„Vyhrážajú sa mi smrťou, že budem zavraždený ako kňaz Popiełuszko. To len ukazuje, s kým máme do činenia. Ľuďom, ktorí klamú a vyhrážajú sa, treba sa postaviť na odpor, aby nezaviedli totalitnú vládu.“
O brutálnej ofenzíve homoideológie hovorí v rozhovore kňaz Dariusz Oko.
Podľa výskumu uskutočneného v rôznych krajinách, z tisícky odsúdených pedofilov sediacich vo väzení, asi štyristo sú homosexuáli, a iba jeden (alebo ešte menej) kňaz, zvyčajne homosexuál. Takýto je rozsah tohto javu.
Keď médiá toľko hovoria o pedofilných kňazoch, mali by štyristo krát viac hovoriť o tomto jave v gay komunitách. Keď je Cirkev obviňovaná z pedofílie, potom štyristo krát viac by mali byť z nej obviňované gay komunity. Tak by tomu bolo, keby médiám v prvom rade záležalo na dobre detí a nie na ničení Cirkvi. Zatiaľ z okrajových negatívnych prípadov robia dnes palicu, ktorou bijú Cirkev, čím páchajú veľkú krivdu všeobecne na kňazoch, ktorí akoby predstavovali nejakú škodlivú a nebezpečnú skupinu pre spoločnosť. Veľmi podobne nacisti hovorili o Židoch. Odtiaľ je len krok do výzvy požadujúcej vyhubenie takejto skupiny.
Najvierohodnejšie výskumy poukazujú na to, že homosexuálov v spoločnosti je menej ako dve percentá. Podľa svetových výskumov však v priemere štyridsať percent všetkých svetových pedofilných zločinov a šesťdesiat percent prípadov AIDS pripadá na nich, čo je obrovsky nadmerné zastúpenie. Pravdepodobnosť, že homosexuál spácha pedofíliu alebo ochorie na AIDS (a iné pohlavné choroby), je preto niekoľkonásobne vyššia ako u normálnych mužov. Potrebujete lepší dôkaz, že ide o poruchu, patológiu? A patológiu netreba propagovať, ale liečiť!
V roku 2002 bola vo Varšave odhalená skupina pedofilov, ktorí zneužívali deti, ktoré utiekli z domovov a sirotincov. Deti spali na železničnej stanici, ktorá sa pre pedofilov stala – ako sami hovoria – zásobou čerstvého mäsa. Členmi skupiny boli často vysoko postavené osoby v mnohých oblastiach. Bol ohlásený veľký škandál, o ktorom okrem iného nakrútil film aj režisér Sylwester Latkowski. Čo sa stalo potom? Táto záležitosť bola zametená pod koberec tak, ako tomu bolo v prípade podobných škandálov v Belgicku a Litve.
Novinárom, ktorí tak aktívne útočia na Cirkev, navrhujem, aby sa s touto otázkou oboznámili a skúmali, prečo z takého veľkého oblaku vôbec nezapršalo. Nech sa pozrú, koľko pedofilov je medzi politikmi, medzi umelcami, učiteľmi a vo vlastnom žurnalistickom prostredí. Nech o tom napíšu a uvedú titulky na prvej strane – ak chcú byť poctiví. V opačnom prípade budeme mať stále do činenia so strašným pokrytectvom, proti ktorému sa treba rozhodne postaviť.
