Tento článok je spracovaný z relácie: Sławomir Kostrzewa – Prečo katolíci robia znak kríža

„Všetkých, čo sa znovu zrodili v Kristovi, znak kríža robí kráľmi a pomazanie Svätého Ducha ich svätí za kňazov, aby všetci duchovní a správne rozmýšľajúci kresťania spoznali, že – odhliadnuc od tohto osobitného poslania našej služby – majú účasť na kráľovskom rode a kňazskom úrade. Veď čo je také kráľovské, ako keď duch podriadený Bohu vládne nad svojím telom? A čo je také kňazské, ako zasvätiť Pánovi čisté svedomie a na oltári srdca mu prinášať nepoškvrnené obety nábožnosti?“ (KKC 786)

Jednota Najsvätejšej Trojice

Aj keď je Boh oveľa mocnejší a veľmi rozdielny od nás, chce byť s nami a chce sa nám zjavovať natoľko, nakoľko je to možné. Je mnoho vecí, ktoré človeka úplne prevyšujú, a v ktorých človek videl Boha. V určitom čase Boh zjavuje svojho Syna, keď prichádza na tento svet ako človek – Ježiš Kristus. Ježiš o sebe hovorí, že je Boží Syn a veľmi výrazne poukazuje na svojho Otca. Pre mnohých bolo nepochopiteľné, že veľký tajomný Boh má svojho Syna, ktorý sa nijako nelíši od nás ostatných. Ale Ježiš ide ešte o krok ďalej a hovorí, že existuje ešte tretí: Duch, ktorého nám pošle, a ktorý nás vovedie do úplnej pravdy (porov. Jn 16,13). Ľudia takisto nedokázali pochopiť, o akom Duchu sa tu zmieňuje, prečo tento Duch nemôže prísť rovnako, ako prišiel Ježiš?

Nie sme schopní nájsť odpoveď, ktorá sa týka Boha a prečo stvoril svet tak, ako ho stvoril, prečo riadi svet tak, ako ho riadi, a nie inak. Nie je potrebné tomu porozumieť. Je potrebné skloniť sa a chváliť Boha. Nie sme síce schopní Boha pochopiť, ale vieme vyvodiť určité závery o Jeho povahe, o ktorej hovorí sám Pán Ježiš.

Ježiš veľmi zdôrazňuje jednotu Božích osôb. „Ja konám s Otcom a konáme cez Ducha Svätého.“ Jednota Božích osôb a jednota ich konania má byť znakom i nás, ľudí. My, stvorení na Boží obraz, by sme mali konať tak, ako Najsvätejšia Trojica – jednotne. Jednota v rodinách, v manželstvách, v spoločenstvách, v Cirkvi. Rozdelenie je proti prirodzenosti Najsvätejšej Trojice. To, čo takisto možno vidieť v Božej prirodzenosti a čo nám zjavil Ježiš Kristus, je láska. Láska, ktorá preniká osoby Najsvätejšej Trojice. Medzi Nimi niet dní bez slov, nie je tam zlosť, hnev, hádky. Je tam iba súhlas a harmónia. Toto je úloha aj pre nás, lebo sme boli stvorení z lásky, ktorá je prirodzeným prostredím a spôsobom, vďaka ktorému budeme dobre fungovať.

V každom z nás je obraz a stopa Najsvätejšej Trojice

Našou úlohou nie je Bohu porozumieť a Ho obsiahnuť, lebo to je nemožné. Musíme sa snažiť, nakoľko je to možné, nasledovať Boha v tom, v čom sa nám zjavuje. Práve tu je potrebná veľká pokora. Myslime na Najsvätejšiu Trojicu, hoci nie sme schopní Ju pochopiť. Ale v tejto Trojici sme ponorení, pretože z Nej pochádzame. V každom z nás je obraz a stopa Najsvätejšej Trojice. Mimoriadnym spôsobom sa to dokonáva vo chvíli, kedy sme pripojení k životu Najsvätejšej Trojice – svätý krst. V tomto výnimočnom momente v nás nanovo ožíva Najsvätejšia Trojica. Tiež sa to deje zakaždým, keď sa pripájame k Najsvätejšej Trojici znakom kríža – prežehnaním sa. Toto gesto nám má pripomínať, že pochádzame z Najsvätejšej Trojice, ale súčasne je to gesto, ktoré volá Trojicu na pomoc, spájame sa s Jej životom a chceme žiť v Jej prítomnosti.

Keď konáme znak kríža, celé svoje telo odovzdávame Bohu

Mnohokrát sa žehnáme bez toho, žeby sme si uvedomovali, čo robíme a čo znamená tento znak. A pritom, je to veľmi mocný znak!

Žehnáme sa preto, aby sme pripomínali sebe a iným, že vyznávame vieru v Boha Otca, Syna i Ducha Svätého, jediného v Najsvätejšej Trojici. Vieme, kto sme – kresťania –, a že veríme v Boha. Sú to základy našej viery, ktoré vyjadruje znak kríža. Znak kríža však ešte viac približuje kríž, na ktorom zomrel Ježiš Kristus. Je to symbol a gesto, pomocou ktorých si máme pripomínať, čo veľké sa stalo, keď Ježiš zomrel na kríži. Zomrel za nás, z lásky k nám, aby raz sme s Ním mohli tráviť večnosť. Aby sa tak stalo, je potrebné, žeby sme sa obrátili. Potrebujeme sa odtrhnúť od hriechu, zamyslieť sa, čo nám prekáža a vedome a dobrovoľne sa spojiť s Bohom. Cez znak kríža a cez sviatosti sa môžeme nanovo uzmieriť s Bohom.

Koľkokrát upadneme a odpojíme sa od Najsvätejšej Trojice! Znak kríža konáme na začiatku stretnutia sa s Bohom, pretože Ho pozývame k našej modlitbe a pozývame Ho do našej modlitby, vedomí si, že bez Boha nemôžeme nič urobiť. V mnohých chvíľach života i v každodennosti by sme sa mali žehnať. Sú ešte ľudia, ktorí sa nežehnajú len pred modlitbou, ale i pred jedlom a prácou, či pred akoukoľvek situáciou v každodennosti, v ktorej chceme, aby Boh bol prítomný. Znak kríža je vhodné konať, keď vnímame duchovné nebezpečenstvo, keď v našej hlave sa deje niečo nepokojné, niečo, z čoho môže vzísť nejaké zlo.

Tí, ktorí vedome volajú o pomoc Najsvätejšiu Trojicu: konajú znak kríža, vypovedajúc slová V mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého, môžu sa presvedčiť o tom, že to je najjednoduchší exorcizmus. Voláme Boha, ktorý reálne prichádza so svojou mocou a je aj takto prítomný pri nás.

Keď konáme znak kríža, celé svoje telo odovzdávame Bohu. Ak naša ruka smeruje k čelu, kde sa začína znak kríža, voláme Otca. S Otcom, Kreátorom a Stvoriteľom je spojená naša myseľ, z ktorej pochádzajú dobré myšlienky i také, ktoré nás vedú k úpadku. Bohu Otcovi zverujeme našu myseľ, aby čokoľvek, čo z nej vychádza, bolo dobré a usporiadané.

Potom naša ruka smeruje k srdcu. Srdce sa spája so sférou pocitov a emócií. Vtedy hovoríme „I Syna“. Syn prichádza ako láska. Prosíme Ježiša Krista, aby sme dokázali milovať tak ako On, žeby sme sa dokázali obetovať pre iných tak, ako On. Chceme Ho prosiť, aby v našom srdci už nebolo miesto na nenávisť, hnev a zlosť, aby sme dokázali odpúšťať, pretože vtedy v nás žije Boží Syn, keď v nás žije láska.

Nakoniec naša ruka smeruje k ramenám. „I Ducha Svätého, amen.“ Ramená sú spojené so skutkami, s konaním, aby to, čo nám prinesie deň i naša práca, boli požehnané múdrosťou Ducha Svätého. Pozývajme Ducha Svätého do každej činnosti. Riaďme sa Božími prikázaniami, ktoré sú ovocím konania Ducha Svätého v nás.

Konanie znaku kríža má byť svedectvom. Pripomíname nielen sebe, ale aj iným ľuďom, že sme kresťania a patríme Ježišovi Kristovi, preto sa riadime Jeho zásadami. Mnohí, hlavne v prvých storočiach kresťanstva, dali za tento znak svoj život. Robili tento znak kríža i napriek zákazom, lebo chceli ukázať, že život na tejto zemi veľa neznamená. Skutočné nás čaká po smrti: zjednotenie s Najsvätejšou Trojicou. Nehanbime sa za tento znak kríža, pretože Boh sa za nás nehanbí. Strach a hanbu odovzdajme Bohu. Sme Bohom hojne obdarovaní milosťou viery. Konajme znak kríža vedome a prosme, aby do spojenia sa s Najsvätejšou Trojicou pomocou znaku kríža, šiel celý náš život. Nech to nie je len gesto, ale konkrétny znak vyznania viery.

Zdroj titulného obrázka: pixabay

Spracovala: Dominika Knapová

Online reláciu: Sławomir Kostrzewa – Prečo katolíci robia znak kríža, SLEDUJTE TU:

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás