Pápež František a jeho príhovor 8. decembra pri príležitosti ukončenia roku sv. Jozefa a slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnešnej liturgie, slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie, nás zavedie do jej domu v Nazarete, kde prijala anjelovo zvestovanie (porov. Lk 1, 26-38). Medzi múrmi vlastného domu sa človek prejavuje lepšie ako inde. A práve v tejto domácej intimite nám evanjelium poskytuje detail, ktorý odhaľuje krásu Máriinho srdca.

Anjel ju nazýva „plnou milosti“. Ak je plná milosti, znamená to, že Panna Mária je bez zla, je bez hriechu, Nepoškvrnená. Mária sa pri tomto pozdrave – ako hovorí text – „veľmi rozrušila“ (Lk 1,29). Je nielen prekvapená, ale aj rozrušená. Prijímanie veľkých pozdravov, pôct a komplimentov niekedy vyvoláva riziko chválenkárstva a domýšľavosti. Pamätajme, že Ježiš nie je naklonený tým, ktorí hľadajú pozdravy na námestiach, obdiv a zviditeľnenie (porov. Lk 20,46). Na druhej strane sa Mária nevyvyšuje, ale je znepokojená; namiesto potešenia cíti údiv. Anjelov pozdrav sa zdá byť väčší ako ona. Prečo? Pretože sa vo svojom vnútri cíti malá, a táto malosť, táto pokora priťahuje Boží pohľad.

V múroch Nazaretského domu tak vidíme obdivuhodnú črtu. Aké je Máriino srdce? Po tom, čo dostala najvyššie komplimenty, je znepokojená, pretože má pocit, že to, čo nepripisuje sebe, je adresované jej. Mária si v skutočnosti nepripisuje výsady, nič si nenárokuje, nič si nepripisuje. Neblahoželá si, nevyvyšuje sa. Pretože vo svojej pokore vie, že všetko dostáva od Boha. Preto je slobodná od seba samej, úplne sa obracia k Bohu a k druhým. Mária Nepoškvrnená nemá oči pre seba. Toto je pravá pokora: nemať oči pre seba, ale pre Boha a pre druhých.

Pamätajme, že túto dokonalosť Márie, plnej milosti, ohlasuje anjel medzi múrmi jej domu: nie na hlavnom námestí Nazareta, ale tam, v skrytosti, v najväčšej pokore. V tom malom domčeku v Nazarete bilo to najväčšie srdce, aké kedy nejaké stvorenie malo. Drahí bratia a sestry, toto je pre nás mimoriadna správa! Pretože nám hovorí, že Pán na to, aby robil zázraky, nepotrebuje veľké prostriedky ani naše vznešené schopnosti, ale našu pokoru, náš otvorený pohľad k nemu a tiež otvorený pohľad k druhým.

Týmto zvestovaním v chudobných múroch malého domu Boh zmenil dejiny. Aj dnes chce s nami robiť veľké veci v našom každodennom živote: v rodine, v práci, v našom každodennom prostredí. Tam, viac než vo veľkých dejinných udalostiach, Božia milosť rada pôsobí. Ale kladiem si otázku: veríme tomu? Alebo si myslíme, že svätosť je utópia, niečo pre odborníkov, zbožná ilúzia nezlučiteľná s bežným životom?

Prosme Pannu Máriu o milosť: aby nás oslobodila od mylnej predstavy, že evanjelium je jedna vec a život druhá; aby nás zapálila nadšením pre ideál svätosti, ktorý nie je otázkou svätých obrázkov, ale každodenného pokorného a radostného prežívania toho, čo sa nám prihodí, tak ako Panna Mária, oslobodení od seba samých, s pohľadom obráteným k Bohu a k blížnemu, ktorého stretávame.

Prosím, nestrácajme odvahu: Pán nám všetkým dal dobrú látku, aby sme svätosť votkali do svojho každodenného života! A keď nás prepadnú pochybnosti, že sa nám to nepodarí, alebo smútok, že sme nedostatoční, nechajme na sebe spočinúť „milosrdné oči“ Panny Márie, pretože nikto, kto ju požiadal o pomoc, nebol nikdy opustený!“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-jb-

Prevzaté z: Vatican News