Tento článok je spracovaný z relácie: Prečo mladí tvrdia, že sú nešťastní – o. Slawomir Kostrzewa

Túžba po šťastí je vpísaná do samotného srdca človeka, pretože ju tam vložil Boh, aby ho človek hľadal a našiel. Jedine Boh môže naplniť túto nekonečnú túžbu, ktorú v nás vzbudil. Svätý Augustín to vyjadril slovami: „Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v Tebe, Pane.“ Napriek tomu, že dnešná doba ponúka mladým ľuďom nekonečné možnosti materiálneho blaha, vidíme paradoxný nárast smútku, prázdnoty a úzkosti. Ak sa rodina prestáva spoločne modliť a hľadať prameň radosti v Kristovi, mladý človek stráca pevnú pôdu pod nohami a hľadá náhrady tam, kde ich nemožno nájsť.

„Všetka radosť je v Bohu.“ sv. Augustín

Boh ako prameň radosti

Podľa štatistík z pred desiatich rokov vyplýva, že každé šieste dieťa na Slovensku vo veku do 12 rokov navštívilo psychológa alebo psychiatra. Na základe výskumu o pocite šťastia, ktorý sa pred niekoľkými rokmi robil vo svete, sa ukázalo, že najmenšia skupina ľudí, ktorá tvrdila, že sú šťastní, bola skupina mladých ľudí vo veku 16 až 27 rokov. Prečo také množstvo mladých ľudí tvrdí, že nie sú šťastní?

Na jednej strane si musíme uvedomiť, že je to pokolenie, ktoré vyrastá v najväčšom dobrobyte, ktoré predtým nezakúšalo žiadne pokolenie po mnohé stáročia. Na druhej strane sa musíme vyrovnať s tým, že ich pocit šťastia a slobody je dnes najnižší. Premnoho mladých ľudí má diagnostikované psychické ochorenie depresie a pravidelne sa zúčastňuje na terapiách. Keď sa táto veková skupina skúmala desiatky rokov, mladí ľudia hovorili, že o ich šťastí rozhodujú vzťahy. Vzťahy v rodinách, ktoré sú podľa nich najdôležitejšie, a potom sú to vzťahy s rovesníkmi či priateľmi.

Veľa mladých nedokáže nadväzovať a udržiavať vzťahy ani v rodine ani so svojimi rovesníkmi. Tohto pokolenia sa najviac týka tragédia rozbitých manželstiev ich rodičov. Zažili pocit chýbajúceho bezpečia a stability v rodine. Problém je aj v tom, že mnohí z nich vyrastajú bez súrodencov alebo so súrodencami s veľkým vekovým rozdielom, a tak nemôžu nájsť spoločnú reč. Nemajú najbližšiu osobu, s ktorou by sa mohli porozprávať, pozdieľať. Mladí sa sťažujú, že nemajú priestor tráviť čas so svojimi rovesníkmi, lebo navštevujú školu a iné krúžky. Najčastejšie sa trápia kvôli konfliktom svojich rodičov. Tiež tvrdia, že rodičia na nich nemajú čas a nechcú sa s nimi zhovárať. Často hovoria, že v ich dome nie je miesto pre Boha, spolu sa nemodlia a téma Boh neexistuje.

Tento stav je v opozícii s mladými ľuďmi, ktorí vyrastajú v úplných rodinách, v prítomnosti biologického otca, biologickej matky a súrodencov, ktorí sa milujú. Tieto rodiny sa spolu modlia. Mladí ľudia hovoria, že práve tam sa cítia bezpečne, a že sú jednoducho šťastní.

Chýbajúca láska a sloboda

(Nielen) Dospievajúci ľudia potrebujú k šťastiu lásku. Potrebujú skúsenosť lásky od najbližších a od Boha. Dnes dokážeme hovoriť veľa o láske. Ale málo ľudí je schopných lásku naozaj dávať. Mládež počuje o láske, ale len veľmi málo ju zakúša. Iba slovami nikdy nikoho nenaučíme skutočnej láske. Je potrebné mladému človeku vytvoriť priestor, kde bude mať skúsenosť s Božou láskou. Avšak toto dokážu iba tí, ktorí majú sami skúsenosť s touto Božou láskou.

Jestvujú aj rodiny, kde sa zdá byť všetko v poriadku. Rodičia sa milujú, deti majú súrodencov a priestor na spoločné zdieľanie, Boh je stredobodom domácnosti. Aj tak niečo chýba. Deti sa cítia nešťastné a sú smutné. Zabúdame na dôležitú skutočnosť: Človek nemôže byť šťastný, ak nie je slobodný. Čo je tou vecou, ktorá veľmi zotročuje srdcia, mysle a duše mladých ľudí? Masmédiá.

Generácia dnešných mladých ľudí si nedokáže poradiť s masmédiami. Nedokážu byť ozajstne účastní na tejto novodobej kultúre – kultúre digitálnej, číselnej. Médiá berú mladým ľuďom slobodu. Výskumy ukazujú, že mladí ľudia trávia najviac času práve pred obrazovkami. Z tohto sa nemôže zrodiť nič dobré.

Niektorí rodičia nerozvážne dávajú svojim deťom mobilné telefóny, laptop, konzolu, tablet či notebook. Žijú vo vedomí, že ak tak neurobia, ich dieťa bude digitálne znevýhodnené a bude ukrátené o akési rozvitie vedomostí. Mladé pokolenie má stály regulárny prístup k týmto zariadeniam, do celého virtuálneho sveta a do celého Internetu. Nezriedka vidíme závislosti spojené s používaním týchto zariadení. Namiesto zvýšenia údajnej inteligencie súvisiacej s používaním digitálnych vymožeností máme dočinenia s generáciou zaostalou, závislou a oklamanou.

Digitálne otroctvo a potreba hraníc

Mnohí rodičia nemajú absolútnu kontrolu nad tým, čo sa deje v živote ich dieťaťa, a už vôbec nie nad tým, čo sa deje za obrazovkou. Deti si samé nedokážu ustriehnuť čas, ktorý strávia pri obrazovke. Toto je úlohou rodičov.

Jasným varovným signálom závislosti je, ak dieťa nedokáže fungovať bez toho, aby malo tieto zariadenia stále na dosah. Druhým znakom je, že dieťa neustále siaha po tomto zariadení, má nutkanie stále niečo kontrolovať. Deje sa to podvedome bez reflexného podnetu. Takisto sa vyskytujú výbuchy agresie, ak sa dieťaťu zamedzí prístup k týmto veciam. Narastajú konflikty s rodičmi, medzi súrodencami, s rovesníkmi. Mladý človek zvykne povedať, že jednoducho musí mať telefón pri sebe, lebo inak ho kamaráti od seba odstrčia. Musí mať nejakú hru, lebo všetci kamaráti ju majú. Musí vidieť určitý seriál, lebo sa nebudú mať o čom rozprávať. Zažíva strach pred partiou, má znížené sebahodnotenie a nedostatok času – nestíha plniť svoje základné povinnosti. Tieto symptómy naznačujú, že ide o problém, ku ktorému treba pristupovať ako ku chorobe. Toto ochorenie bude mať svoje následky. Je veľmi ťažké myslieť si, že by dieťa, ktoré zažíva takého situácie, mohlo pociťovať šťastie. Nemožno očakávať, že bude mať dobré vzťahy s rodičmi, so súrodencami alebo so samotným Bohom.

Na druhej strane niektorí rodičia sa tvária, že to všetko nevidia, lebo si nechcú vytvárať dodatočné problémy. A je to aj „výhoda“, pretože dieťa má činnosť vo svojej izbe a rodič si môže robiť svoje. Odsúvanie problému je súhlasom s ešte väčším problémom v budúcnosti. Dospelí musia byť sami slobodní od týchto problémov, aby dokázali zbadať symptómy u svojich detí. Možno rodičia sami trávia nespočetné množstvo času sledovaním televízie, tabletu či mobilu. Ako môže rodič očakávať, že jeho dieťa bude fungovať normálne v týchto oblastiach. Dieťa potrebuje niekoho, kto bude múdro udávať hranice. Samozrejme, nemáme sa vracať do doby kamennej, ale je potrebný kritický pohľad.

Rodičia by predovšetkým mali s deťmi tráviť voľný čas a venovať sa svojim deťom. Vráťme sa k obyčajným rozhovorom, k normálnym vzťahom, preprogramujme náš mozog, aby nechcel zakaždým chytiť do ruky mobil. Je potrebný digitálny detox. Ale pamätajme si, že žiadna liečba tela nebude účinná, ak najprv nevyliečime nášho ducha. Je potrebný návrat ku vzťahu s Bohom, ktorý musí byť veľmi silný. Cez obnovenie vzťahu s Bohom bude možné obnovenie vzťahu v manželstvách a potom v celých rodinách. Je potrebné veriť, že Boh príde na pomoc. Ale o túto pomoc je potrebné prosiť. Modlitba má veľkú silu.

Viac o tejto téme si môžete prečítať v článku Ako sociálne siete útočia na naše deti

Zdroj titulného obrázka: Vytvorené pomocou AI – gemini

Spracovala: Dominika Knapová

Celú online reláciu Prečo mladí tvrdia, že sú nešťastní – o. Slawomir Kostrzewa si môžete pozrieť TU:

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás