Obetovanie dieťatka Ježiša v chráme

Z knihy: Mystické mesto božie 2.časť – Vtelenie – opis biblických udalostí z videní ct. Márie z Agredy.

Najsvätejšie človečenstvo Ježiša Krista patrilo večnému Otcovi nielen preto, že bolo stvorené ako iné bytosti, ale bolo Jeho zvláštnym majetkom v dôsledku Jeho podstatného spojenia so Slovom. Pretože táto osoba Slova, bola Jeho jednorodeným Synom a bola splodená z Jeho podstaty, pravý Boh z pravého Boha. Predsa však večný Otec ustanovil, že tento Syn Mu má byť obetovaný v chráme v tajomnom súhlase so Zákonom, ktorý Kristus, náš Pán ukončil (Rim 10, 4). Tento zákon bol ustanovený iba preto, aby spravodliví ľudia Starého zákona stále posväcovali a obetovali Pánovi svojich prvorodených synov v nádeji, že jeden z tých obetovaných môže dokázať, že je Synom Božím a dieťatkom Matky očakávaného Mesiáša (2 Mojžiš 13, 2). Podľa nášho spôsobu myslenia, Boh jednal ako ľudia, ktorí radi opakujú a tešia znovu a znovu s tým, čo ich baví. Aj keď nebeský Otec vo svojej nekonečnej múdrosti chápal a poznal všetky veci, predsa hľadal zaľúbenie v obeti vteleného Slova, ktorá už z toľkých dôvodov patrila Jemu.  Túto vôľu večného Otca, ktorá sa zrovnávala s vôľou  Jeho Syna, pokiaľ bol Bohom, poznala Matka života a ľudskej prirodzenosti Slova, lebo videla, že všetky Jeho vnútorné činy boli v zhode s vôľou Jeho večného Otca. Prekypujúc týmto svätým poznaním strávila naša veľká Kňažná noc pred Jeho obetovaním v chráme, v božských rozhovoroch. Prehovoriac k Otcovi povedala: „Môj Pane a najvyšší Bože, Otče môjho Pána, bude to slávnostný deň pre nebo i zem, v ktorom prinesiem a budem Ti obetovať v Tvojom chráme živú obetu, ktorá je zároveň pokladom Tvojho Božstva. Vznešený, ó Pane a Bože môj, to je ten dar, ktorý môže vyliať hojnosť svojho milosrdenstva na ľudské pokolenie: odpustenie hriešnikom, ktorí sa odchýlili z priamej cesty, potešenie sužovaným, pomoc núdznym a  trpiacim, obohatenie chudobných, posilu slabým, svetlo slepým a vyjsť v ústrety zablúdeným to je, Pane môj, čo od Teba žiadam, keď Ti obetujem Tvojho Jednorodeného, ktorý z Tvojej milosrdnej blahosklonnosti je aj môj Syn. Ty si mi Ho dal ako Boha ja Ti Ho navraciam ako Bohočloveka. Jeho cena je nekonečná, ja však od Teba žiadam oveľa menej. S bohatstvom sa vraciam do svätého chrámu, z ktorého som odišla chudobná a moja duša ťa bude velebiť na veky, pretože tvoja Božská Pravica bola ku mne veľmi štedrá a mocná.“  Nasledujúce ráno, za svitania, keď nebeské „Slnko“ bolo už pripravené vyjsť z najčistejších zor a malo sa už celé ukázať svetu, nebeská Pani, v rukách, ktorej spočívalo, pripravila dve hrdličky a dve sviece a keď a zavinula Dieťatko do plienok, odobrala sa so svätým Jozefom do chrámu. Svätí anjeli, ktorí s nimi prišli z Betlehema opäť sa zoradili do procesie a sprevádzali ich v prekrásnych a viditeľných podobách, ako predošlého dňa. Na tejto ceste pridali však svätí duchovia mnoho ďalších chválospevov s preľúbeznými, unášajúcimi melódiami ku cti Božieho dieťatka, ktoré však počula iba najčistejšia Mária. Okrem tých desaťtisíc anjelov, ktorí tvorili procesiu z predošlého dňa, prišlo z neba nesčíselné množstvo ďalších anjelov a doprevádzaní tými, ktorí niesli štíty so svätým menom Ježiš, tvorili vtelenému Slovu čestnú stráž pri obetovaní. Títo však neboli vo vtelených podobách, videla ich iba nebeská Kňažná. Keď prišli ku chrámovej bráne, najblahoslavenejšia Panna Mária prekypovala novými vznešenými citmi zbožnosti. Pripojila sa k iným ženám poklonila sa a pokľakla, aby sa v duchu a v pravde klaňala Pánovi  v Jeho svätom chráme (Jn 4, 23) a predstúpila pred vznešenú velebnosť Božiu  so svojím Synom na rukách. Ihneď bola pohrúžená do duševného nazerania na najsvätejšiu Trojicu a počula hlas vychádzajúci od večného Otca, ktorý hovoril: „Tento je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ (Mt 3, 17). Svätý Jozef najšťastnejší zo všetkých mužov cítil v tej chvíli sladkosť Ducha svätého, ktorá ho naplňovala radosťou a božským svetlom. Najvyšší kňaz svätý Simeon vedený Duchom svätým, súčasne vošiel tiež do chrámu (Lk 2, 7). Priblížiac sa k miestu, kde stála naša Kráľovná s dieťatkom Ježiškom v náručí, videl Matku a Dieťatko obklopené žiarou slávy. Prorokyňa Anna – ako hovorí evanjelista – prišla v tej istej hodine do chrámu, tiež videla Máriu a Dieťatko obklopené podivuhodným svetlom. S radosťou v duši sa obidvaja priblížili ku Kráľovnej nebies a kňaz vzal Dieťatko Ježiša z Jej rúk do svojho náručia a pozdvihnúc oči k nemu obetoval Ho večnému Otcovi, pričom povedal tieto slová: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka podľa slova tvojho v pokoji, lebo oči moje videli Tvoju spásu, ktorú si pripravil pred očami všetkých národov, svetlo pre osvietenie pohanov a na slávu ľudu svojho izraelského.“ (Lk 2, 29 – 32). Bolo to akoby povedal: „Teraz, Pane, uvoľníš ma z pút tohoto smrteľného tela a necháš ma slobodne odísť v pokoji, lebo až doteraz ma v ňom držala nádej, že uvidím splnené tvoje sľuby, a túžba, že uvidím tvojho Jednorodeného, ktorý sa stal človekom. Teraz, keď moje oči uzreli tvoju spásu, Jednorodeného, ktorý sa stal človekom, spojeného s našou prirodzenosťou, aby jej získal večnú blaženosť, podľa úmyslov a večného ustanovenia tvojej nekonečnej Múdrosti a milosrdenstva, budem požívať pravý a bezpečný pokoj. Teraz, ó Pane, si pripravil a postavil pred všetkých smrteľníkov Tvoje božské svetlo, aby osvecovalo svet, aby všetci, ktorí si prajú, v celom vesmírom mohli ho používať a získať z neho vedenie a spásu. Lebo toto je svetlo, ktoré je zjavené pohanom pre slávu Tvojho Vyvoleného ľudu izraelského.“ (Jn 1, 9). Najsvätejšia Mária a svätý Jozef počuli tento chválospev Simeona a divili sa tým vznešeným pravdám, ktoré obsahoval. Evanjelista ich na tomto mieste nazýva rodičmi božského Dieťatka, lebo za takého Ho považovali ľudia, ktorí boli pri tejto udalosti prítomní. Simeon potom oslovil najsvätejšiu Matku dieťaťa Ježiša a dodal: „Hľa, toto Dieťatko je postavené na pád a povstanie mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať. A Tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ Toľko povedal Simeon, a keďže bol kňaz dal šťastným rodičom dieťatka svoje požehnanie, potom tiež prorokyňa Anna poznala vtelené Slovo a naplnená Duchom svätým o tajomstvách Mesiášových mnohým, ktorí očakávali vykúpenie Izraela. Tieto dve sväté osoby vydali svetu verejné svedectvo o príchode Vykupiteľa. V okamihu, kedy sa kňaz Simeon zmienil i o meči a znaku odoprenia, čo boli prorocké slová o umučení a smrti Pána, dieťatko sklonilo hlavu. Tým i mnohými vnútornými prejavmi poslušnosti Ježiš potvrdil kňazovo proroctvo ako rozsudok večného Otca, vyslovený Jeho sluhom. Milujúca Matka to všetko pozorovala a hneď začala cítiť bolesť Simeonom predpovedanú a tak  Ju už vopred ranil meč, o ktorom bola upovedomená. Jej duša ako v zrkadle videla všetky tajomstvá, obsiahnuté v tomto proroctve, ako jej Syn má byť kameňom úrazu, zahynutím neveriacich a spásou veriacich, pád synagógy a založenie cirkvi medzi pohanmi: už vopred videla víťazstvo, aké sa dobyje nad diablom a nad smrťou, ale tiež tú veľkú cenu, aká sa za to musí zaplatiť, najmä hroznú smrteľnú úzkosť a smrť na kríži (Kol 2, 15). Videla vopred bezmedzné protiviace sa snahy a odporovanie, aké Pán Ježiš bude znášať proti sebe a proti svojej Cirkvi (Jn 15, 20).Zároveň videla slávu a vznešenosť predurčených duší. Toto všetko najblahoslavenejšia Panna Mária videla a v radosti i v bolesti svojej prečistej duše, vzrušená Simeonovým proroctvom, a tými skrytými tajomstvami vzbudzovala hrdinské úkony cností. Všetky tieto slová aj udalosti sa nezmazateľne vtlačili do Jej pamäti a nezabudla na to najmenšie zo všetkého, čo poznala a prežila, po celý čas na svojho najsvätejšieho Syna s takou živou bolesťou, že my ľudské obyčajné ľudské tvory, ktoré máme srdcia plné nevďačnosti nikdy nepochopíme. Jej snúbenec, svätý Jozef, tiež týmito proroctvami videl mnohé tajomstvá vykúpenia, aj Ježišove námahy a utrpenia, ale Pán mu ich nezjavil toľko a tak jasne, ako ich videla a chápala jeho nebeská Snúbenica, lebo jemu tieto zjavenia mali poslúžiť na iný cieľ, a okrem toho svätý Jozef nemal byť ich svedkom v tomto smrteľnom živote.  Po skončení obradov obetovania nebeská Pani pobozkala kňazovi ruku a znova požiadala o požehnanie. To isté spravila i u Anny, svojej niekdajšej učiteľky. Jej dôstojnosť ako Matky Božej, najvyššie možné postavenie pre anjelov a ľudí, Jej nijako neprekážalo, aby konala tieto skutky najhlbšej pokory. Potom spolu so svojím manželom svätým Jozefom, sprevádzaná, štrnásťtisícovým zástupom anjelov, vrátili sa s Božským Dieťatkom do svojho obydlia. Ostali niekoľko dní v Jeruzaleme. Za ten čas, Mária ešte niekoľkokrát hovorila s kňazom o tajomstvách vykúpenia a o vyššie uvedených proroctvách. Hoci najmúdrejšia panenská Matka vyslovovala málo slov, odmeraných a zdržanlivých, boli to však slová natoľko závažné a plné múdrosti, že kňaza naplnili úžasom a vzbudili v jeho duši vznešené a sladké pocity radosti. To isté sa stávalo prorokyni Anne. Obidvaja Simeon i Anna krátko potom zomreli v Pánovi. Svätá rodina bývala v Jeruzaleme na trovy Simeona. V tých dňoch naša Kráľovná často navštevovala chrám a obdržala mnohé milosti a útechy ako vynáhradu za bolesť, ktorú Jej spôsobilo Simeonovo proroctvo. Jej najsvätejší Syn, aby  tieto útechy zvýšil, povedal Jej jedného dňa tieto slová: „Moja najdrahšia Matka a Holubička, osuš si slzy a rozšír si srdce Svoje, lebo je to z vôle môjho Otca, že prijímaš smrť kríža. Prajem si aby si mi bola spoločníčkou v mojich prácach a utrpeniach. Túžim ich podstúpiť pre duše, ktoré sú dielom Mojich rúk (Ef 2, 10), stvorené na môj obraz a podobu, aby som ich spravil účastníkmi môjho kráľovstva a večného života vo víťazstve nad mojimi nepriateľmi (Kol 2, 15). To znamená, čo aj ty sama si praješ spolu so Mnou.“ Matka odpovedala: „Och, moja najsladšia láska a Syn môjho života, keď to, že Ťa budem sprevádzať bude vyžadovať nielen tú výsadu, aby som ťa pozorovala a ľutovala v Tvojom utrpení, ale tiež, aby som s Tebou zomrela, tým by sa mi uľavilo, lebo keby som ja žila a Teba by som videla zomrieť, bolo by to pre mňa väčšie utrpenie.“ V týchto cvičeniach lásky a súcitu uplynulo niekoľko dní, kým svätému Jozefovi nebolo oznámené aby utiekol do Egypta. 

Poučenie najsvätejšej Panny Márie 

 Dcéra moja, poučenie a príklad, ktorý obsahuje táto kapitola naučí ťa, aby si sa snažila o stálosť a rozšírenie srdca, čím sa môžeš pripraviť na prijímanie požehnaní a protivenstiev, sladkostí a horkostí s pokojnou mysľou. Och najdrahšie duše! Aké malicherné a neochotné je ľudské srdce k tomu, čo je nechutné a protivné jeho pozemským náklonnostiam! Ako sa rozčuľuje pri práci! S akou netrpezlivosťou ju prijíma a vykonáva! Aké neznesiteľné sa mu zdá všetko, čo sa protiví jeho túžbam! Ako svojvoľne zabúda, že jeho Učiteľ a Majster bol prvý, ktorý prijal utrpenie a poctil i posvätil ho na svojej vlastnej osobe! Je to veľká hanba, ba veľká opovážlivosť u veriacich, že opovrhujú utrpením ešte aj po tom, čo môj najsvätejší Syn vytrpel za nich, zatiaľ čo tak mnohí spravodliví pred Jeho smrťou ochotne prijímali kríž iba pre nádej, že Kristus bude trpieť na ňom, hoci to za svojho života nevideli. Ak sa nám zdá tento nedostatok ochoty trpieť veľkým zlom u iných, uváž dobre, moja najdrahšia, aké ohavné by to bolo u teba, ktorá natoľko túžiš po dosiahnutí milosti a priateľstva Najvyššieho; ktorá si praješ zaslúžiť si meno nevesty a priateľky Božej a patriť úplne Jemu, a On, aby patril úplne Tebe, ktorá si praješ byť mojou učeníčkou a ja, aby som bola tvoja Učiteľka a chceš ma nasledovať a napodobňovať ako verná dcéra svoju matku (Mt 7, 21). Toto chcenie však sa nesmie uspokojiť iba s pocitmi a prázdnymi slovami alebo s častým opakovaním: Pane, Pane; a keď sa naskytne príležitosť okúsiť kalich horkosti a kríž utrpenia, nesmieš sa so zármutkom a žalosťou odvracať od utrpenia, ktorým sa skúša úprimnosť lásky milujúceho srdca. Takým konaním by si popierala skutkami to, čo si vyznávala slovami a bolo by to odchyľovanie sa z cesty vedúcej k