František v pondelok počas spiatočnej cesty z návštevy Mongolska na tlačovej konferencii na palube lietadla povedal, že nehovoril o veľkom Rusku v zmysle geografie, ale skôr kultúry.
Pápež František na ceste z Mongolska do Vatikánu osobne reagoval na kritiku, že vraj velebil ruský imperializmus. Vo svojom videopríhovore k účastníkom 10. všeruského stretnutia katolíckej mládeže v Petrohrade spomenul, že si majú byť vedomí svojho dedičstva, vrátane osobností ako cár Peter I. a cárovná Katarína II.
Tieto slová vyvolali na Ukrajine rozruch, pretože ruský prezident Vladimir Putin sa pri odôvodňovaní invázie ruskej armády na Ukrajinu a anexie jej územia odvoláva práve na dedičstvo a odkaz spomínaných dvoch ruských panovníkov.
Kremeľ obsah pápežovho príhovoru k mladým katolíkom z Ruska privítal a ocenil Františka za znalosť ruských dejín.
Katolícky líder podčiarkol, že šlo v prvom rade o dialóg s mladými Rusmi, ktorých pozdravil na diaľku. Tamojšia mládež má podľa neho vziať na zodpovednosť svoje dedičstvo tak, ako to robia mladí s dedičstvom starších.
„Vskutku som povedal idea veľkého Ruska, pretože ruské dedičstvo je veľmi dobré, je veľmi krásne. Pomyslite na literatúru, hudbu až po Dostojevského, ktorý nám dnes hovorí o zrelom humanizme – ujal sa a rozvíjal v umení a literatúre,“ povedal katolícky líder novinárom v lietadle po návrate z apoštolskej cesty v Mongolsku.
František priznal, že v prejave mladým, ktorý vyriekol ešte pred samotnou apoštolskou cestou, možno nepoužil šťastné slová. Avšak mal na mysli kultúrnu a nie geografickú veľkosť Ruska.
„Bola to poznámka (vyslovená) tak mimochodom, ktorá mi prišla na um, pretože tak som sa ju (ruskú históriu) učil v škole,“ vysvetlil pápež, prečo spomenul cára Petra a cárovnú Katarínu.
Vatikán už pred takmer týždňom zverejnil prepis príhovoru k mladým ruským katolíkom, pričom inkriminovaná pasáž v ňom chýbala – pápež totiž hovoril len „z hlavy“.
Treba rozlišovať kultúru národa a ideológie, ktoré vyvstávajú pre filozofa či politika.
Argentínsky pontifik sa v pondelok vyznal z lásky k ruskej kultúre, ktorá má podľa neho „veľkú krásu a hĺbku. Nemožno ju zaznávať kvôli politickým problémom. Dodal, že Rusko zažilo v politike temné roky, ale „to dedičstvo tam je, dostupné pre všetkých“.
Latinskoamerický pápež odmietol, že by v príhovore k ruskej mládeži vravel o imperializme, lebo odovzdávanie kultúry nikdy nie je imperialistické.
„Je to vždy dialóg a o tomto som hovoril. Je pravda, že existujú imperializmy, ktoré chcú presadiť svoju ideológiu. Tu sa zastavím: keď sa kultúra destiluje a mení na ideológiu, potom je jedom. Kultúra sa použije, ale tak, že sa destiluje do ideológie. Treba rozlišovať, keď ide o kultúru národa a keď o ideológie, ktoré vyvstávajú pre akéhosi filozofa, politika daného národa.“
Prvý muž katolíckej cirkvi podčiarkol, že v tomto hovorí aj pre cirkev. Do jej vnútra sa podľa neho často vnášajú ideológie, ktoré oddeľujú cirkev od života. Tým podľa neho odpútavajú cirkev od vplyvu Ducha Svätého.
„Ideológia nie je schopná vtelenia, je to len myšlienka. Ak ideológia zaujme svoje miesto a stane sa politikou, zvyčajne sa stane diktatúrou, však? Stáva sa neschopnou viesť dialóg, napredovať s kultúrami. A imperializmus to robí. Imperializmus sa vždy ustáľuje na základe ideológie. Aj v cirkvi musíme rozlišovať medzi náukou a ideológiou: pravá náuka nie je nikdy ideologická, nikdy. Je zakorenená v Božom svätom vernom ľude,“ objasnil.
Autor: Bohumil Petrík