„Človek je sám o sebe ničím, ale skrze Ducha Svätého je mnohým.“ sv. Ján Mária Vianney

Naša duša sa nemôže spasiť a dosiahnuť večnú slávu, ak neprináša nadprirodzené ovocie čností. „Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie – hovorí Ježiš – vytnú a hodia do ohňa.“ (Mt 3, 10) Sme ako rastliny Pánovej vinice, ktoré mu musia prinášať ovocie, no nemôžeme to robit inak než skrze milosť Ducha Svätého.

A tak prinášať ovocie skrze formovania Ducha Svätého nie je pre nás nepodstatným skutkom. Pretože, ak neprinášame plody ovocia [Ducha Svätého], prinášame plody ovocia tela. Ak neprinášame ovocie večného života, prinášame ovocie večnej smrti. Niet tu strednej cesty.

Ježiš Kristus nás totiž prirovnáva k ratolestiam viniča a vyžaduje od nás, aby sme prinášali ovocie: „Ja som vinič – hovorí – a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viničí, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Jn 15,1-5)

Boh dal ovociu veľkú rôznorodosť. Má rôzne odtiene, avšak aj napriek tomu sa Sväté písmo a Cirkev zhodujú v stanovení dvanástich hlavných plodov Ducha Svätého. Svätý Pavol ich takto vymenúva v Liste Galaťanom a stavia ich do protikladu k hanebným skutkom tela.

Takto znie text: „Telo sa prejavuje skutkami, ako sú cudzoložstvo, smilstvo, nečistota, nehanebnosť, modloslužobníctvo, čary, nepriateľstvá, sváry, nenávisti, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisti, vraždy, opilstvá, obžerstvá, a iné im podobné. A vopred vám hovorím, ako som už aj povedal, že tí, čo pášu takéto veci, nestanú sa dedičmi kráľovstva Božieho. Ovocie Ducha je však láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, zhovievavosť, miernosť, vernosť, skromnosť, zdržanlivosť, čistota. Proti tomuto zákona niet.“ (Gal 5, 19-23 – citované podľa SSV 1949).

Pri prvom pohľade na tieto plody vidíme, že prvé tri z nich – láska, radosť a pokoj sa týkajú vzťahov duše so samostatným Bohom:

1. Láska spočíva v milovaní Boha a blížneho.

2. Radosť vyviera z tejto lásky a prevyšuje všetky radosti sveta.

3. Pokoj pramení z nášho podriadenia sa Bohu a z jednoty s blížnym.

Nasledujúce plody, ktoré sa osobitne a predovšetkým týkajú blížneho:

4. Trpezlivosť nás uschopňuje znášať z lásky k Bohu akékoľvek protivenstvá.

5. Láskavosť nás nabáda k tomu, aby sme s naším blížnym, rovnako ako aj s naším nepriateľom, zaobchádzali s vľúdnosťou a zdvorilosťou.

6. Dobrota nás nabáda k tomu, aby sme preukazovali dobro všetkým, bez výnimky.

7. Zhovievavosť nám dáva vytrvať v trpezlivosti, keď nás robí veľkorysými a štedrými ku všetkým.

8. Vlúdnosť nás robí zhovievavými voči slabostiam blížneho, brzdí hnev a spôsobuje, že znášame s pokojom životné trápenia.

9. Vernosť nás uschopňuje dodržať slovo a spôsobuje, že sa vyhýbame každej nedôvere, ľsti a každému úskoku.

Nakoniec sú plody, ktoré sa týkajú nás samých:

10. Skromnosť spôsobuje, že [čnostne] upravujeme náš zovňajšok a riadi aj naše pohyby, čím mravne formujeme druhých.

11. Zdržanlivosť spôsobuje, že sa zdržiavame aj dovolených príjemností a udržiava v správnych medziach naše vonkajšie i vnútorné city.

12. Čistota spôsobuje, že potláčame nezriadené žiadosti tela a umožňuje nám zachovať si čistotu duše.

Tieto plody nie sú synonymami čností, ktoré sú v nich vymenované, ale sú ich skutkami.

Na záver môžeme dodať, nasledujúc svätého Tomáša, že poradie, v akom sú vymenované, nasleduje samotný spôsob, akým Duch Svätý postupuje vzhľadom na človeka. Duch Svätý človeka postupne vedie k dokonalosti a šťastiu, ktoré z neho pochádza, privádza ho [najprv] k Bohu láskou, radosťou a pokojom. Usporadúva ho v jeho vnútri trpezlivosťou, zhovievavosťou a dobrotou. Dáva do poriadku jeho vzťah s blížnym trpezlivosťou, vľúdnosťou a vernosťou. Dáva mu nadvládu nad tým, čo ho môže dezorientovať, a to prostredníctvom skromnosti, zdržanlivosti a čistoty.

Preto je obzvlášť nevyhnutné hlboko si vážiť ovocie Ducha Svätého a vyprosovať si ho od Boha, aby nám ho Boh dal, aby sme plody ovocia prinášali a aby v nás dozrievalo podľa plánov jeho lásky v našom živote!

Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej

Zdroj: Príď, Duchu Svätý!/Don Dolindo Ruotolo