Pri mužovi, tak ako pri Adamovi, stojí od začiatku žena. Žena je tá, ktorá sprevádza muža a podporuje ho v jeho poslaní. Na to, aby muži mohli rozvíjať svoju mužnosť, potrebujú ženu, ktorá bude v ich mužnosť veriť. Zároveň potrebujú iných mužov, aby svoju mužnosť posilnili. Iste by bolo dobré a správne, keby si každý muž za vzor mužnosti určil samotného Ježiša. V Ňom totiž môže nájsť všetko, čo pre svoj mužský svet potrebuje.
MUŽI vs. CIRKEV – PÝCHA vs. POKORA
Nedá sa obísť fakt, že Cirkev založil muž. Povolal 12 mužov a potom povolal ďalších 72 mužov. Následne poslal mužov do sveta, aby hlásali dobrú novinu – Evanjelium.
Desaťročia fungujeme v Cirkvi, v ktorej dominujú ženy. Jestvuje ženská katolícka Cirkev, v ktorej sa muž nemôže celkom nájsť. Často vidíme ako ženy dávajú prednášky mužom o tom, ako sa majú obrátiť, a že majú dať Ježiša na prvé miesto v živote. Avšak vďaka týmto slovám sú muži viac agresívnejší. Na druhej strane, ak dá mužovi prednášku iný muž alebo skupina mužov, prijíma všetko, aj Boha. Muž potrebuje iného muža, aby posilnil svoju mužnosť. Mužnosť v kresťanskom ponímaní spočíva v tom, že dávame za vzor mužnosti Ježiša.
Dnes sa drvivá väčšina mužov vracia do Cirkvi, pretože sa im zrútil mužský svet. Mysleli si, že ho vybudujú na hodnotách tohto sveta a na duchu tohto sveta. Všetko, čo sa im zdalo najdôležitejšie, sa im zrútilo. Asi 80% mužov, s ktorými pracujem, sú takí, ktorí sa vrátili k Bohu po tom, čo si zničili život a vzťahy so svojou manželkou, deťmi i so sebou samým. Stalo sa tak prostredníctvom rôznych závislostí, ktoré v krátkom čase deštruktívne zničili ich životy. Muž je niekedy príliš hrdý na to, aby požiadal o pomoc. Následne ho Pán Boh pri formovaní privedie k takej skratovej mužskej pýche, a až keď je naozaj isté, že už mu nikto nemôže pomôcť, ocitne sa v priepasti skazy. Zároveň je príliš hrdý na to, aby hovoril o tom, že sa v tej priepasti záhuby nachádza. Je príliš hrdý na to, aby sa priznal svojej manželke, deťom, rodine, ale priznáva sa iným mužom. Priznáva sa k tomu, keď vidí, že iní muži sa k tomu v spoločenstve mužov priznávajú tiež.
Satanská pýcha spôsobí, že nám často stroskotajú vzťahy v rodine. V súvislosti s mužmi veľmi silno vnímam, že Pán nás vedie k tomu, aby zničil túto mužskú pýchu. Keď sa zmierime s našou mužskou slabosťou, pochopíme, že to vôbec nie je slabosť, ale priestor, v ktorom prítomný Boh, môže úplne naplniť našu nemohúcnosť. Boh môže uvoľniť náš celkový potenciál ako muža, manžela a otca. Vtedy sa začína formácia.
MENEJ ROZPRÁVAŤ, VIAC POČÚVAŤ
Z môjho pohľadu je najhoršie dovoliť, aby sa vzťah nudil. Príčinou nudy v manželstve, je nuda vo vzťahu s Bohom. Ak svoju modlitbu dovedieme do bodu, kedy sa stane každodenným nudným rituálom – ak v tejto modlitbe nemáme srdce, vášeň, nadšenie; ak nehľadáme Božiu tvár a nevymýšľame si milión rôznych nápadov, kde by sme sa mohli stretnúť s Bohom – prenesieme si túto nudu do svojho manželského vzťahu.
Prvá výzva formácie, ktorú Boh určuje každému z nás, je počúvať. Skôr ako začneme hovoriť, musíme počúvať. Muži musia začať počúvať Boha v modlitbe, aby ich srdce scitlivelo. Počúvať Boha sa učíme v adorácii Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Z ľudského hľadiska to je veľmi nudná a ťažká záležitosť, pretože na tom nie je nič „fascinujúce“. Musíme sa naučiť sústrediť svoje srdce len na Neho, počúvať Ho a hľadieť na Toho, Ktorý nás najviac miluje. Mnoho ľudí adoruje Pána Ježiša, ale potom nie sú schopní počúvať druhého človeka, pretože pri adorácii vedú monológ sami so sebou – tým pádom nepočujú Ježiša. Túto situáciu prenášame do svojich manželstiev: naša manželka sa s nami zhovára, ale my ju nepočujeme, pretože v tej chvíli už máme milión myšlienok ako jej odpovieme. Prestávame byť citliví, prestávame počúvať.
Pri adorácii sa dívame do Božích očí, ktoré sú plné nehy a lásky. Čím viac času trávime s Ježišom, tým viac nás to omladzuje, pretože tento priestor je vstupom do večnosti. Boh je večnosť a čas sa zastaví. Adorácia spôsobuje, že sa premieňa naša tvár i pohľad. Ak túto skutočnosť prenášame do svojho domova, začíname sa na svoju manželku aj na deti pozerať inak. Naši drahí v nás uvidia odraz Toho, Koho sme stretli pri adorácii, pretože tam bola prítomná neha. Pri adorácii nemusíme nič hovoriť, Boh vie všetko skôr, než vôbec stihneme vypovedať prvé slovo. Našou neľahkou úlohou je preniesť túto nehu na vzťahy: sadnúť si k svojej manželke a počúvať ju; obdivovať jej krásu, ktorú sme kdesi z nudy už prestali vnímať.
SAMOTNÁ MODLITBA V MANŽELSTVE NESTAČÍ
Najmä novoobrátení muži si myslia, že modlitba sa postará o všetky ich manželské problémy. Ak si vo vzťahu najprv nevybudujeme blízkosť cez slovo; dotyk; fyzickú telesnosť; citovú blízkosť, vďaka ktorej sa žena cíti bezpečne, potom môžeme upadnúť do nebezpečenstva, že ak je medzi nami nejaký problém, kľakáme si s myšlienkou, že modlitba tieto problémy vyrieši. Nevyrieši, ba často to ešte viac pokazíme. Musíme si uvedomiť, že modlitba je pre nás na to, aby sme sa najskôr konfrontovali sami so sebou. Ak sa rozhodneme pre ruženec, Panna Mária nám ukazuje pravdu o nás. Sme skutočne pripravení na to, že nám povie: „Si pyšný, lenivý, sebecký. Tvoja žena sa kvôli tomu vnútorne veľmi trápi, je zranená.“? Po prvých desiatkoch prídem k manželke, kľaknem si pred ňu a ospravedlním sa jej za to, čo som urobil, či neurobil. Až za takých okolností sa môžeme začať spolu rozprávať, riešiť problémy a potom sa spoločne modliť. Ak toto poradie obrátime, môžeme sa veľmi pomýliť. Nemôžeme si zastierať zrak pred problémami. Modlitba je na to, aby sme problémy riešili s pokorou, láskou a odvahou. Keď sme pohádaní s manželkou a máme rozbitý vzťah, nemôžeme sa zavrieť do izby a modliť sa s myšlienkou, že v našej manželke sa niečo pohne a uzmierime sa. Modlitba je na to, aby nám dodala pokoru, lásku a odvahu, a aby sme potom čelili problému, ktorý je medzi nami prítomný tým, že dovolíme Bohu a Panne Márii, aby doň vstúpili.
Spracovala: Dominika Knapová
