Aký by mal byť zmysel života každého človeka? Prečo sa má Boh stať číslom 1 v našom živote a prečo sa vypláca ho nekonečne milovať? Čo znamená, že niektorí žijú ,,prázdny život“? Ako by sme sa mali pozerať na očistec a v čom spočíva posledný súd? V prednáške od otca Chmielewského je zakomponovaný ozajstný príbeh duše z očistca.
Zmysel nášho života
Každý z nás je na tomto svete s nejakým zámerom, konkrétnym cieľom. Keď nepoznáme svoj cieľ, náš život nemá zmysel. Ľudia však poväčšine žijú bez zmyslu a pritom sa podobajú na zvieratá, ktoré si len uspokojujú svoje biologické potreby. Nie je nič dôležitejšie ako si každý deň pripomínať svoj zmysel života. Našim zmyslom života by malo byť uvedomenie si, že sme deti večnosti. Je úžasné prežiť to, ako nás Boh miluje. V prvom rade by sme si všetci mali uvedomiť a riadiť sa prvým Božím prikázaním, ktoré nám hovorí: ,,Milovať budeš svojho Boha z celej sily, z celej svojej duše a mysle. A blížneho ako seba samého.“ Uvedomenie si tejto skutočnosti človeka oslobodzuje a človek dokáže na druhý svet odísť pokojne. Mnohí si toto počas života neuvedomujú a boja smrti, pretože si myslia, že je hrozná. Cieľom nášho života má byť zamilovanie sa v Bohu – milovať Ho, žiť Jeho láskou – a to 24 hodín denne na úrovni intimity, blízkosti a túžby.
Ľudia žijú ,,prázdny život“
Veľa ľudí sa modlí, chodí do kostola, ale neprežívajú svoju vieru duchovne. Ústa sa nám otvárajú, ale duša je ticho. Počas svätej omše ak sa nesústredíme a vôbec nie sme s Ním v čase premieňania, kedy umiera na kríži, naša ľahostajnosť Ho križuje ešte raz. Ježišova obeta sa neuskutočnila iba raz na Golgote, ale nekrvavým spôsobom sa opakuje počas každej svätej omše. Každý katolík si musí nájsť spôsob plnenia prvého Božieho prikázania, ak chce byť dobrým katolíkom. ,,Kde je tvoj poklad, tam je tvoje srdce.“ (Mt 6,21) Ak je naším pokladom Ježiš, naše srdce bude navždy pri Ňom.
Koho máme najviac milovať
Ak hovoríme, že je pre nás ,,všetkým“ náš manžel, manželka, deti, tieto slová sú prekliatím, lebo sú adresované človeku. Otvárame priestor strachu, agresii, manipulácii a svoj ,,poklad“ nechceme stratiť. Keď by sme toto ,,všetko“ stratili, stratíme tým aj zmysel života. Ale ak povieme o Bohu, že je pre nás všetkým, je to požehnanie. Boh má byť všetkým, čo milujeme. Jeho nestratíme nikdy a môžeme si byť istí, že s ním nestratíme ani zmyslel svojho života. Duša pred Boží súd vždy odchádza sama, preto je veľmi osožné upriamiť svoj zrak na Boha. Milovať blížnych môžeme len tak, ako seba samých, ale Boh musí byť stále na prvom mieste. Skutočne milovať Boha znamená žiť v srdci láskou a túžbou po Ňom. Každá chvíľa je prežívaním lásky k Nemu. Láska, to je prítomnosť Boha v nás, lebo Boh je láska. Úplne chýbajúca láska alebo jej zabitie v nás znamená rozsudok žiť mimo Boha vo večnosti pekla.
Kresťanstvo “nebude fungovať” ak sa budú ľudia modliť, chodiť na svätú omšu, spoveď, v piatok jesť rybu miesto mäsa – vtedy sa náš život nemení. Kresťanstvo bude skutočne fungovať, ak sa naučíme vchádzať do intímneho vzťahu s Bohom.
Ak skutočne nezakúsime, ako nás Boh miluje, budeme Boha i ostatných nenávidieť, budeme chcieť páliť kostoly, budeme chcieť zničiť Ježiša vo svojich srdciach. Musíme rozkvitať láskou k Ježišovi a dovoliť Mu milovať nás. Keď sme čo najbližšie pri Ježišovi, vtedy sme najšťastnejší. On miluje nás a my Jeho. Aj keď nám do cesty prídu rôzne prekážky, ak máme Boha, ničoho sa nezľakneme. Vtedy sa môžeme postupne stávať svätými. Svätí sa rozhodli zosadiť z trónu všetkých súperov vo svojom srdci, pretože tam chcú mať iba miesto patriace Bohu.
„Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ (1 Kor 2,9)
Ako sa pozerať na očistec
Očistec by samozrejme nemal byť naším cieľom. Ak sa zameriame na očistec a netrafíme tam, môže sa stať, že skončíme v pekle. Naším cieľom má byť jednoznačne nebo. Keď sa zameriame na nebo a niečo nevyjde, môžeme skončiť jedine v očistci, čo je priateľnejšie. Zmyslom života v hodine smrti je ostať oddaný Bohu a hneď ísť do neba. Vtedy, keď sa naša láska ukáže nedokonalá, nám Boh otvára priestor milosrdenstva, ktorý nazývame očistec. V ňom sa začíname očisťovať ohňom očistca. Oheň je symbolom prežívania niečoho neobyčajne intenzívneho celým srdcom. V nebi je tento oheň lásky k Bohu. Lásky, ktorá prevyšuje každú inú lásku. Lásky na úrovni fascinácie Bohom. Nie je viac, ako ukryť sa pred svetom a byť poznaný Bohom.
,,Spasená duša vidí, pozná a obdivuje Božiu moc, dobrotu, svätosť, múdrosť. Sýti sa tou múdrosťou, čerpá z nej, žije ňou. Tu v nebi, sa realizuje všetko, čo naša predstava mohla stvoriť, aj tie najúžasnejšie ľudské predstavy sú len odrazom tvorivosti Božej. V nebi duša nájde všetky svoje túžby, ale ony budú v dokonalej forme.“
,,Ľudský život je krátky, rýchlo plynie. Utrpenie v očistci je dlhé a nezrovnateľné aj s tým najťažším životom. Útrapy naveky zatratenej duše, ktorá prechádza útrapy najväčších obludností našej fantázie. V našej mysli nie je nič také, s čím by sme to mohli porovnať. A nekonečné šťastie, ktoré Boh určil pre spasených. Šťastie, o ktorom viem od tých, ktorí ho prežívali, prevyšuje všetko, a tiež je hodné toho, aby sme ho získali.” (Fulla Gora) ,,Ľudia, ktorí počas svojho života nevyznajú hriechy a neuvedomia si pravdu o sebe, tak na konci života nebudú mať síl spoznať tú pravdu. Sami si vyberú tmu a tou tmou je odchod do pekla.“
,,Boh neukazuje ani na očistec, ani na peklo, ukazuje na nebo. O tom, kde skončíme, rozhoduje naša slobodná vôľa.“
V čom spočíva osobný súd, ktorý nás čaká v okamihu smrti
Nemali by sme si brať k srdcu obraz trestajúceho Krista, ktorý nám chce vykresliť Satan. Spravodlivosť Božia je spojená s Jeho pravdou. Neexistuje Boh ako policajt. Na poslednom súde to vyzerá tak, že náš Obhajca je Pán Ježiš, ktorý nás miluje a chce zachrániť každú jednu dušu. Ježiš si môže povolať aj svedkov a prvým z nich bude Panna Mária – Ona je najväčšou orodovníčkou a bude za nás na poslednom súde prosiť. Preto sa veľmi oplatí úcta k Matke, úcta k svätým, úcta k anjelom. Žalobcom je Satan, ktorý pozná všetky naše hriechy a skutky, ale na poslednom súde môže argumentovať len tými, ktoré sme nevyznali vo svätej spovedi. Sami rozhodujeme o tom, ako sa postavíme ku spovedi a koľko argumentov môže mať potom diabol.
Sudcom na poslednom súde sme my sami, lebo vtedy vidíme každý skutok očami Boha. Nedá sa klamať a človek si sám vyberie, kam pôjde. Nevyužívanie našich darov a talentov na oslavu Boha sú cestou do pekla alebo do očistca. Dary a talenty sú od Boha a majú slúžiť k láske k Bohu. Ježiš hovorí, že osoby, ktoré svoje talenty nevyužívajú k oslave Boha, budú potrestané, pretože tieto dary využili len k budovaniu svojej slávy. Veľkou bolesťou očistca je uvedomenie si, že sme mali čas na všetko, iba nie na to podstatné – na Boha a využívanie toho, čo nám sám dal. Za všetko, čo sa v našom živote udeje si môžeme my sami, lebo odmietame Božiu lásku. V momente súdu, ak vyznáme a oľutujeme, že sme hriešny, vyleje na nás Boh svoje nekonečné milosrdenstvo. Stávajú sa prípady, kedy duše neznesú pravdu o sebe, svojich hriechoch a o Bohu a sami túžia ísť do pekla. Ježiš povedal sv. Faustíne: ,,Nemôžem ti ukázať tvoju úbohosť, Faustína. Lebo ak by som ti ju ukázal, umrela by si od hrôzy.“ Čo by povedal na našu úbohosť nám?
,,Ja na teba počkám, lebo ja ťa od narodenia milujem.“ (Ježišove slová smerované Fulle Gorovej)
Spracovala: Dominika Knapová
