Tento článok je spracovaný z relácie: o. Chad Ripperger – Prečo naše deti niekedy zblúdia 2

Výchova detí vo viere dnes patrí medzi najväčšie výzvy, ktorým rodičia čelia. Mnohí s bolesťou sledujú, ako sa ich deti vzďaľujú od Boha, Cirkvi a duchovného života, hoci im odovzdali to najlepšie, čo vedeli. Táto téma sa preto dotýka nielen rozumu, ale aj srdca – nesie v sebe otázky zodpovednosti, slobody, milosti aj utrpenia.

Úvahy o. Rippergera ponúkajú pohľad na to, ako deťom pomôcť budovať pevné základy viery už od detstva a zároveň čo robiť vtedy, keď sa z tejto cesty odklonia. Ukazujú, že kresťanská výchova nie je len otázkou pravidiel, ale predovšetkým pravdy, lásky, modlitby a vytrvalého duchovného zápasu o dušu dieťaťa.

Ako predchádzať tomu, aby sa deti vydali na zlé cesty?

Deti sa musia naučiť, kto je Boh, ako Ho uctievame a akým spôsobom to majú robiť. Potrebujú pochopiť, že náboženstvo nie je podľa ich podmienok. Vzťah s Bohom sa neriadi našimi predstavami, ale Božími podmienkami. Taký je život. Taká je realita.

Počas dospievania je nevyhnutné poskytovať deťom silnú, tradičnú a pevnú katechézu a verne sa držať doktríny Cirkvi. Rovnako dôležité je hovoriť o Božom milosrdenstve a Jeho láske, no vždy v kontexte sviatostí. Pravdy viery majú spoznávať spôsobom primeraným ich chápaniu. Majú ich nielen počuť, ale aj vidieť a spoznať pre svoje vlastné dobro, aby neskôr neprišlo sklamanie.

Základnou pravdou zostáva, že Ježiš miluje každého človeka. Naše deti miluje ešte viac než my sami. Je však potrebné uvedomiť si, že Kristova láska premieňa. To znamená, že môže byť aj bolestivá a náročná, pretože nás zbavuje nedokonalostí. Prostredníctvom utrpenia nás očisťuje, aby sme duchovne dozreli. Neznamená to však, že nám Boh nedáva útechu. Často máme skreslené predstavy o vzťahu s Bohom a očakávame pohodlie bez kríža. Takto duchovný život nefunguje.

Deti potrebujú dostať pevné základy o tom, ako funguje duchovný život. Na prvom mieste stojí modlitba. Treba sa učiť modliť a zároveň pracovať na odstraňovaní vlastných chýb. Dôležité je aj ďalšie vzdelávanie primerané vlastnému životnému stavu. Mladým je potrebné odovzdať poznanie o cnostiach, najmä o teologálnych cnostiach – viere, nádeji a láske – ako aj o daroch Ducha Svätého. Základy viery majú poznať ucelene a v súvislostiach.

Rovnako podstatné je pomôcť deťom porozumieť svetu, v ktorom žijú. Príde obdobie, keď bude treba jasne a pravdivo vysvetliť aj zložité otázky, napríklad: „Sú chlapci, ktorí si myslia, že sú dievčatami, ale to nie je pravda, pretože tu máme X a Y.“ Deti potrebujú správny filozofický a teologický rámec, aby dokázali uvažovať rozumne a s rozvahou.

Čo robiť, ak sa deti už vydali na zlé cesty?

Minulosť sa nedá vrátiť a nie vždy je možné vyžadovať rovnakú disciplínu ako kedysi. Ak však deti ešte žijú doma, určitá miera pravidiel je oprávnená. V období dospievania sa rodinné vzťahy často komplikujú. Vtedy možno pokojne stanoviť hranice: „Ak chceš bývať v tomto dome, tieto pravidlá bude potrebné rešpektovať.“

Keď dieťa zíde z cesty viery, je potrebné obrátiť sa v modlitbe na Pannu Máriu Bolestnú a prosiť o svetlo, prečo nežije svoju vieru. Dôvod je vždy konkrétny. Môže ísť o hanbu, odpor k náboženstvu, neznalosť, zranenie alebo jednoducho o príťažlivosť k hriešnemu spôsobu života. Často ide o vnútorné zranenia, ktoré nemusia mať pôvod v rodine, ale v udalostiach mimo nej. Je dôležité vytrvalo prosiť Sedembolestnú Matku o pochopenie príčiny. Ona môže udeliť milosť rodičom, aby veci jasnejšie videli, alebo milosť samotnému dieťaťu. Nepôjde o mimoriadne zjavenia, ale o tiché vnútorné svetlo, ktoré začne meniť situáciu.

V tejto fáze nastupuje aj duchovný boj. Pomôcť môže:

• modlitba zväzovania zlých duchov, ktorí pôsobia na dieťa alebo jeho situáciu, zväzovanie démonov, ktorí bránia dieťaťu vrátiť sa do Cirkvi alebo žiť svoju vieru
• duchovné zasväcovanie návratu dieťaťa do Cirkvi
• odovzdávanie a posväcovanie konkrétnych problémov, ktorými dieťa prechádza

Popri tom je potrebné vyprosovať milosť obrátenia podľa príkladu sv. Moniky – vytrvalo, intenzívne a aj celé roky. Samotné odstránenie prekážok nestačí, rovnako ako nestačí len vyprosiť milosť bez duchovného zápasu. Obe roviny musia ísť spolu.

Osvedčenými prostriedkami sú najmä:

• modlitba svätého ruženca
• sväté omše obetované za dieťa
• modlitby za vnútorné uzdravenie, ak je prítomné zranenie

Mnohé návraty k viere sú zablokované práve nevyliečenými zraneniami. Treba rátať s tým, že ide o dlhodobý zápas. Nemali by sme podľahnúť dojmu, že Boh mlčí. Niekedy je potrebné vytrvať, kým sa nenaplní miera milostí, ktoré Boh chce udeliť. Príklad sv. Moniky ukazuje, že vytrvalosť prináša ovocie. Zároveň sa často deje, že milosť už pôsobí, len to navonok ešte nie je viditeľné. Niektoré deti sa k zmene priznajú až po čase a rodičia spätne spoznajú, že to bolo práve v období ich intenzívnej modlitby.

Teológia rozlišuje dva druhy milosti:
Predchádzajúca milosť je pôsobiaca milosť, čo znamená, že je vliata do človeka a môže byť aj vo vôli; nemáme nad ňou kontrolu.
Spolupracujúca milosť je tá, s ktorou môže človek vedome spolupracovať alebo ju odmietnuť.

Boh neprestáva človeka volať k obráteniu. Čím viac sa rodičia modlia, tým viac môže milosť pôsobiť, až kým dieťa napokon neprijme nový život. Popri modlitbe je rozhodujúci aj postoj rodičov. Potrebná je láska aj pevnosť. Milosrdenstvo neznamená slabosť ani ustupovanie od pravdy. Ak dieťa žije objektívne v hriechu, treba to pomenovať pokojne a bez hnevu. Zároveň nemožno robiť kompromisy so svedomím, napríklad účasťou na sobáši mimo Katolíckej cirkvi.

Deti musia vedieť, že prísnosť vychádza z lásky a zo starosti o ich dobro. Skutočná láska neznamená dovoliť všetko. Rozhovory majú byť vedené pokojne, bez nátlaku a bez výbuchov emócií, s nadprirodzenou opatrnosťou. Je dôležité, aby deti vždy vnímali, že dvere domova aj srdca rodiča zostávajú otvorené. Ak sa zo vzťahu vytratí láska, nastáva vnútorné oddialenie. Láska totiž zjednocuje. Keď ju dieťa necíti, prestáva hľadať blízkosť.

Milosrdenstvo sa napokon prejavuje v celkovom postoji života. Rodičia sú pozvaní obetovať modlitby, utrpenie aj dobré skutky a byť pripravení niesť túto ťarchu dlhodobo. Pomôcť môže aj jednoduchá otázka v modlitbe: „Panna Mária Sedembolestná, za čo sa mám modliť? Čo mám urobiť, aby sa moje dieťa vrátilo k viere?“ Ide o duchovne aktívny prístup, ktorý si zachováva lásku, no zároveň zostáva pevný.

Spracovala: Dominika Knapová

Zdroj titulného obrázka: pixabay

Online reláciu: o. Chad Ripperger – Prečo naše deti niekedy zblúdia (2. časť) SLEDUJTE TU:

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás

Duchovný štít modlitieb za rodiny si môžete zaobstarať TU: