P. Dufka: Pokrm, slová a znak kríža na cestu od Matky Božej

K slávnosti Matky Božej Bohorodičky priniesol svoj duchovný príspevok na cestu v novom roku 2023 jezuitský páter Peter Dufka.

Ešte mám v živej pamäti, ako som počas stredoškolských rokov odchádzal v nedeľu večer z domu na školský internát. Niekedy som sa vracal po jednom či dvoch týždňoch. Mama mi vždy nabalila jedlo na niekoľko dní. Dala mi zopár rád či upozornení a nakoniec mi dala krížik na čelo. S odstupom času som stále viac vnímal krásu a dôležitosť týchto momentov.

Cirkev zaradila na prvý deň kalendárneho roka slávnosť Panny Márie Bohorodičky. Táto voľba nie je náhodná. Pripomína matku, ktorá vyprevádza svoje deti na cestu do nového roka. Pripravila im pokrm na 365 dní, dá im niekoľko rád a nakoniec im dá   krížik na čelo. Skúsme si bližšie všimnúť tieto tri symbolické znaky.  

1. Pokrm na cestu

Pre každého kresťana duchovným pokrmom sú sviatosti, predovšetkým sviatosť zmierenia a eucharistia. Panna Mária však poskytuje pokrm, ktorý osobitným spôsobom človeka posilňuje v boji proti zlu v jeho rôznych maskovaných podobách.    

Zlo  na  človeka totiž neútočí len zvonku, ale ono prichádza i zvnútra. Evanjelista Lukáš píše, že „znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, krádeže, vraždy, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, závisť, rúhanie a pýcha“ (Mk 7, 21 – 23). V boji proti zlu človek nemôže zostať v neutrálnej polohe. Musí neustále bdieť, stáť akoby so zbraňou v ruke a eliminovať všetko zlé, čo na neho útočí zvonka alebo zvnútra, z vlastnej náklonnosti ku zlu. Na prekonanie týchto náklonností, ktoré môžu prerásť i do veľkých rozmerov, potrebuje posilu.   

Raz ma jeden kňaz požiadal, aby som asistoval pri exorcizme. „Čím viac kňazov sa modlí v prítomnosti posadnutej osoby, tým rýchlejšie zlý duch opustí svoju obeť,“ povedal. Bol to jeden z najsilnejších duchovných zážitkov, ktorý som dovtedy prežil, pretože som z bezprostrednej blízkosti vnímal boj medzi dobrom a zlom. Nebolo možné pochybovať o tom, že osoba bola pod vplyvom sily zlého, avšak po viac ako hodine intenzívnych modlitieb sa vrátila do normálneho stavu. Prekvapilo ma, že okrem citátov zo Svätého písma a osobitných modlitieb sa exorcista pomerne často obracal s prosbou o pomoc na Pannu Máriu. Vtedy som si akosi spontánne spomenul na Knihu Genezis, kde sa píše, ako po hriechu prarodičov Boh povedal hadovi: „Nepriateľstvo ustanovím medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu“ (Gn 3,13 – 15). Toto proroctvo sa vzťahuje na Pannu Máriu. Jej pomoc je v boji so zlom veľmi výrazná, a preto sa na mnohých vyobrazeniach znázorňuje ako tá, ktorá šliape po hlave hada. A toto je pokrm, ktorý dodáva silu na cestu, ktorá nás čaká. Myšlienka na Pannu Máriu alebo krátka modlitba k nej dodáva silu a odoženie vnútorné či vonkajšie pokušenia.  

2. Slová na cestu  

Vo Svätom písme nemáme veľa viet, ktoré vyslovila Panna Mária. Jedna však je veľmi známa a výstižná. Zázrak v Káne Galilejskej predchádza Máriino usmernenie adresované posluhujúcim, aby urobili všetko, čo im Ježiš povie. Rozkázal im zdanlivo absurdnú vec. Naplniť nádoby na očisťovanie vodou. Načo? Veď táto voda sa používala pri príchode do domu a nie v priebehu hostiny. Zaiste by im nechýbali isté pochybnosti o logike príkazu, keby predtým nepočuli Máriine slová: „Urobte všetko, čo vám povie“. (Jn 2,5)

Božie slovo malo u Slovanov vždy veľkú váhu a úctu. Naznačuje to aj podobnosť výrazov slovo a  Slovan. Teofan Zatvornik túto úctu vyjadruje takto: „Ak počuješ Božie slovo a  nemáš pri sebe kúsok papiera, neváhaj si ho zapísať na vlastnú kožu, aby si ho nezabudol.“ Bol presvedčený o tom, že cez jednotlivé slová Svätého písma pôsobí Boží duch. Pri čítaní či vyslovovaní jednotlivých slov nás Boží Duch postupne mení. A to je niečo, čo nám Panna Mária pripomína pri vstupe do nového roka: „Urobte všetko, čo vám povie“. (Jn 2,5) Všetko, čo vám vnukne Duch Boží pri čítaní Božieho slova, urobte. Pre jednoduchých ľudí bolo v minulosti stretnutie s Božím slovom sviatočnou udalosťou. Slová, ktoré zachytili počas nedeľnej liturgie, si opakovali a  pripomínali pri bežných činnostiach. Istý profesor si spomínal, ako si jeho matka celý týždeň pripomínala slová, čo počula na nedeľnej svätej omši. Aplikovala ich na  rôzne udalosti dňa. Keď napríklad bola plná starostí a zhonu, odrazu sa zastavila a s povzdychom povedala: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, ale potrebné je iba jedno.“ Aj v kláštoroch bola tendencia naučiť členov spoločenstva jednotlivé úseky Svätého písma naspamäť. Išlo o techniku opakovania jednotlivých veršov tak, aby natrvalo zostali v pamäti. Premeditované Božie slovo už nebolo len v pamäti, ale dostalo sa i do srdca človeka, a tak nadobudlo silu a váhu. Pomaly začalo meniť celého človeka. A toto je význam slov Panny Márie. Urobte všetko čo vám Ježiš povie prostredníctvom Sv. Písma.

3. Krížik na cestu

Kríž je v Európe dodnes asi najrozšírenejším symbolom. Nájdeme ho na vežiach kostolov, na cintorínoch, na príveskoch ľudí, ale takmer vždy v srdciach ľudí.

Sú kríže, ktoré preberáme dobrovoľne, viac-menej kvôli nášmu osobnostnému rastu.  Ony nemajú zmysel sami v sebe, ale vždy sú zamerané na nejaký cieľ. Na štúdium, na prácu alebo napríklad na sebazdokonalenie, vylepšenie prostredníctvom disciplíny, na lepšie disponovanie seba samých pre službu v rodine, v prostredí, v ktorom sa pohybujeme či pracujeme. Sú kríže, ktoré treba prežiť a ktoré nateraz nemožno eliminovať, avšak príde čas, keď ony sami pominú.

Sú však kríže, sú utrpenia, ktorým sa jednoducho nemožno vyhnúť. Sú to kríže, ktoré súvisia s naším povolaním. S povolaním otca alebo matky rodiny, s povolaním kňaza atď. Denná a vytrvalá práca v službe rodine, ľuďom, ktorí sú nám zverení. Účasť na bezmocnosti a bolesti tých, ktorí trpia následkami vojny a straty či zmrzačenia najbližších. Tieto kríže nemôžeme zmeniť, môžeme ich iba statočne niesť. Avšak takto nesené kríže majú jednu zvláštnu vlastnosť. Postupne nás posväcujú a robia nás účastnými Ježišovho kríža.

Pri nesení Ježišovho kríža človek však nikdy nie je sám. Tak, ako každá bolesť človeka je bolesťou i jeho najbližších, ako sú bolesti synov a dcér bolesťami hlavne matiek,   tak sú bolesti spôsobené nesením Ježišovho kríža bolesťami i Nebeskej Matky. Ona zostala verne stáť pod Ježišovým krížom a zostáva verne stáť i pri tých, ktorí statočne nesú Ježišov kríž. A toto je význam symbolu kríža, ktorý nám, obrazne povedané, nebeská Matka, dáva na čelo. Akoby chcela povedať: „Nech by ťa postretla akákoľvek bolesť, akýkoľvek kríž, vedz, že ja som s tebou a trpím s tebou.“

Milí priatelia, nech nám symbolický pokrm, slová na cestu a znak kríža nebeskej Matky pomôžu prežiť dobre všetkých 365 dní, do ktorých sme práve dnes vykročili.

ZDROJ: https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2023-01/peter-dufka-sj-pokrm-slova-a-znak-kriza-na-cestu-od-matky-boze.html

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Facebook
Twitter
LinkedIn
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Prihlásiť sa

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás