Akita (Japonsko), 15. septembra 1987

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie

Prečo ešte plačem

„Môj milovaný syn, ktorého tak milujem a ktorého môj protivník tak veľmi prenasleduje, chcela som ťa mať tu pri liturgickej spomienke na moje bolesti a materskú účasť na celom tom bezhraničnom utrpení môjho Syna Ježiša. Na tejto tvojej ceste, ktorá je posiata mimoriadnymi milosťami, vychádzajúcimi z môjho Nepoškvrneného Srdca a smerujúcimi do duší mojich milovaných kňazov a veriacich, priviedla som ťa dnes na toto pútnického miesto, pred sochu, ktorá pripomína tajomstvo môjho spoluvykupiteľského poslania.

Stála som pod Ježišovým krížom. Stojím pod krížom, ktorý nesie každé z mojich detí. Som pod krížom, ktorý dnes nesie Cirkev a celé úbohé hriešne ľudstvo. Som skutočnou Matkou a skutočnou spoluvykupiteľkou.

Z očí tejto mojej sochy v priebehu niekoľkých rokov tiekli viac než stokrát podivuhodné slzy.

Prečo ešte plačem? – Plačem, lebo svet neprijíma moje materské pozvanie na obrátenie a návrat k Pánovi. Tvrdohlavo pokračuje po ceste vzbury proti Bohu a jeho zákonu lásky. Pána otvorene popierajú, urážajú a hanobia. Vašu nebeskú Matku otvorene urážajú a vysmievajú. Moje mimoriadne výzvy neprijímajú a neveria znameniam mojej nesmiernej bolesti. Svojich blížnych nemilujete, dennodenne sa robia útoky na ich životy a majetok. Človek sa stáva vždy podkupnejším, podlejším, horším a ukrutnejším. Toto úbohé a zvrátené ľudstvo očakáva horší trest, ako bola potopa. Z oblohy bude padať oheň a to bude znamením, že prišla hodina Božej spravodlivosti.

Plačem, lebo Cirkev ďalej pokračuje po ceste rozkolu, nedostatku viery, zrady a bludov, ktoré sa stále viac propagujú bez toho, aby sa niekto postavil proti nim. Teraz prichádza čas, keď sa splní to, čo som predpovedala vo Fatime a čo som odhalila tu (v Akite) v svojom treťom posolstve, zverenom svojej malej dcére. Aj pre Cirkev nastali okamihy veľkej skúšky, lebo v jej strede sa usadí človek neprávosti a do svätého Božieho chrámu vtiahne ohavnosť spustošenia.

Plačem, lebo duše mojich detí hynú vo veľkom počte, idú do zatratenia.

Plačem lebo je primálo tých, ktorí prijímajú moje pozvanie k modlitbe, pokániu, utrpeniu a obetovaniu sa.

Plačem, lebo som k vám prehovorila a nevenovali ste mi pozornosť. Dala som vám podivuhodné znamenia a neuverili ste mi; často a opätovne som sa vám zjavovala, ale vy ste mi neotvárali brány sŕdc. Vypočujte ma aspoň vy, moje milované a môjmu Nepoškvrnenému Srdcu zasvätené dietky, vy, malý zvyšok, ktorý Ježiš žiarlivo stráži v bezpečnom útulku svojej božskej lásky a prijmite toto moje bolestné pozvanie, ktoré dnes z tohto miesta adresujem opätovne všetkým národom zemegule. Pripravujte sa na prijatie Krista v jeho sláve, lebo teraz prišiel veľký deň Pánov.“

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás