Tento článok je spracovaný z relácie: Online – očistec – pôst a prijímanie ako prostriedky na pomoc dušiam v očistci
Pôst má moc zadosťučiniť Božej spravodlivosti za spáchané hriechy. Tento skutok sebazaprenia nie je len telesným cvičením, ale v spojení s Kristovou obetou sa stáva účinným prostriedkom milosrdenstva pre duše v očistci, ktoré si už samy pomôcť nemôžu. Odopretím dovolených pôžitkov krotíme svoje vášne a získané zásluhy ponúkame Bohu ako zmiernu obetu za našich trpiacich bratov a sestry. Skutočne záslužný pôst však musí vychádzať z čistého srdca, ktoré sa okrem pokrmu zrieka aj hnevu a neprávosti, čím otvára brány neba nielen zomrelým, ale aj nám samým.
Akým spôsobom dokážeme pôstom pomáhať dušiam v očistci?
Keď duše v očistci ešte žili, iste si nie vždy uvedomovali, že sa majú niečoho zriekať a postiť. Občas nevedeli vyvodiť dôsledky a následky svojich márnych pôžitkov. Veľakrát hľadeli na okamžité uspokojenie svojich zmyslov. Preto musia odčiniť aj to najmenšie potešenie, ktoré vzišlo z hriešnych vecí.
Aby sme trpiacim dušiam pomohli, musíme Bohu poskytnúť zadosťučinenie za hriechy, ktoré Ho urazili. Požiadavky Božskej spravodlivosti musíme uspokojiť zodpovedajúcimi skutkami zmierenia, ktoré obetujeme za duše v očistci.
Pôstom istým spôsobom krotíme a trestáme svoje telo, ktorému odopierame, ak má na niečo chuť. Toto odopieranie má vplyv aj na našu dušu. Pôst môžeme obetovať za seba, ale aj za duše v očistci. Pôstom zmierujeme hriechy, ktoré sme spáchali my alebo duše v očistci. Aby mal pôst väčšiu silu, je potrebné ho obetovať Bohu v spojení s Kristovým pôstom v prospech trpiacich duší, lebo naše skutky sú oslabené tým, že sú ľudské. Aj sám Božský Vykupiteľ nám dal príklad účinnosti pôstu, keď predtým, než začal dielo vykúpenia, sa štyridsať dní na púšti postil (porov. Lk 4, 1-14). Takisto aj Mojžiš – predtým, ako šiel prosiť za Izraelitov, zotrval štyridsať dní v pôste (porov Ex 34, 28). Na situácii Ježiša a Mojžiša je viditeľné, aký je pôst efektívny na získanie Božieho milosrdenstva.
Blahoslavená Cecília (dominikánska rehoľníčka) si odopierala vodu, keď bola smädná – týmto si ctila posvätný smäd nášho Pána na kríži a uhasila tak plamene očistca. Po svojej smrti sa zjavila jednej zo spolusestier a povedala, že hneď, keď vstúpila do očistca, prišiel k nej anjel strážny so zlatým džbánom, do ktorého počas jej života zbieral vodu, ktorú si ona odopierala. Touto vodou ju potom polial a tým uhasil jej plamene očistca a vybral ju do neba.
Keď chceme, aby náš pôst bol prospešný pre trpiace duše, nestačí, aby sme sa zriekli jedla a pitia, ale musíme sa snažiť zdržiavať sa hriechu, pretože náš pôst vtedy bude efektívnejší. Ak si prajeme uľaviť trpiacim dušiam, musia byť uvoľnené putá neprávosti, ktoré zväzujú našu dušu. Naša duša jednoducho nesmie byť v zajatí akéhokoľvek hriechu (chamtivosť, závisť, nečistota, pýcha či inými neresťami). Ak má byť náš pôst záslužný, pamätajme na nabádanie sv. Augustína, ktorý hovorí: „Načo nám bude užitočné, ak sa zdržíme vína, ale budeme opití hnevom. Ak sa zdržíme mäsa, ale ako divé zvieratá zničíme povesť a dobré meno našich susedov.“
Pri pôste sa nemáme zdržať len telesného pokrmu, ale aj v duchovnom zmysle – zahubením našich vášní. Podľa príkladu mnohých svätých skúsme znášať s trpezlivosťou a s dôverou v Božie riadenie všetky skúšky, utrpenia a bolesti, ktoré na nás doliehajú; a obetujme ich na úľavu trpiacim dušiam v očistci. Iste sú aj niektorí naši blízki trápení očistcovým ohňom. Ponúknime preto svoje trápenia pre ich vyslobodenie. Týmto milosrdným skutkom si aj my môžeme otvoriť brány Raja.
Spracovala: Dominika Knapová
Martin Handzušje administrátor Facebook skupiny Verím v očistec a modlím sa za duše – pridajte sa do skupiny a dozviete sa o očistci ďalšie zaujímavé informácie.




