pomodlila korunku napr. utíšenie búrky (pozri Den. 1731), aj také, keď túto modlitbu odriekala niekoľko hodín, napr. aby vyprosila dážď (pozri. Den. 1128). Keď sa modlila pri zomierajúcich niekedy vystačilo, keď sa raz pomodlila korunku, aby vyprosila milosť šťastnej a pokojnej smrti, a inokedy bolo potrebné, aby ju odriekala viackrát, lebo duša veľmi potrebovala modlitbu (Den. 1035).

1541

– Dcéra moja, povzbudzuj duše, aby sa modlili korunku, ktorú som ti odovzdal. Keď sa budú modliť túto korunku, rád im dám všetko, o čo ma budú prosiť. Keď sa ju budú modliť zatvrdliví hriešnici, naplním ich duše pokojom a hodina ich smrti bude šťastná. Napíš to kvôli utrápeným dušiam: keď duša uvidí a pozná ťarchu svojich hriechov a keď sa jej pred očami zjaví celá priepasť úbohosti, do ktorej sa ponorila, nech si nezúfa, ale nech sa s dôverou vrhne do náručia môjho milosrdenstva – ako dieťa do objatia milovanej matky. Tieto duše majú prednostné právo na moje ľútostivé srdce, na moje milosrdenstvo. Povedz, že žiadna duša, ktorá vzývala moje milosrdenstvo, sa nesklamala ani nebola zahanbená. Mám zvláštne zaľúbenie v duši, ktorá dôveruje mojej dobrotivosti. Napíš, že keď sa túto korunku budú modliť pri zomierajúcich, postavím sa medzi Otca a zomierajúcu dušu nie ako spravodlivý Sudca, ale ako milosrdný Spasiteľ.

Titulný obrázok: Vytvorený pomocou AI – gemini

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás