O VOJAKOVI, KTORÉMU DUŠE Z OČISTCA ZACHRÁNILI ŽIVOT
Zbožný vojak mal vo zvyku modliť sa za pokoj duší zosnulých vždy, keď prechádzal cintorínom. Raz sa stalo, že ho uvidela skupina nepriateľov, ktorá ho chcela zavraždiť. Vojenský dôstojník vycítil, že je v nebezpečenstve smrti, dal sa na útek a keď cesta viedla cez cintorín, pomyslel si:
– Čo mám robiť? Zachrániť si život, alebo zachovať zvyk a pomodliť sa za zosnulých?
S myšlienkami dlho nebojoval, pretože na to nebol čas. Vybral si modlitbu za duše. Prežehnal sa a začal hovoriť:
– Odpočinutie večné…
Jeho prenasledovatelia vbehli na cintorín s úmyslom siahnuť mu na život. Zrazu zastali na svojom mieste, akoby skameneli. Videli totiž vojaka obklopeného nespočetným množstvom ozbrojených mužov, ktorí ho zjavne chceli brániť. Prenasledovatelia vidiac túto presilu, rýchlo utiekli.
Zástupy ozbrojených mužov obklopujúcich tohto vojaka boli duše, ktoré sa so zvláštnym dovolením Boha ponáhľali na pomoc svojmu dobrodincovi a chránili ho pred blízkou smrťou.
O NEPOCTIVOM SYNOVCOVI
Bolo to za čias cisára Karola Veľkého. Vo svojej družine mal vznešeného, spravodlivého a mimoriadne zbožného rytiera. Keď sa priblížila jeho hodina smrti, cítil, že bude musieť v očistci nejaký čas splácať svoj dlh Božej spravodlivosti. Zavolal si preto k posteli svojho synovca, ktorého mal rád, a povedal mu:
– Počúvaj ma, drahý synovec. Všetko moje bohatstvo je dobré a ušľachtilé. Keď zomriem, predaj môjho vojnového koňa čo najdrahšie a takto získané peniaze rozdaj chudobným s úmyslom zrušiť moje muky v očistci.
Keď to povedal, zomrel.
Hoci svojmu synovcovi dôveroval, poriadne sa prepočítal, lebo miesto toho, aby splnil vôľu umierajúceho, privlastnil si koňa a chválil sa, že je jeho majetkom.
Uplynul jeden rok. Raz, keď tento synovec večer odpočíval vo svojej spálni, stála pred ním zrazu postava jeho zosnulého strýka obklopená žiarou nadpozemského svetla a povedal mu:
– Nesplnil si, o čo som ťa žiadal, pre moju záchranu. Preto som musel v ohni trpieť ťažké muky. Hlas mojej sťažnosti na teba sa však dostal k Pánovým ušiam a On, vedený milosrdenstvom a spravodlivosťou, mi odpustil zvyšok trestu, pričom sa rozhodol, že ho odčiníš namiesto mňa. Ako vidíš, idem do neba. Ty sa však priprav na ťažké utrpenie, ktoré bude odteraz tvojou stálou súčasťou.
Keď to dopovedal, zmizol. Nepoctivý synovec okamžite upadol do ťažkej a bolestivej choroby, ktorá ho sužovala až do konca života.
ZDROJ: z knihy – Andrzej Sarwa-Opowieści czyśćcowe (Príbehy o očistci)
