K slovám homílie rímskeho biskupa pri začiatku jeho služby bratom.
Andrea Tornielli – Vatican News
„Bol som zvolený bez akýchkoľvek zásluh a s bázňou a chvením prichádzam k vám ako brat, ktorý sa chce stať služobníkom vašej viery a vašej radosti, kráčajúc s vami po ceste Božej lásky, ktorá nás všetkých chce mať zjednotených v jednej rodine.“ Takto sa predstavuje pápež Lev XIV., misionársky biskup, vnuk migrantov, 267. rímsky biskup. Jednoduché a zároveň hlboké slová homílie pri začiatku v Petrovom úrade sú zároveň programom, ktorý hovorí o inakosti a štýle.
Inakosť – pretože v našom svete poznačenom vojnami, nenávisťou, násilím a rozdelením zaznieva pokorné slovo Petrovho nástupcu, ktorý ohlasuje evanjelium lásky, jednoty, súcitu, bratstva, evanjelium Boha, ktorý nás chce mať za jednu rodinu. Inakosť – pretože chce vydávať svedectvo lásky, dialógu, porozumenia, aby premohol nenávisť a vojnu, ktoré začínajú v ľudskom srdci – či už človek zdvihne zbraň proti bratovi, alebo ho ukrižuje aroganciou slov, ktoré zraňujú ako kamene.
A štýl – pretože pápež Lev pripomenul, že Petrov úrad je službou: servus servorum Dei. Je to služba lásky a obety života za bratov: „Rímska cirkev predsedá v láske a jej skutočnou autoritou je Kristova láska.“ Nejde teda nikdy „o to, chytiť iných do pasce cez nadradenosť, náboženskú propagandu alebo prostriedky moci“, ako nás to v každej epoche pokúša – prostredníctvom spolčovania sa so svetskými štruktúrami, cez protagonizmus, náboženský marketing či do detailov premyslené stratégie. Ide vždy a len o to „milovať ako Ježiš“. Preto Peter „má pásť stádo bez toho, aby podľahol pokušeniu byť osamelým vodcom alebo hlavou postavenou nad ostatných, ktorý si privlastní moc nad tými, ktorí sú mu zverení“. Práve naopak – od neho sa vyžaduje, aby miloval viac. Od neho sa „vyžaduje, aby slúžil viere bratov, kráčajúc spolu s nimi“.
V týchto posledných slovách možno vycítiť obraz Dobrého pastiera, ktorý tak často predstavoval pápež František: je to obraz pastiera, ktorý kráča pred stádom, aby ho viedol; uprostred stáda, aby ho sprevádzal, bez toho, aby sa cítil nadradený alebo oddelený; a aj za stádom, aby sa nik nestratil a aby mohol pozbierať tých posledných, najviac vyčerpaných z cesty.
Misionársky biskup, ktorý dnes sedí na Petrovej katedre, nás teda pozýva ohlasovať evanjelium lásky, „bez toho, aby sme sa uzatvárali do svojej malej skupiny či cítili sa nadradení svetu“. Cirkev je ľudom odpustených hriešnikov, ktorý stále potrebuje milosrdenstvo, a práve preto by mala byť „očkovaná“ proti každému komplexu nadradenosti, pretože je nasledovníčkou Boha, ktorý si zvolil cestu slabosti a poníženia až po smrť na kríži, aby nás zachránil. „Sme povolaní ponúknuť všetkým Božiu lásku,“ povedal pápež Lev, aby sme boli v „ceste“ sveta „malým kváskom jednoty, spoločenstva a bratstva“ – a tak dokázali hľadieť do diaľky, vychádzať v ústrety dnešným otázkam, nepokojom a výzvam.
Preklad: Martin Jarábek
Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás
NOVINKA – TRILÓGIA KRÁĽ od doc. Štefana Paločku, pozostávajúca z diel Zakázané ovocie, Slobodný svet a Posledná voľba. Tento román symbolickým spôsobom vykresľuje nekonečnú hrôzu, ktorá hrozí každému človeku a zároveň jedinú možnosť vyhnúť sa tejto hrozbe a získať šťastie, ktoré sa nikdy nekončí. Viac info tu: KRÁĽ (Štefan Paločko) – Slovenský dohovor za rodinu
