PRÍBEHY OČISTEC (1. časť)

1.STAROSTLIVOSŤ O DUŠU

Významný spisovateľ Walenty Wielogłowski hovorí: „Život Piotra Gamrata, krakovského
biskupa, bol podobný životu a pokániu sv. Márie Magdalény. V mladosti viedol roztopašný život,
na svoje radovánky mal spoločníka a vodcu Kurosza alebo Kurozwańského. Časom sa však –
zasiahnutý milosťou Ducha Svätého – zriekol svojho doterajšieho života a stal sa kňazom, neskôr
krakovským biskupom. Bol milosrdný k chudobným, každý deň ich nasýtil svojim chlebom a
vždy za ním išli dva vozy naložené baranicami a rôznym ošatením. Ak na cestách stretol niekoho
otrhaného alebo trasúceho sa od zimy, nielenže ho obliekol, ale aj nasýtil.
Raz, v predvečer sviatku, šiel do kostola na vešpery. Keď tam tak sám sedel a čakal na čas
vešpier, zrazu pred sebou uvidel postavu človeka, ktorého poznal. Tou postavou bol už dávno
mŕtvy Kurosh. Zľakol sa, ale potom nabral odvahu a spýtal sa Kurosza, odkiaľ prichádza. On
odvetil:

  • Žijem oveľa šťastnejší život ako ty.
    Gamrat sa ho spýtal:
  • Je možné, že si zachránený? Ty, ktorý si viedol tak hriešny život, o ktorom viem aj ja?
    Na to Kurosz riekol:
  • V mladom veku som žil v cudzích krajinách. Nachádzal som sa v blízkosti niekoho, kto
    sa rúhal a urážal Matku Božiu. Ja, pohnutý horlivosťou pre jej česť, som sa postavil a statočne ju
    bránil. V mojom neskoršom živote som si na túto udalosť už nikdy nespomenul, až kým sa moja
    duša nerozlúčila s mojím telom. Keď som sa právom bál Božieho súdu, blahoslavená Panna stála
    predo mnou so svojimi anjelmi, milosrdne sa na mňa pozrela a riekla: „Zahynie môj vojak,
    obranca mojej cti?“ Presvätá Bohorodička sa potom za mňa prihovárala u svojho Syna,
    následkom čoho sa ma zmocnilo úprimné pokánie a znechutenie od starých závislostí. Prosil som
    o Božie milosrdenstvo nie svojimi ústami, ale srdcom a Boh prijal moju ľútosť. Keď som zomrel,
    neodsúdil moju dušu, ale pripočítal ju medzi svojich vyvolených. Teraz ma poslal k tebe, aby som
    ťa varoval pred blížiacim sa koncom tvojho života. Tvoj veľký súcit s chudobnými pred Božím
    majestátom ťa priviedol k víťazstvu Božieho milosrdenstva. Vedz však, že o šesť mesiacov sa
    pravdepodobne rozlúčiš s týmto svetom. Takže stále máš čas na pokánie a zmierenie s Bohom.
    Po tomto rozhovore zmizol Gamratovi z očí a on so slzami začal úprimne premýšľať o
    kvalite svojho života a o hlbšom pokání. Nikoho v ten deň neoslovil, no čoskoro však rozpovedal
    svojim známym, čo sa mu stalo. Podstúpil všetko pokánie a o šesť mesiacov neskôr (v roku
    1545), ako mu bolo predpovedané, opustil tento svet.“

2. O VOJAKOCH, PROSIACICH O POMOC

Okolo roku 1078 v blízkosti Wormsu bolo možné po mnoho dní a nocí pozorovať veľké
divy. Množstvo ozbrojených mužov – niektorí pešo, iní na koňoch – sa zjavilo miestnym
obyvateľom a robili hluk. Zdalo sa, akoby títo hostitelia vychádzali z neďalekej hory.
Tento incident vyvolal nielen prekvapenie, ale aj strach. Bol tam však istý mních, obyvateľ
lunxurgeanského kláštora, ktorý spolu s niekoľkými spoločníkmi, so zaveseným krížom na krku,
odvážne vyšiel v ústrety ozbrojeným mužom. Keď sa ich pýtal, kto sú, odkiaľ prišli a čo by
chceli, počul odpoveď:

  • Nie sme klam noci, ani živí ľudia, ale duše, ktoré kedysi slúžili mocným pánom tohto
    sveta. Pred mnohými rokmi sme práve na tomto mieste v krutom boji zomreli. A keďže sme žili
    bezbožným životom, musíme teraz znášať trest. Pozri sa na nás! Oblečenie, brnenie, zbrane,
    kone, ktoré nám počas života slúžili a boli často príčinou nášho hriechu, sa stali po smrti príčinou
    hrozného utrpenia. Všetko, čo teraz vidíš okolo nás, to všetko je oheň, ktorý nás spaľuje, hoci ho
    nevidíš svojimi telesnými očami.
    Keď sa mních spýtal, či by im živí mohli nejako pomôcť a zachrániť ich, z duše toho
    istého vojaka počul:
  • Pôstom, modlitbami a najmä obetami Tela a Krvi Ježiša Krista môžeme byť spasení a
    prosíme o to.
    Keď dorozprával, množstvo duchov zvolalo trikrát jedným hlasom:
  • Modli sa za nás!
    Hneď na to sa zdalo, akoby sa všetci vojaci premenili na oheň. Hora vrela ohňom, po
    oblohe sa valili hromy a stromy robili veľký hluk.

ZDROJ: z knihy – Andrzej Sarwa-Opowieści czyśćcowe (Príbehy o očistci)

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Facebook
Twitter
LinkedIn
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Prihlásiť sa

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás