Tento článok je spracovaný z prednášky: Martin Handzuš – Očistec – Ako sa vyhnúť očistcu – November – mesiac pamiatky zosnulých a očistec
November nám každoročne pripomína, že život nekončí smrťou. Práve v tomto mesiaci si obzvlášť spomíname na zosnulých, i na duše v očistci. Očistec nie je miesto odsúdenia, ale nádeje – posledné očistenie pred stretnutím s Bohom. Cirkev nás však učí, že sa mu možno vyhnúť alebo ho skrátiť: životom v milosti, modlitbou, skutkami lásky a využívaním duchovných darov, ktoré nám Boh dáva.
PÔVOD SVIATKU PAMIATKY ZOSNULÝCH – DUŠIČKY (2. NOVEMBER)
Pôvodnú príčinu zavedenia sviatku, ktorý slávime každoročne 2. novembra, uvádza Peter Damiani v životopise sv. Odila z Cluny. Zbožný francúzsky rehoľník sa vracal z púte zo Svätej zeme, keď bol morskou búrkou zanesený na úplne neznámy ostrov, kde natrafil na istého pustovníka. Ten mu povedal, že neďaleko svojej cely, kde býval, často počul čudesné a hrozné revy zlých duchov, ktoré ho vyrušovali a nariekali, že modlitbami a dobrými skutkami kresťanov, trpia veľkú škodu, pretože duše, ktoré sú im odovzdané na mučenie, sú týmito modlitbami vyslobodené a už ich nemajú pod svojou nadvládou. Zlí duchovia pociťovali zvláštnu nenávisť voči opátovi a k jeho mníchom. Keď sa tento rehoľník vrátil, na prianie pustovníka podal správu sv. Odilovi z Cluny. Odilo, ešte viac pohnutý k tomu, aby sa táto správa rozšírila a dušiam sa preukázala patričná láska, ustanovil okolo r. 1030 v druhom zimnom mesiaci výročnú pamiatku všetkých verných zosnulých, vo všetkých kláštoroch svojho rádu. Pápež Ján XIX., s ktorým o tom hovoril, ju potom zaviedol v celom kresťanskom svete.
Tertulián už v treťom storočí píše, že kresťania v jeho dobe konali ročnú pamiatku za zosnulých a vtedajší biskup ju už dva roky pred Odilom z Cluny zaviedol vo svojej diecéze. Ale až následkom tohto príbehu bol tento zvyk ustanovený v celej Cirkvi.
JE PREJAV ZAPAĽOVANIA SVIEC UŽITOČNÝ PRE DUŠE V OČISTCI? AKÝ ÚŽITOK Z TOHO MAJÚ DUŠE?
Tento zvyk v Cirkvi je veľmi starý. Zmieňuje sa o ňom už sv. Atanáz, ktorý žil v 4. storočí. Zdá sa, že aj on mal tento zvyk vo veľkej úcte. Tento veľký patriarcha a cirkevný otec píše: „Aj keď bol zomrelý nábožne pochovaný pod šírim nebom, zapáľ pri jeho hrobe oheň a vosk. Toto sa Bohu zaiste páči a dáva za to veľkú odmenu.“ Cirkev taktiež dáva najavo, ako si túto starú tradíciu váži – prijímaním a schvaľovaním ofery na večné svetlo za zomrelých aj tým, že sa pri verejných pamiatkach, ktoré sú za zomrelých konané, zapaľuje veľa sviec.
Horiaca lampa alebo sviečka nám symbolizuje Krista – večné svetlo, ktoré v modlitbách vyprosujeme, aby svietilo našim zosnulým. Horiace sviece sú zároveň neustálym napomínaním pre nás živých, aby sme pamätali na našich zosnulých bratov. Sú taktiež almužnou pre trpiace duše a symbolizujú dobročinnosť. Môžeme to vidieť i v kláštoroch, kde je prikázané, aby pri Božích službách za zomrelých horelo vždy viacero sviec. Zvyk zapaľovania sviec je zomrelým nielen veľmi milý, ale aj prospešný.
ČO BY NÁS, VERIACICH KATOLÍKOV, MALO NABÁDAŤ A MOTIVOVAŤ K ČASTEJ POMOCI DUŠIAM V OČISTCI?
Majú nás k tomu motivovať prikázania lásky k Bohu a k blížnemu (porov. Mt 22, 37-40). Tým, že pomáhame dušiam v očistci, dokazujeme svoju lásku k Bohu, k blížnym a takisto pomáhame sebe samým.
Ak skutočne milujeme Boha, dokážeme svoju lásku k nemu, prostredníctvom našej horlivosti; dokážeme robiť čokoľvek, o čom vieme, že sa Bohu páči. Učitelia Cirkvi sa jednohlasne zhodujú, že láska k úbohým dušiam je Bohu nanajvýš milá. Svätý Tomáš Akvinský zastáva názor: „Milosrdenstvo prejavené dušiam zosnulých je Bohu milšie ako milosrdenstvo prejavované živým.“ Svätý František Saleský hovorí: „Tento jeden skutok milosrdenstva voči chudobným dušiam zahŕňa ďalších trinásť duchovných a telesných skutkov milosrdenstva.“ Ježiš sv. Gertrúde povedal: „Každá modlitba, nech je akokoľvek biedna, ak je vyslovená za duše v očistci, je pre mňa prijateľná, pretože veľmi túžim po ich prepustení.“
Okrem toho, že láska k úbohým dušiam je skutok, ktorý sa Bohu veľmi páči, zároveň podporuje Božiu česť a slávu. Hlavným cieľom svätých bolo vo všetkých činoch a skutkoch si ctiť a oslavovať Boha. Podobne by to malo byť aj hlavným premetom dobrých skutkov, ktoré ponúkame my pre mŕtvych. Ježiš nás naučil, že naša prvá prosba v modlitbe Otčenáš, by mala byť: „Posväť sa tvoje meno.“ Zvelebovanie Božieho mena má byť najhlavnejšou pohnútkou pri všetkých skutkoch, ktoré za zomrelých konáme. Božie meno tak zvelebujeme tým najdokonalejším a najprospešnejším spôsobom. Takto vyslobodené duše totiž prenášame do neba, kde je Boh dokonale poznaný, milovaný a zvelebovaný.
PODMIENKY K ZÍSKANIU ODPUSTKOV V DUŠIČKOVEJ OKTÁVE
- Byť v milosti posväcujúcej (pristúpiť k sviatosti zmierenia)
- Prijať (najlepšie v daný deň) Eucharistiu
- Návšteva cintorína
- Pomodliť sa na úmysel Svätého otca (Otčenáš, Zdravas Mária, Sláva Otcu)
- Pomodliť sa za duše v očistci
- Vylúčiť v tie dni akúkoľvek pripútanosť k hriechu, i všednému hriechu
Spracovala: Dominika Knapová
Martin Handzuš je administrátor Facebook skupiny Verím v očistec a modlím sa za duše – pridajte sa do skupiny a dozviete sa o očistci ďalšie zaujímavé informácie.
Celú prednášku Martin Handzuš – Očistec – Ako sa vyhnúť očistcu – November – mesiac pamiatky zosnulých a očistec si môžete pozrieť tu:
