Pokoj je priezračnosť mysle, mier v duši, puto lásky. Pokoj je poriadok, harmónia vládnuca v nás, nekonečná radosť, ktorá sa rodí zo svedectva čistého svedomia, je to sväté veselie srdca, v ktorom vládne Boh.

Pokoj je cestou k dokonalosti, a preto diabol, ktorý to všetko veľmi dobre vie, urobí všetko preto, aby nás oň obral. Majme sa preto dôkladne na pozore pred každým, aj tým najmenším príznakom nepokoja.

Dušu môže oprávnene zarmútiť len jedno – to, že urazila Boha. No a v tejto jednej veci musíme byť veľmi obozretní. Isteže, musíme ľutovať svoje nedostatky, ale s pokojnou bolesťou v srdci, neprestajne a v dôvere v Božie milosrdenstvo.

Majme sa tiež na pozore pred určitými druhmi výčitiek namierených proti sebe samým, ktoré väčšinou pochádzajú od nepriateľa, usilujúceho sa o to, aby narušil náš pokoj v Bohu.

Ak nás takéto výčitky vedú k pokore a horlivejšiemu konaniu dobra bez toho, aby nás oberali o dôveru v Boha, môžeme si byť istí, že k nám prichádzajú od neho.

Ak v nás vyvolávajú zmätok a spôsobujú, že sa stávame bojazlivými, nedôverčivými, lenivými, ťarbavými v konaní dobra, buďme si istí, že pochádzajú od diabla, a ako také ich zaháňajme a s dôverou sa utiekajme k Bohu.

Takýmto spôsobom – zachovávajúc si uprostred všetkých ťažkostí pokoj v duši – dosiahneme veľký pokrok na Božích cestách. Naopak, len čo tento pokoj stratíme, všetko naše úsilie zamerané na dosiahnutie večného života prinesie len málo ovocia alebo neprinesie vôbec žiadne.

Text a obrázok pripravil: Mikuláš Lipták-Rytier Nepoškvrnenej

Zdroj: Z listu Pátra Pia adresovaného P. Agostinovi, 10. júla 1915