V ére, keď aplikácie ovládajú smartfóny a meditačné štúdiá zapĺňajú mestské ulice, nová prelomová medzinárodná štúdia naznačuje, že starobylá katolícka modlitbová prax modlenia sa ruženca môže ponúkať porovnateľné prínosy pre duševné zdravie ako techniky meditácie inšpirované Východom.
Výskum, publikovaný v Journal of Religion and Health, taktiež spochybňuje predpoklady o tradičných praktikách ako je ruženec a odhaľuje prekvapivé poznatky o tom, kto sa v roku 2025 skutočne modlí ruženec.
Výskumníci z Talianska, Poľska a Španielska skúmali 361 praktizujúcich katolíkov, aby posúdili vplyv modlenia sa ruženca na pohodu a duševné zdravie. Zistili, že účastníci, ktorí sa modlili ruženec, uvádzali vyššiu úroveň pohody, zvýšenú empatiu a výrazne nižšiu mieru náboženského zápasu alebo duchovnej úzkosti – čo sú účinky, ktoré výskum pripisuje aj iným meditačným technikám.
Výskumníci tiež zistili, že 62,2 % účastníkov malo vysokoškolské alebo magisterské vzdelanie, čím spochybnili predpoklad, že tradičné katolícke náboženské praktiky oslovujú predovšetkým menej vzdelaných. „Boli sme prekvapení, ako táto tradičná prax presahuje vzdelanostné a generačné hranice,“ povedal hlavný výskumník páter Lluis Oviedo z Pápežskej univerzity Antonianum v Ríme.
Oviedo povedal pre CNA, že štúdia vznikla z frustrácie, že veľa výskumu sa venovalo výhodám všímavosti a iným meditačným technikám, ale prakticky nič nebolo publikované o ruženci, hoci je tiež formou meditácie.
„Náš tím sa pokúsil zistiť, či nájdeme podobné výhody v tejto katolíckej modlitbe ako v populárnejších formách meditácie,“ povedal. „Bol som presvedčený, že nájdeme pozitívne výsledky, pretože som to vedel z osobnej skúsenosti aj zo svedectiev iných o tom, čo pre nich táto modlitba znamená a čo pri nej zažívajú.“
Stereotypy pod lupou
Výskum odhalil kultúrne rozdiely medzi tromi skúmanými krajinami:
- Poľsko vykazovalo najvyššiu mieru zapojenia, pričom účastníci dosiahli skóre 3,70 v frekvencii modlenia sa ruženca (v porovnaní s 3,38 v Taliansku a 3,35 v Španielsku). Toto korešponduje s povesťou Poľska ako jednej z najviac nábožensky praktizujúcich krajín Európy, kde katolícke tradície zostávajú hlboko zakorenené v spoločnosti napriek desaťročiam komunistického útlaku.
- Taliansko, hoci je domovom Vatikánu, vykazovalo miernejšiu úroveň zapojenia. Talianski účastníci však uviedli najvyššie skóre empatie (4,31), čo naznačuje, že výhody tejto praktiky presahujú osobnú spiritualitu a posilňujú aj sociálne väzby – čo korešponduje s talianskou komunitne orientovanou kultúrou.
- Španielsko predstavovalo zaujímavý paradox: nižšia frekvencia modlenia ruženca, ale silné výsledky v oblasti pohody medzi tými, ktorí sa ho pravidelne modlia. To môže odrážať komplexný vzťah Španielska ku katolicizmu, kde tradičné praktiky prežívajú popri rýchlej sekularizácii.
Spojenie s duševným zdravím
Možno najvýraznejším zistením štúdie je, ako modlenie ruženca funguje ako zásah do duševného zdravia. Účastníci dôsledne uvádzali, že prax im poskytovala „duchovný pokoj, pokoj a dôveru“ (26,3 %), pomáhala „vyrovnať sa s problémami“ (10,2 %) a ponúkala „ochranu pred zlom“ (8,6 %).
Jeden účastník uviedol: „Modlenie ruženca mi zachránilo život. Po smrti môjho manžela som nedokázala zvládnuť bolesť a prázdnotu. Každý deň som siahla po ruženci a dal mi silu prežiť tieto ťažké chvíle. Bez neho neviem, ako by som to zvládla.“ Výskum tiež ukázal, že modlenie ruženca korelovalo s nižšou mierou depresie a vyššou mierou optimizmu do budúcnosti. Tieto účinky sú porovnateľné s výsledkami štúdií o meditácii, no ruženec neprináša náklady ako drahé meditačné pobyty či predplatné aplikácií.
Prečo na tom záleží
Dôsledky štúdie presahujú katolícke komunity. Keď duševné krízy narastajú po celom svete – obzvlášť v USA a Európe – výskum naznačuje, že spoločnosť môže prehliadať dostupné, kultúrne zakorenené zdroje psychologickej pohody.
V USA, kde wellness priemysel generuje miliardy ročne, výsledky vyvolávajú otázky o komercializácii duchovných praktík. Prečo platiť za drahé meditačné kurzy, keď tradičná prax ponúka podobné výhody? Štúdia tiež spochybňuje predpoklady niektorých, že východné, nekresťanské praktiky sú nadradené západným duchovným tradíciám.
Pre Nemecko, kde katolícke aj protestantské tradície formovali kultúru, ale dnes čelia klesajúcemu vplyvu, výskum ponúka potenciálny most medzi sekulárnymi prístupmi k duševnému zdraviu a tradičnými spiritualitami. Nemeckí katolíci môžu v tejto štúdii nájsť potvrdenie významu praktík, ktoré sú často považované za zastarané.