životu večnému, lebo nemôžeš nasledovať Krista, ak sa zdráhaš objať kríž a radovať sa z neho; ani mňa nenájdeš žiadnou inou cestou (Mt 8, 34). Keď ťa tvory sklamú, pokušenia a trampoty na teba doliehajú, i keby ťa obkľúčili úzkosti smrti (Ž 17, 5), nijako sa nesmieš znepokojovať alebo zmalomyseľnieť, lebo nič sa natoľko nepáči môjmu najsvätejšiemu Synovi alebo mne, ako keď sa kladú prekážky alebo zneužíva milosť, ktorú ti udelí na tvoju obranu. Keď ich zneužívaš a prijímaš nadarmo, dopraješ veľké víťazstvo diablovi, ktorý sa veľmi chvasce a raduje, keď sa mu podarí znepokojiť alebo si podmaniť dušu, ktorá sa nazýva Kristova a moja učeníčka. A keď ťa raz privedie k pádu v malej veci, čoskoro ťa premôže aj vo väčších. Preto, dôveruj v ochranu Najvyššieho a s úsilím pokračuj dôverujúc vo mňa. Kedykoľvek na teba dolieha protivenstvo, volaj vrúcne a spevnou dôverou: „Pán je moje osvietenie a spasenie, koho sa budem báť? (Ž 26, 1ň. On je môj pomocník, prečo by som sa mala báť? Mám tiež Matku, Kráľovnú a Paniu, ktorá mi pomôže a obráni ma v mojich súženiach.“  V tejto istote musíš sa snažiť zachovať si vnútorný pokoj a stále mať pred očami moje skutky a moje kroky, aby si ich mohla nasledovať. Pamätaj na bolesť, aká prenikla moje srdce pri prorockých slovách Simeona a aký pokoj a kľud som pritom zachovala, bez najmenšieho znaku vzrušenia, hoci moje srdce i moju dušu prenikol meč bolesti. Pri každej príležitosti som hľadala pohnútky pre chválenie a velebenie Jeho obdivuhodnej múdrosti. Keď sa prechodné práce a utrpenia prijímajú s radosťou a pokojom srdca, oduševňujú tvora, povznášajú ho a poskytujú mu božskú prezieravosť a s jej pomocou duša začne oceňovať utrpenia a pripisovať im náležitú cenu a čoskoro prichádza k úteche a požehnaniu z umŕtvovania a oslobodí sa od nezriadených vášní. Toto je učenie školy Vykupiteľa, skryté pred tými, ktorí milujú márnosti (Mt 5, 25). Prajem si, aby si ma nasledovala tiež v úcte ku kňazom a sluhom Pána, ktorých dôstojnosť v Novom zákone je oveľa vyššia, ako bola v Starom zákone, pretože teraz Božské Slovo spojené s ľudskou prirodzenosťou stalo sa večným najvyšším Kňazom podľa rádu Melchizedecha (Ž 109, 4). Poslúchaj ich slová a poučovanie, ako to žiada Boh, ktorého zastupujú. Uvažuj o autorite a moci, aká je im daná, o ktorej evanjelium hovorí: „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda“ (Lk 10, 16). Snaž sa po dokonalosti, ktorej ťa učia. Premýšľaj a bezprestania rozjímaj o tom, čo môj najsvätejší Syn vytrpel, aby sa tvoja duša účastnila na Jeho utrpení. Nech taká zbožná spomienka na Jeho utrpenie vzbudí v tebe ošklivosť a odpor ku všetkým svetským radovánkam a pohŕdaj všetkým viditeľným a zabúdaj nato, a namiesto toho nasleduj Pôvodcu života večného.

Obetovanie Pána Ježiša: Čítanie z knihy – Mystické mesto Božie – podľa videní Márie z Agredy – si môžete vypočuť TU:

Slovenský dohovor za rodinu pre vás natočil dokument o ct. Márii z Agredy, ktorý si môžete pozrieť tu:

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás