Prinášame vám štvrtú a poslednú časť zo série odhalenie tajomstva Vianoc. Tento text je z knihy Mystické mesto Božie II – Vtelenie. Je to veľkolepé najväčšie mariánske dielo, ktoré má stovky imprimatúrov a najpodrobnejšie popisuje všetky dôležité udalosti zo života Panny Márie a Ježiša. V dnešnej časti sa môžete dočítať kto boli traja králi, čo bola v skutočnosti betlehemská hviezda ako aj podrobné opísanie udalostí príchodu troch kráľov a poklony malému Ježiškovi.
Traja králi od východu prišli do Betlehema, aby sa poklonili Slovu, ktoré sa stalo telom
552. Traja Králi, ktorí išli vyhľadať božské Dieťatko po Jeho narodení, pochádzali z Perzie, Arábie a Sáby (Ž 71, 10), zo zemí ležiacich na východ od Palestíny. Ich príchod predpovedal najmä Dávid a pred ním Balaám, ktorého najal Moabský kráľ Balaám, aby zlorečil Izraelitom; on však naopak, dobrorečil im (Nm 24, 17). V tomto dobrorečení Balaám povedal, že vidí Kráľa Krista, ale nie teraz, a že hľadí Naň, ale nie z blízka, pretože on Ho nevidel svojimi očami, ale skrze svojich potomkov Mudrcov o veľa stáročí neskoršie. Tento prorok tiež povedal, že vzíde hviezda z Jakuba, ktorou je Kristus, ktorý vzišiel, aby kraľoval v dome Jakubovom naveky (Lk 1, 32).
553. Títo traja Králi boli zbehlí v prírodných vedách a poznali Písmo Ľudu Božieho; a pre tú svoju vzdelanosť ich nazývali Mudrci. V dôsledku toho, že poznali Písmo sväté, čo získali z toho, že sa stýkali s niektorými židmi, boli preniknutí vierou v príchod Mesiáša, ktorého židia očakávali. Okrem toho boli to muži úprimní, pravdymilovní a veľmi spravodliví pri spravovaní svojich zemí. Pretože ich kráľovstvá neboli také rozsiahle, aké sú za dnešných časov, preto ich ľahko riadili a osobne vynášali rozsudky a tresty, ako múdri vladári. To práve prísluší úradu kráľovskému; preto hovorí Duch svätý, že On drží vo svojej ruke ich srdce a vedie ich ku splneniu svojej svätej vôle, ako vedie vody na zavodňovanie (Prísl 21, 1). Mali tiež šľachetné a veľkomyseľné zmýšľanie, bez hrabivosti a lakomstva, ktoré potlačujú, znižujú a zľahčujú ducha kniežat. Keďže kráľovstvá týchto mudrcov susedili, nežili teda príliš vzdialení jeden od druhého a boli spolu priatelia, vzájomne si zdeľovali svoje vedomosti, ktoré získali, a v dôležitejších záležitostiach svojich kráľovstiev sa spolu radili. Všetko si navzájom zdeľovali, ako najdôvernejší priatelia.
554. Už v jedenástej kapitole (č. 492) som spomenula, že v tú noc, kedy sa narodilo vtelené Slovo, svätí anjeli im podali správu o Jeho narodení. Stalo sa to takto: Jeden strážny anjel našej Kráľovnej, vyššieho rádu, než boli strážni anjeli oných troch kráľov, bol poslaný z jaskyne Narodenia. Svojimi vyššími schopnosťami osvietil troch strážnych anjelov tých kráľov a súčasne im oznámil vôľu a rozkaz Pána, aby každý z nich zdelil svojmu zverencovi tajomstvo o vtelení a narodení Krista, nášho Vykupiteľa. Ihneď, ešte v tej samej hodine všetci traja anjeli to povedali vo sne mudrcom, ktorých mali zverených do ochrany. To je obyčajný postup pri anjelských zjaveniach, keď si Pán praje niečo zdeliť dušiam prostredníctvom anjelov. Toto osvietenie kráľov o tajomstve vtelenia bolo veľmi obsiahle a jasné. Bolo im zdelené, že Kráľ židovský sa narodil ako pravý Boh a človek, že je to Mesiáš a Spasiteľ, ktorého očakávali, že je to Ten, ktorý bol prisľúbený v Písme a v proroctvách (Gen 3, 10), a že len ich samých troch kráľov vybral Pán, aby hľadali hviezdu, ktorú Balaám predpovedal. Každý z týchto troch kráľov bol upovedomený, že to isté zjavenie mali aj ďalší dvaja králi, a že to nie je milosť alebo zázrak, ktorý by mohli nechať nevyužitý, ale že sa od nich očakáva spolupôsobenie s božským osvietením a majú vykonať to, čo sa im naznačilo. Prenikla ich a roznietila veľká láska a túžba poznať Boha, ktorý sa stal človekom, aby sa Mu poklonili ako svojmu Stvoriteľovi a Vykupiteľovi a slúžili Mu s najdokonalejšou oddanosťou. V tom všetkom im veľmi pomáhali ich vynikajúce mravné cnosti, ktoré nadobudli; tieto ich výborne pripravili pre pôsobenie božského osvietenia.
555. Keď obdržali toto nebeské zjavenie vo sne, všetci títo traja králi vstali v tej istej nočnej hodine, padli na svoju tvár a pokorujúc sa až do prachu, klaňali sa nezmeniteľnej bytosti Božej. Velebili Jeho nekonečné milosrdenstvo a dobrotu za to, že poslal božské Slovo, aby vzalo na seba ľudské telo z Panny (Iz 7, 14), vykúpilo svet a zaistilo ľuďom spásu. Potom všetci traja, vedení tým istým Duchom, rozhodli sa bezodkladne vydať na cestu do Judské, vyhľadať božské Dieťatko a pokloniť sa Mu. Povzbudzovalo ich rovnaké tajomné vnuknutie a pripravili si dary, zlato, kadidlo a myrhu v tom istom množstve a bez toho, že by sa boli predtým spolu radili o tom, čo chcú podniknúť, všetci traja došli k rovnakému rozhodnutiu a plánu, ako to urobiť. Aby mohli cestu nastúpiť ihneď, obstarali si ešte v ten deň potrebné ťavy, potravu a služobníctvo. Nedbali na vzrušenie, ktoré nastalo medzi ich obyvateľmi a neuvažovali, že majú ísť do cudzích zemí, nepostarali sa ani o žiadne vonkajšie dôkazy autority, nezisťovali podrobnosti o mieste kam majú ísť, ani nehľadali informácie pre stotožnenie Dieťatka, rozhodli sa hneď s veľkou horlivosťou a vrúcnou láskou, že sa vydajú na cestu, aby vyhľadali novonarodeného Kráľa.
556. Ten istý svätý anjel, ktorý priniesol kráľom z Betlehema posolstvo, utvoril zároveň zo vzdušnej hmoty jasne žiariacu hviezdu, hoci nie takú veľkú, aké sú na oblohe, lebo táto nemala vystúpiť vyššie, než bolo potrebné pre účel, pre ktorý bola utvorená. A začala sa pohybovať po oblohe, aby viedla svätých kráľov k jaskyni, kde ich očakávalo Dieťatko. Žiara tejto hviezdy bola inakšia než žiara slnka a iných hviezd; svojím prekrásnym svetlom ožarovala noc ako žiariaca pochodeň a vo dne jej neobyčajný trblietavý svit miešal sa s leskom slnka. Keď králi vykročili zo svojich palácov, každý z nich uvidel túto novú hviezdu (Mt 2, 2), ale každý z inej strany, pretože to bola iba jedna hviezda a bola umiestnená tak ďaleko a vysoko, že ju každý z nich zazrel súčasne s ostatnými. Nakoľko všetci traja nasledovali vedenie tejto zázračnej hviezdy, čoskoro sa stretli. Hneď na to sa k nim hniezda priblížila a zostúpiac o veľa vzdušných vrstiev, veľmi sa rozradostnila svojím jasným svetlom, ktorým ožarovala ich bližšie okolie. Navzájom si povedali, aké zjavenie dostali a aké majú plány a tu zistili, že všetci mali rovnaké. Stále viac sa roznecovali zbožnosťou a vrúcnou túžbou, aby sa poklonili novonarodenému Bohu a začali chváliť nevyspytateľné a záhadné skutky Všemohúceho.
557. Mudrci išli pod vedením hviezdy bez toho, aby niekedy stratili z očí, až do Jeruzalema. Pretože tam sa hviezda stratila a tiež preto, že to bolo hlavné mesto a židovská metropola, domnievali sa, že asi toto mesto je miesto narodenia ich zákonitého, pravého Kráľa. Vošli do mesta a otvorene sa po Ňom vypytovali, vraviac: „Kde je ten novonarodený Kráľ židovský? Lebo videli sme Jeho hviezdu na východe, ktorá nám oznamovala Jeho narodenie, a prišli sme sa Mu pokloniť(Mt 2, 2)“. Ich dopytovanie dostalo sa až k sluchu Herodesa, ktorý v tom čase neoprávnene vládol v Judsku a prebýval v Jeruzaleme. Bohaprázdny kráľ sa veľmi zľakol pri myšlienke, že sa narodil zákonitejší následník trónu, cítil sa veľmi znepokojený a urazený touto správou. S ním znepokojilo sa aj celé mesto, niektorí ľudia sa iba tvárili zarmútene, aby sa kráľovi zalichotili, iní sa zarmucovali z obavy pred nepokojom. Ako svätý Matúš hovorí, hneď Herodes zhromaždil všetky kňazské kniežatá a zákonníkov ľudu a spytoval sa ich, kde sa podľa proroctiev a Písma svätého má Kristus narodiť. Oni odpovedali, že podľa slov jedného z prorokov, Micheáša (Mich 5, 2), má sa narodiť v Betleheme, lebo tento prorok napísal, že odtiaľ vyjde izraelský vojvodca.
558. Keď bol Herodes upovedomený o mieste narodenia nového izraelského Kráľa, začal od toho okamihu kuť úkladné plány na jeho záhubu. Prepustil kňazov a potom zavolal mudrcov a tajne sa ich vypytoval, kedy uvideli hviezdu, zvestovateľku Jeho narodenia. (Mt 2, 7). Mudrci mu to úprimne povedali. Herodes ich potom poslal do Betlehema a povedal im, skrývajúc svoj zlý úmysel: „Choďte a usilovne sa vypytujte po Dieťati a keď Ho nájdete, zvestujte mi, aby som i ja prišiel a poklonil sa Mu.“ Mudrci odišli, zanechajúc pokryteckého kráľa znepokojeného a veľmi vzrušeného nad takými neklamnými znameniami, ktoré naznačovali, že prišiel na svet zákonitý kráľ izraelský. Mohol sa však v obavách o svoju zvrchovanosť utešiť myšlienkou, že nedávno narodené nemluvňa nemôže čoskoro zasadnúť na trón, ale ľudský blahobyt je taký neistý a klamný, že ho môže aj nemluvňa pokaziť, alebo aj púha hrozba ďalekého nebezpečenstva. Tak môže aj púha predstava neistoty zničiť všetku radosť a šťastie tým, ktorí sa mu tešia.
559. Keď Mudrci upúšťali Jeruzalem, opäť uvideli hviezdu, ktorá pri ich príchode do mesta zmizla. Jej svetlo ich teraz viedlo do Betlehema a do jaskyne Narodenia. Čím viac sa hviezda blížila k jaskyni, tým viac sa zmenšovala a vznášala sa potom nad hlavou dieťatka Ježiša, zalievajúc Ho svojím jasom; nato sa rozplynula látka, z ktorej pozostávala a hviezda zmizla. Našu slávnu Kráľovnú Pán už pripravil na príchod kráľov, a keď poznala, že sa už približujú k jaskyni, požiadala svätého Jozefa, aby neodchádzal, ale stál pri Nej, čo on urobil, ale v Písme o tom nie je zmienka. V evanjeliu sú mnohé veci vynechané, pretože neboli nutné pre potvrdenie pravdy toho – ktorého tajomstva. Predsa však je isté, že svätý Jozef bol prítomný, keď sa králi prišli pokloniť dieťatku Ježišovi. Tu nebolo treba žiadnej opatrnosti, aby musel byť poslaný von, lebo Mudrci boli už upovedomení, že Matka novorodeniatka je Pannou a dieťatko je pravým Bohom a nie synom Jozefa. Boh by ani nepripustil, aby boli privedení do jaskyne bez poučenia o takej dôležitej okolnosti, aký bol pôvod božského Dieťatka a nechal by ich klaňať sa Dieťatku ako synovi Jozefa a synovi Matky nie Panny. O všetkých týchto a iných veciach boli náležite upovedomení a boli hlboko dojatí posvätnosťou všetkých týchto vznešených zložitých tajomstiev.
560. Nebeská Matka očakávala zbožných a oddaných kráľov stojac s Dieťaťom na rukách. V chudobnom prostredí jaskyne, v neporovnateľnej skromnosti a kráse, s tvárou ožiarenou nebeským leskom, javila sa nadľudsky vznešená. A oveľa viac žiarilo Dieťatko, ktoré svojím jasným leskom ožarovalo celú jaskyňu a robilo ju podobnú nebu. Traja králi od východu vošli do jaskyne a pri prvom pohľade na Syna a Matku ostali dlhší čas ako omráčení úžasom. Padli na zem na tváre a klaňali sa Dieťatku, uznávajúc Ho za pravého Boha a človeka a za Vykupiteľa ľudského pokolenia. Božskou mocou, pohľadom na Neho a pomocou Jeho prítomnosti obdržali ich duše nové osvietenie. Uvideli množstvo anjelských duchov, ktorí ako služobníci a vyslanci Kráľa kráľov a Pána pánov slúžili Mu s úctivou bázňou (Žid 1, 7). Keď králi vstali, blahopriali svojej a našej Kráľovnej ako Matke Syna večného Otca a priblížili sa k Nej na kolenách. Chceli jej pobozkať ruku, ako boli navyknutý robiť vo svojich zemiach svojím kráľovnám, ale nanajvýš múdra Pani to nedovolila a namiesto toho podala im na pobozkanie ručičku Vykupiteľa sveta, hovoriac: „Zaplesal duch môj v Pánovi a duša moja Ho velebí a chváli, pretože zo všetkých národov vyvolil a povolal vás, aby ste na to pohliadli a uvideli, čo si mnohí králi a proroci priali vidieť, totiž Toho, Ktorý je večné, vtelené Slovo (Lk 10, 24). Chváľme a vyvyšujme Jeho meno pre podivuhodné skutky a tajomstvá, ktoré urobil medzi svojím ľudom; pobozkajme zem, ktorú posvätil svojou skutočnou prítomnosťou.
561. Pri takýchto slovách najsvätejšia Mária aj traja králi opäť sa pokorili a klaňali sa dieťatku Ježišovi; ďakovali za tú veľkú milosť, že žijú v dobe, keď vyšlo Slnko spravodlivosti, aby osvietilo temnosti (Malach 4, 2). Potom hovorili so svätým Jozefom; blahopriali mu k šťastiu, že bol vyvolený za snúbenca Matky Božej a poukázali s údivom na veľkú chudobu, pod ktorou sa skrývali najväčšie tajomstvá neba i zeme. V týchto rozhovoroch strávili tri hodiny. Potom požiadali najsvätejšiu Máriu o dovolenie, aby mohli odísť do mesta a nahľadať miesto na prenocovanie, pretože v jaskyni nebolo miesta. Niektorí ľudia ich sprevádzali, ale iba samotní mudrci dostali svetlo a milosť pri tejto návšteve. Ostatní videli iba to, čo sa dialo navonok a pozorovali ich chudobu a nedostatok Márie a Jej manžela. Divili sa síce týmto zvláštnym udalostiam, ale nespozorovali nič z ich tajomstiev. Mudrci sa rozlúčili a odišli a najsvätejšia Mária a Jozef opäť osameli so svojím Dieťatkom, chválili Jeho Velebnosť novými chválospevmi za to, že Jeho meno začínajú poznávať a uctievať aj pohania (Ž 85, 9). Čo ďalej robili títo traja mudrci, povieme v nasledujúcej kapitole.
Poučenie najsvätejšej Panny Márie
562. Dcéra moja, udalosti uvedené v tejto kapitole obsahujú mnoho poučení pre kráľov a kniežatá, aj pre iných veriacich; ako napríklad tá ochotná, rýchla poslušnosť mudrcov, ktorú by ľudia mali napodobňovať a zatvrdilá zlomyseľnosť Herodesa, ktorej by sa mali obávať a zavrhovať ju; každý z nich vzal odmenu za svoje skutky. Traja králi zbierali ovocie spravodlivosti a iných cností, ktoré konali, kdežto Herodes zberal ovocie ctižiadostivosti a pýchy, ktoré ho viedli k uchváteniu vlády a k iným neprávostiam, do ktorých sa vrhal bez miery a obmedzovania. Táto poznámka spolu s učením Cirkvi svätej zaiste postačia pre tých, ktorí žijú vo svete. Ty sama si musíš privlastniť učenie obsiahnuté v tom, čo si napísala. Vždy si pamätaj, že všetka dokonalosť kresťanského života musí byť založená na katolíckych pravidlách a že ich treba stále pevne uznávať tak, ako to učí svätá viera. Aby si si ich mohla vtlačiť do svojho srdca, musíš hľadať prospech vo všetkom čo čítaš alebo počuješ v Písme svätom, alebo z toho, čo obsahujú iné nábožné a poučné knihy o cnostiach. Tvoja viera musí byť sprevádzaná konaním cností a mnohými dobrými skutkami a stále máš očakávať príchod slávy veľkého Boha (Tít 2, 13).
563. Takým zmýšľaním pripravíš svoju dušu pre stav, aký od teba žiadam. Prajem si, aby Všemohúci našiel u teba radostnú ochotu, aby si prijala všetko, čokoľvek je ti zjavené a urobila všetko, čokoľvek sa ti prikáže, a nedbala na ľudské ohľady. A sľubujem ti, ak sa budeš riadiť mojimi radami tak, ako sa od teba očakáva, že ti budem vedúcou hviezdou na cestách Pána, takže rýchlo dôjdeš k nazeraniu a požívaniu Tvojho Boha a najvyššieho Dobra na Sione (Ž 83, 8). Táto náuka a to, čo sa stalo zbožným kráľom od východu, obsahuje nanajvýš účinné prostriedky pre spásu duší; ale to málokto pozná a ešte menej je tých, ktorí na to dbajú. A to je: že vnuknutia a osvietenia obyčajne posiela Boh ľuďom podľa istého poriadku. Najprv pošle niektoré, aby pohol dušu na konanie nejakých cností; ak duša spolupracuje, Najvyšší jej pošle ďalšie a väčšie vnuknutia a osvietenia, aby roznietil dušu k väčšej dokonalosti v cnosti; a tak, keď duša využíva prvé milosti, stáva sa schopná prijať ďalšie a zároveň dostáva stále viac pomoci, zaistenie a rozmnoženie milostí od Pána, podľa toho, ako s nimi spolupracuje. Z toho teda poznáš dve veci: prvá, ako veľmi škodí nedbalosť k vykonaniu nejakej cnosti a k cvičeniu sa v dokonalosti podľa povzbudení božských vnuknutí; druhá, ako často by Boh udelil duši veľkú pomoc keby začala spolupôsobiť s menšími milosťami, lebo On akoby očakával a domnieval sa, že sa duša pripraví pre väčšie, lebo Boh si praje jednať s dušou podľa spravodlivosti. Keď si však duša nevšíma taký poriadok, v takom Boh postupuje pri svojich pozvaniach, Pán zastaví tok svojich božských darov a nedá duši to, čo jej zamýšľal dať, keby nebola kládla prekážky a necháva ju klesať z jednej priepasti do druhej (Ž 49, 8).
564. Mudrci a Herodes išli opačnými smermi. mudrci použili prvé vnuknutia a milosti pre vykonanie dobrých skutkov: tak sa mnohými cnosťami stali schopní, aby boli povolaní a božským zjavením vedení k poznaniu tajomstiev o vtelení a narodení božského Slova a vykúpeniu ľudského pokolenia; a prostredníctvom tohto k šťastnému a dokonalému spôsobu života. Herodes však naopak svojou tvrdosťou srdca a tým, že zanedbal pomoc, ktorú mu Boh ponúkol pre konanie cností, bol strhnutý do priepasti nesmiernej pýchy a ctižiadosti. Tieto neprávosti vrhli ho do takej hroznej priepasti ukrutnosti, že sa stal prvý z tých ľudí, ktorí hľadali smrť Vykupiteľa sveta pod kepienkom predstieranej zbožnosti a úcty. Keď potom dopustili uzdy svojmu zúrivému vyvádzaniu, povraždil nevinné deti. Takým ošklivým skutkom sa pokúsil dosiahnuť svoj zavrhnutiahodný, prevrátený zámer.
One Response
Comments are closed.