Kto popiera, že Ježiš Kristus je jediným prostredníkom zo spravodlivosti, ktorý nás uzmieril s Bohom svojimi zásluhami? Naopak, je bezbožnosťou popierať, že Boh ráčil udeľovať milosti na príhovor svätých, najmä ak prosí za nás jeho matka Mária, veď si tak veľmi praje, aby sme ju milovali a ctili. Preto svätý Maximilián Mária Kolbe mohol smelo povedať: „Nemusíme sa báť, že si NEPOŠKVRNENÚ zamilujeme príliš, lebo Ju nebudeme nikdy milovať tak, ako Ju miloval Ježiš. A v nasledovaní Ježiša je predsa podstata našej svätosti.“
Kto nevie, že česť preukazovaná matkám rozmnožuje aj slávu synov? „Ozdobou synov sú ich otcovia“ (Prís 17, 6). Preto svätý Bernard hovorí: „Kto si ctí Matku, nech sa nebojí, že zatieni slávu Syna, lebo čím viac je ctená matka, tým viac je oslavovaný aj syn.“ Ildefons vraví, že všetka láska preukazovaná Kráľovnej Matke sa vzťahuje aj na Syna Kráľa. Niet pochybností, že pre Ježišove zásluhy sa Panne Márii dostalo hodnosti, aby bola prostredníčkou našej spásy, nie prostredníčkou zo spravodlivosti, ale z milosti, svojím orodovaním. V tom zmysle ju vhodne Konrád Saský nazýva Najvernejšou prostredníčkou našej spásy a svätý Vavrinec Justiniani sa pýta: „Ako by nebola milosti plná tá, ktorá sa stala rebríkom do neba, bránou nebies a pravou prostredníčkou medzi Bohom a ľuďmi?“
Preto správne poznamenáva Suarez: „Keď prosíme blahoslavenú Pannu o milosti, neprejavujeme tým nedôveru v Božie milosrdenstvo, ale skôr v svoju nehodnosť, a zverujeme sa Márii, aby jej dôstojnosť nahradila našu úbohosť.“
Modlitba a príhovor Panny Márie je teda vecou veľmi spasiteľnou a svätou, nemôže pochybovať nikto, ibaže nemá vieru.
Tu však chcem okrem toho dokázať, že orodovanie Panny Márie je aj nutné.
Nutnosť je viditeľná v učení svätého Bernarda, ktoré možno dnes nazvať všeobecne uznaným medzi teológmi, ako už vyhlasuje spisovateľ knihy: ,,O Márinom kráľovstve.“ Tú istú mienku zastávajú Vega, Mendoza, Paciuchelli, Segneri, Poiré, Crasset a mnohí iní vzdelaní spisovatelia. Aj páter Alexander Natalis, taký zdržanlivý vo svojich tvrdeniach, učí, že všetky milosti musíme očakávať prostredníctvom Panny Márie, pretože je to Božia vôľa. Pritom sa odvoláva na známy výrok svätého Bernarda: „Taká je Božia vôľa, aby sme všetko prijímali skrze Máriu.“
Rovnako zmýšľa Contenson. Vykladá slová Ježiša Krista na kríži k Jánovi: „Hľa, tvoja matka!“ a hovorí: „Akoby Kristus povedal: Nikto nebude mať účasť na mojej krvi, iba prostredníctvom mojej matky. Moje rany sú zdroje milostí, tie milosti však pritekajú k ľuďom len skrze Máriu. Učeník Ján, tak ťa budem milovať ja, ako ty budeš milovať ju.“
Toto učenie, že všetko dobro prichádza k nám od Boha prostredníctvom Panny Márie, sa nepáči moderným spisovateľom. Hoci vedia písať veľmi pekne a učene o pravej a falošnej úcte, predsa v rozprave o úcte k Božej Matke nechcú Jej priznať právo na slávu, ktorá jej prináleží. Svätý Ľudovít Mária Grignion o nich píše, ako o škrupulóznych ctiteľoch:
,,Škrupulózni ctitelia sú tí, ktorí sa obávajú, že si uctievaním Matky zneuctia Syna, že vyvyšovaním jedného ponížia druhého. Neznášajú, keď sa veľmi správne svätá Panna zvelebuje tak, ako to robili Cirkevní otcovia. Len veľmi ťažko strpia, že pred oltárom svätej Panny kľačíviacej ľudí než pred Oltárnou sviatosťou, akoby si tieto dve úcty protirečili, akoby sa tí, čo sa modlia k nej, nemodlili skrze ňu k Ježišovi Kristovi! Nežiadajú si, aby sa tak často hovorilo o presvätej Panne, ani aby sa tak často k nej utiekalo.
,,Hľa, tu je zopár fráz, ktoré bežne používajú: Robia komédiu z nášho náboženstva. Hovorme radšej o pobožnostiach k Ježišovi Kristovi: musíme znovu objaviť Ježiša Krista, ktorý je náš jediný Prostredník a treba ho ohlasovať, hľa, spoľahlivá pobožnosť!“
,,To čo hovoria, je v istom zmysle pravda. No keďže to používajú proti úcte k presvätej Panne, je to veľmi nebezpečné; je to prefíkanou pascou Zlého pod zámienkou väčšieho dobra. Veď nikdy nemôžeme Ježiša Krista lepšie velebiť, ako keď viac velebíme jeho Matku, lebo ju vždy oslavujeme iba preto, aby sme mohli dokonalejšie velebiť Ježiša Krista.“ Toľko o pravej úcte svätý Ľudovít Mária Grignion.
Bez rozpakov Márii vzdali patričnú úctu aj ďalší svätí, ako svätý Germán, svätý Anzelm, svätý Ján Damascénsky, svätý Bonaventúra, svätý Anton, svätý Bernardín Sienský, ctihodný Cellenský opát a mnohí iní učenci. Všetkým tým nebolo ťažké prijať učenie, že pre zmienený dôvod mariánska úcta nie je len užitočná, ale aj nutná.
Podľa uvedených moderných spisovateľov je výrok, že Boh udeľuje všetky milosti len prostredníctvom Panny Márie, preháňaním, ktoré vyslovili niektorí svätí v prílišnom zanietení.
Nech mi však dovolí odpovedať ich slovami, že iné je prostredníctvo zo spravodlivosti, ktoré sa opiera o vlastné zásluhy, a iné je prostredníctvo z milosti, ktoré sa zakladá na orodovaní.
Okrem toho je niečo iné povedať, že Boh nemôže, a iné, že Boh nechce udeliť milosti bez orodovania Panny Márie.
Veď úprimne veríme a vyznávame, že Boh je zdrojom všetkého dobra a zvrchovaným Pánom všetkej milosti a že Panna Mária je len číry tvor, ktorý za všetko vďačí len Božej milosti.
Tento vznešený tvor miloval a ctil si Boha na zemi viac než všetko ostatné tvorstvo. Boh ju vyvolil za matku svojho Syna a Vykupiteľa všetkých. Preto ju chcel čo najviac vyvýšiť a preto chce, aby všetky milosti, ktoré zamýšľa udeliť vykúpeným dušiam, prechádzali jej rukami. Kto môže popierať rozumnosť a primeranosť takého tvrdenia?
Radi vyznávame, že Ježiš Kristus je jediný prostredník zo spravodlivosti, ktorý nám získava svojimi zásluhami milosti a spasenie. Ale tvrdíme, že Panna Mária je prostrednica z milosti a hoci všetko, čo získava, získava pre zásluhy Ježiša Krista svojimi prosbami a žiadosťami v jeho mene, predsa všetky milosti, o ktoré môžeme prosiť, môžeme mať len na jej orodovanie.
Toto tvrdenie nielenže neodporuje v ničom svätým pravdám viery, ale súhlasí so zmýšľaním Cirkvi. V modlitbách, ktoré Cirkev schvaľuje, nás ustavične povzbudzuje, aby sme sa utiekali o pomoc k Božej Matke a vzývali ju slovami:
„Uzdravenie nemocných, Útočište hriešnikov, Pomocnica kresťanov, Život náš, Nádej naša.“ V hodinkách na mariánske slávnosti vzťahuje na ňu slová večnej Múdrosti a tak dáva najavo, že v Panne Márii nachádzame všetku nádej podľa slov: ,Vo mne je každá nádej života‘ (Sir 24, 25) a že máme všetku milosť od nej podľa výroku: ,Vo mne je milosť každej cesty a pravdy‘ (Sir 24, 25). Skrátka, v Panne Márii nájdeme večný život a spásu: ,Kto mňa nájde, nájde život a dosiahne zaľúbenie u Pána‘ (Prís 8, 35). A inde: ,Kto mňa počúva, nebude zahanbený, a kto koná moje skutky, nezhreší. Tí, čo ma vysvetľujú, budú mať večný život‘ (Sir 24, 30–31). Všetky tieto slová naznačujú, ako potrebujeme orodovanie Panny Márie.
V tomto presvedčení nás utvrdzujú premnohí teológovia a cirkevní učitelia. Je urážkou hovoriť o nich, ako to robí zmienený spisovateľ, že na oslavu Panny Márie používali zveličenia a prehnané výrazy. Kto tak robí, prestupuje medze pravdy. Nesmieme to však hovoriť o svätých, pretože rozprávali z Ducha Božieho, ktorý je Duchom pravdy.
A tu by som rád trochu odbočil a povedal svoje presvedčenie o tejto veci. Ak niektorá mienka nejako zvyšuje česť blahoslavenej Panny a je nejako odôvodnená a neodporuje ani viere, ani výnosom Cirkvi, ani inej pravde, a ak niekto takú mienku odmieta a zavrhuje len preto, že opačná mienka môže byť tiež pravdivá, taký prejavuje veľmi málo úcty k Božej Matke. Medzi týchto chatrných ctiteľov nechcem patriť ja, ani nechcem, aby k nim patrili moji čitatelia. Skôr si želám, aby patrili do počtu tých, ktorí všetko, čomu možno bez bludu veriť o veľkosti Panny Márie, s pevným presvedčením prijímajú, a tak si počínajú podľa slov opáta Ruperta, ktorý hovorí, že k najmilším prejavom úcty Božej Matky patrí pevne veriť v jej obdivuhodné privilégiá. Keby sme nemali iný dôvod, stačilo by nám svedectvo svätého Ambróza Autperta, aby nás zbavilo obáv pred preháňaním v chválach Panny Márie. Podľa jeho slov všetko, čím oslavujeme Pannu Máriu, všetko je príliš málo v porovnaní s tým, čoho je hodná pre dôstojnosť Božieho materstva. To zodpovedá duchu Cirkvi, ktorá sa modlí vo svätej omši o blahoslavenej Panne: ,Blahoslavená si, svätá Panna Mária, a veľkej chvály najhodnejšia!’“ (Sv. Alfonz Mária de Liguori)
Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej ⚔️💙
Zdroje:
- O pravej úcte k Panne Márii/Svätý Ľudovít Mária Grignion
Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás
