O dare hovorenia jazykmi čítame v Skutkoch apoštolov:

“Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“ Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: „Čo to má znamenať?“ Ale iní s úsmeškom hovorili: „Sú plní mladého vína.“ Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: „Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová.” (Skutky Apoštolov 2, 1-14)

Dar jazykov, o ktorom sa v tomto článku diskutuje, sa líši od charizmatických praktík, ktoré môžeme vidieť dnes. Tento apoštolský dar, aký je opísaný v Písme, umožňuje človeku hovoriť vo svojom rodnom jazyku tak, aby mu rozumeli aj tí, ktorí hovoria rôznymi jazykmi. Takto sa otvárajú dvere k jednote a porozumeniu medzi rôznymi kultúrami a národmi, čo je dnes, v našom rozmanitom svete obzvlášť dôležité.

Tento dar jazyka ukazuje moc Ducha Svätého, ktorý prekonáva jazykové a kultúrne bariéry. V dnešnej dobe, keď sú komunikačné rozdiely čoraz väčšie vyžaduje sa, aby sme sa navzájom rozumeli, je dôležité si uvedomiť, že existuje spôsob, ako byť počutý a pochopený, bez ohľadu na jazyk. Dar jazykov, ako ho chápeme v katolíckej tradícii, nám pripomína, že v Kristovom tele sme spojení a že Duch Svätý nás vedie v našich vzájomných vzťahoch.

Svätý Anton a dar jazykov

Brat Ugolino približne sto rokov po živote svätého Františka z Assisi a svätého Antona Paduánskeho napísal knihu “Malé kvety svätého Františka”. Táto zbierka príbehov čerpá z pôvodných dokumentov františkánskeho rádu a zachytáva mnohé zázraky a diela svätcov. V 39. kapitole tejto knihy sa dočítame o jednom z pozoruhodných zázrakov spojených so svätým Antonom:

„Antona Paduánskeho, jedného z najvýznamnejších žiakov a spoločníkov svätého Františka, ktorého sám František nazýval svojím vikárom, jedného dňa pozvali, aby kázal pred pápežom a kardinálmi v konzistóriu. V tom čase sa na mieste zhromaždili muži z rozličných krajín – Gréci, Latinci, Francúzi, Nemci, Slovania, Angličania a mnohí ďalší, hovorili rôznymi jazykmi a nárečiami. 

Svätý Anton, zapálený Duchom Svätým a nadchnutý apoštolskou výrečnosťou, kázal a vysvetľoval Božie slovo s takou účinnosťou, zbožnosťou a jasnosťou, že každý v tom zhromaždení, bez ohľadu na svoj jazyk, mu rozumel, akoby hovoril v jeho rodnom jazyku. Všetci prítomní boli hlboko ohromení, pretože sa im zdalo, akoby sa opakoval zázrak Letníc, keď apoštoli pod vplyvom Ducha Svätého hovorili všetkými jazykmi.

V úžase a úcte si medzi sebou šepkali: ‚Nie je to Španiel? Ako je možné, že ho všetci počujeme v jazyku krajiny, kde sme sa narodili – my Gréci, Latinci, Francúzi, Nemci, Slovania, Angličania, Lombardovia a ďalší cudzinci?”

Tento dar jazykov, ktorý svätý Anton dostal, sa prejavil aj inde. Píše sa, že počas kázní v Taliansku hovoril dokonalou taliančinou a vo Francúzsku zas plynule po francúzsky, hoci tieto jazyky nikdy neštudoval. Zázračný bol tiež fakt, že prostí a nevedomí poslucháči dokázali jasne rozumieť všetkému, čo povedal. Jeho hlas, hoci jemný a upokojujúci, bolo možné zreteľne počuť na veľmi veľkú vzdialenosť.

Príbehy o svätom Antonovi nám pripomínajú, že Boh nám dáva dary, aby sme ich využívali na Jeho oslavu a na posilnenie viery druhých. V prípade svätého Antona sa dar jazykov stal nástrojom na šírenie evanjelia a zjednotenie rozličných národov v Kristovej láske. 

Dar jazykov v kázaní svätého Pavla z Kríža

Svätý Pavol od Kríža (1694–1775), zakladateľ rehole pasionistov, bol známy nielen svojou mimoriadnou svätosťou, ale aj schopnosťou osloviť veriacich aj na veľkú vzdialenosť. Vďaka tejto milosti priťahoval k sebe nespočetné zástupy, ktoré prichádzali, aby počuli jeho kázne a boli svedkami mnohých zázrakov a uzdravení, ktoré jeho misie často sprevádzali. Jeho hlas, aj uprostred veľkého hluku davu, zaznieval tak jasne, že ho bolo možné počuť na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Táto výnimočná milosť bola zdokumentovaná minimálne trikrát, a to na miestach ako La Tolfa, Civitacastellana a na ostrove Elba, kde ho zázračne počuli do diaľky ôsmich kilometrov.

Podobne ako u apoštolov či svätého Antona, aj v prípade svätého Pavla od Kríža existujú záznamy o tom, že jeho talianske kázne chápali aj veriaci z rôznych národov a jazykov, ktorí sa zhromaždili, aby ho počúvali. Tento dar jazykov umožnil mnohým veriacim, bez ohľadu na jazykovú bariéru, priblížiť sa k posolstvu evanjelia a prežiť moc Ducha Svätého, ktorý prehovoril prostredníctvom tohto svätca.

Svätý Pavol od Kríža je tak ďalším príkladom z dejín Cirkvi, ktorý nám pripomína, ako Boh využíva mimoriadne dary, aby oslávil svoje meno a posilnil vieru v srdciach ľudí všetkých národov.

Dar hovorenia jazykmi v živote svätého Dominika

A potom je tu ešte jeden svätý – Dominik Guzmán (1170 – 1221), zakladateľ dominikánskeho rádu a veľký šíriteľ svätého ruženca, ktorý dostal dar jazykov, keď bol jedného dňa na ceste do Paríža so svojím spoločníkom Bertrandom z Garregy a niekoľkými ďalšími priateľmi a žiakmi.

Počas cesty navštívili svätyňu v Rocamadour, kde strávili noc modlitbou pred zázračným obrazom Panny Márie. Na druhý deň počas cesty spievali litánie a recitovali žalmy a božské ofícium, čo upútalo pozornosť dvoch nemeckých pútnikov, ktorí ich začali nasledovať. Keď prišli do ďalšej dediny, dvaja nemeckí pútnici, ktorých veľmi zaujala zbožnosť tejto malej skupinky, im pohybom naznačili, aby si sadli a navečerali sa s nimi. Bola to trochu trápna situácia, pretože Nemci dominikánom nerozumeli a dominikáni nerozumeli Nemcom. Takto to pokračovalo štyri dni, pričom Nemci sa delili s dominikánmi o jedlo.

Na piaty deň svätý Dominik takto oslovil Bertranda:

„Brat Bertrand, mrzí ma, že požívame dary týchto pútnikov bez toho, aby sme im zasiali duchovné dobrá: pokľaknime a prosme Boha, aby nám udelil porozumenie ich reči, aby sme im mohli povedať o Kristovi.“ Pokľakli teda a modlili sa. Keď vstali, dokázali sa s Nemcami rozprávať v ich jazyku a bez problémov to robili po zvyšok cesty.

Keď sa blížili k Parížu, Nemci, teraz naplnení duchovnou útechou, od nich odišli. Pozemský pokrm, ktorý im Nemci poskytli, vymenil Dominik za duchovný pokrm, ktorý živil ich ducha a bol prospešný pre ich večnú spásu. Svätý Dominik zasa Bertrandovi prikázal, aby o tejto záležitosti mlčal a udržiaval ju v tajnosti až do svojej smrti, „aby nás ľudia nepovažovali za svätých, ktorí sú len hriešnici“. 

Z angl. originálu preložila: Jesika Senderáková

Zdroj: Miracles of the Saints: Speaking in Tongues -A supernatural gift of the Holy Spirit