Všetci vedia, že Carlo je svätec, ktorý miloval Eucharistiu, ale málokto vie o osobe, ktorá zohrala kľúčovú úlohu v jeho živote viery, jeho opatrovateľke, Beate.
Ako sa to niekedy stáva v tradične katolíckych krajinách, rodičia Carla boli katolícki, ale nie veľmi praktizujúci. Jeho matka, Antonia Salzano, povedala, že predtým, než ju do kostola „ťahal“ jej syn, vkročila tam len trikrát; krst, sväté prijímanie, svadba.
Rodina Acutis nikdy nehovorila o viere. Napriek tomu sa Carlo veľmi skoro začal zaujímať o veci Boha. Ako dieťa prejavoval veľkú pobožnosť a špeciálnu úctu k Ježišovi a Panne Márii. Už ako trojročný nechcel prejsť okolo kostola bez zastavenia sa, aby pozdravil Ježiša v Bohostánku. Počas prechádzok v parkoch Milána občas zbieral kvety, ktoré kládol k nohám Panny Márie.
Jeho matka hovorí, že zatiaľ čo Carlo mal „prirodzenú dispozíciu ku svätosti“, jeho opatrovateľka zohrala tiež dôležitú úlohu v jeho živote viery.

Opatrovateľkou bola Beata Anna Sperczyńska, mladá poľská opatrovateľka, ktorú rodina Acutis najala na niekoľko rokov, aby sa starala o ich syna. Antonia uvádza, že „Beata bola jednou z prvých, ktoré rozprávali Carlovi o Bohu.“ Ona ho zasväcovala do lásky k Ježišovi v Eucharistii, pravidelne ho brávala na omšu. Učila ho tiež základy viery, charitu voči chudobným a prvé modlitby.

Beata spomína, že prvou modlitbou, ktorú sa Carlo veľmi rýchlo naučil v poľštine bola modlitba k jeho strážnemu anjelovi. Spočiatku si Carlo zapamätal slová bez úplného pochopenia ich významu, no neskôr začal klásť otázky o tom, čo hovorí. Beata mu tiež rozprávala o Panne Márii, ukazovala mu obraz Čenstochovskej Čiernej Panny, ktorej bola veľmi oddaná. Vtlačila mu do srdca veľkú úctu k Márii, učila ho modliť sa ruženec.

V rovnakom rozhovore si Beata tiež pamätá veľmi dojímavý moment, keď mal Carlo tri roky. Počas narodeninovej oslavy za ňou prišiel, aby ju bránil. Keď videl, že niektoré deti na jej účet žartovali, pretože mala na krku ruženec, priblížil sa k nej a povedal, že jej náhrdelník je najsvätejší na svete.

V priebehu rokov bola Beata ohromená z prirodzeného vzťahu, aký mal Carlo s Ježišom, akoby ho poznal celý život. Sama bola vychovaná v katolíckej rodine v malej poľskej dedinke, kde nedeľná omša bola hlavným spoločenským podujatím týždňa, a mala veľmi intímny vzťah s Pánom.

Určite jej slová a modlitby pomohli Carlovi odovzdať vieru, ktorú dostala v rodnej krajine, čiastočne inšpirovanú učením pápeža Jána Pavla II. Jej príklad umožnil Carlovi kráčať smerom ku svätosti, až tak, že bol kanonizovaný. Toto svedectvo ukazuje, ako môže začiatok viery rásť mimoriadnymi spôsobmi, a pripomína nám, že nesmieme podceňovať vplyv kresťanskej prítomnosti na srdce dieťaťa!

Zdroj: https://modlitba.sk/opatrovatelka-sv-carla-acutisa/

VEĽKÉ PARACORDOVÉ RUŽENCE Z CHIRURGICKEJ OCELE PRE MÁRIINÝCH BOJOVNÍKOV SI MÔŽETE ZAOBSTARAŤ TU