Dôsledky pre Poľsko sú obzvlášť dôležité. Ako krajina balansuje medzi svojou hlboko katolíckou identitou a sekularizačnými tlakmi Európskej únie, štúdia poskytuje empirickú podporu duševnému prínosu tradičných praktík – čo môže ovplyvniť zdravotnícku politiku aj kultúrne debaty.
V Taliansku, kde katolicizmus zostáva kultúrne významný napriek klesajúcej účasti na omšiach, zistenia naznačujú, že tradičné praktiky ako ruženec môžu slúžiť ako prístupné zdroje duševného zdravia, obzvlášť pre staršiu generáciu, ktorá sa môže cítiť menej komfortne so sekulárnou terapiou.
Prelamovanie bariér
Výskumníci si všimli nápadnú zaujatosti v akademickej literatúre: databáza PubMed obsahuje 30 060 záznamov pre „všímavosť“, ale iba 13 pre „ružencovú modlitbu“. Tento nepomer odráža širšie kultúrne predsudky, ktoré často považujú západné pobožnosti za primitívnejšie.
„Z čisto kultúrno-fenomenologického hľadiska je všímavosť (vedomá prítomnosť) niečo pôsobivé, módne a zaujímavé, zatiaľ čo ruženec je zastaraný, nudný a nezaujímavý,“ poznamenali výskumníci. Ich údaje však naznačujú, že tento pohľad je skôr kultúrnym trendom než empirickou realitou.
Sieťová analýza štúdie ukázala, že religiozita ovplyvňuje pohodu priamo, ale aj cez dve kľúčové cesty: zvýšením empatie a znížením náboženského zápasu. Repetitívna povaha ruženca – podobná mantrovým meditáciám zjavne vytvára meditatívny stav, ktorý upokojuje úzkosť a podporuje emočnú reguláciu.
Zaujímavé je, že praktikovanie ruženca nebolo spojené so sociálnou izoláciou alebo úzkoprsosťou, ako by naznačovali stereotypy. Namiesto toho vyššia úroveň modlenia ruženca korelovala so zvýšenou empatiou, čo naznačuje, že zlepšuje, nie oslabuje spoločenské spojenia.
„Jedno je isté, v Katolíckej cirkvi, a aj v iných cirkvách, existuje priepasť medzi tými, ktorí sa modlia a prijímajú zbožný postoj, a tými, ktorí svoju vieru vykladajú cez spoločenské uvedomenie a angažovanosť,“ povedal Oviedo. „Je čas prekonať tento binárny model a prijať štýl, ktorý spája zbožnosť a empatiu k iným. Rozvod medzi týmito dvomi robí kresťanské posolstvo a spásu, ktorú ponúkame v Kristovi, menej dôveryhodnými a účinnými.“
Sila opakovanej modlitby
Keď sa spoločnosti potýkajú s epidémiami duševných chorôb, duchovnou prázdnotou a obmedzeniami čisto farmakologických prístupov k psychickej pohode, výskum naznačuje prínosy širšieho pohľadu na kontemplatívne praktiky. Dostupnosť ruženca – potrebujete len ruženec a trochu času, to ho robí obzvlášť relevantným pre ekonomicky znevýhodnené skupiny, ktoré si nemôžu dovoliť terapiu či meditačné kurzy.
Štúdia nepropaguje náboženskú konverziu ani netvrdí, že ruženec je nadradený iným praktikám. Skôr argumentuje za uznanie rôznych spôsobov, ktorými sa ľudia vyrovnávajú s utrpením a nachádzajú zmysel.
Jeden z výskumníkov uzavrel: „Počítame s pestrejšou paletou duchovných či náboženských prejavov s podobne pozitívnymi účinkami, a tak sa môžeme vyhnúť akýmsi duchovným monopolom a jednostranným prístupom v bežných poradenských a opatrovateľských intervenciách.“
Dlhodobejší dopad
Oviedo povedal, že je priskoro hodnotiť prijatie tejto štúdie.
„Bol som celkom prekvapený, že o túto tému prejavili záujem médiá, keďže bola zanedbávaná v mnohých prostrediach, dokonca aj v katolíckych kruhoch,“ povedal. „Najhoršou stránkou je teologická ľahostajnosť alebo dokonca nepriateľstvo voči takýmto zbožným praktikám, ktoré sú považované za cudzie štandardnej teológii. Problém je hlbší a súvisí s teológiou, ktorá sa nedokáže spojiť s veriacimi tak, ako žijú a prežívajú svoju vieru.“
Oviedo uviedol, že katolíci musia rozvíjať „prežívanú teológiu“ – alebo „teológiu zdola“.
„Tento teologický prístup si vyžaduje venovať viac pozornosti tomu, ako veriaci cítia, ako prežívajú svoju vieru a ako vnímajú spásu v praxi,“ povedal. „Skutočne, každý rok sa publikuje množstvo štúdií o náboženstve, zdraví, pohode a rozkvete, ale takmer žiadni teológovia im nevenujú pozornosť, hoci odhaľujú pozitívne účinky náboženskej viery a intenzívnej náboženskej praxe, alebo ukazujú, ako možno spásu rozpoznať ako niečo skutočné. Ruženec je dobrým príkladom toho a naznačuje iný prístup k teológii, ak skutočne chceme, aby bolo kresťanské posolstvo dôveryhodnejšie.“
Z angl. originálu preložila Jesika Senderáková

2 Responses
icra müdürlüğü sınavı 2025
icra müdürlüğü sınavı 2025